Klub poľnohospodárov Kulpín

Výstava Michala Milana Harminca

Na sklonku vlaňajšieho roka v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave otvorili výstavu Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc, ktorá potrvá do 31. mája 2020. Výstava je nainštalovaná v Harmincovej sieni a je uvádzaná pod logom:

 

Výstava Michala Milana Harminca

 

Úvodný text k výstave preberáme zo stránky – https://www.snm.sk/?sidelna-budova-SNM-aktualne-vystavy&clanok=stavitel-muzei-michal-milan-harminc

Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc (7. október 1869 – 5. august 1964)

V tomto roku si pripomíname 150. výročie narodenia a 55. výročie úmrtia tohto významného slovenského staviteľa a architekta prvej polovice 20. storočia. Zrealizoval vyše 300 stavieb (obytné, sakrálne, verejné či priemyselné budovy) po celom Slovensku, ale aj v dnešnom Maďarsku, Rumunsku, Srbsku či na Ukrajine. Jeho tvorba prechádzala od eklekticizmu konca 19. storočia, cez secesiu až po modernu a funkcionalizmus 20. storočia. Počas tohto obdobia vytvoril Michal M. Harminc svoj vlastný architektonický rukopis. V dejinách Slovenského národného múzea zastáva natrvalo významné miesto ako autor a staviteľ troch jeho účelových budov v Martine a Bratislave. Zaraďujú sa k prelomovým dielam Harmincovej staviteľskej kariéry. Každá budova reprezentuje jednu etapu jeho tvorby. Prešiel od napodobňovania historických štýlov – neoklasicizmus (Múzeum v Turčianskom Sv. Martine, 1905 – 1908) cez monumentálnu modernu (Zemedelské múzeum v Bratislave, 1925 – 1928) až po funkcionalizmus (Slovenské národné múzeum v Turčianskom Sv. Martine, 1929 – 1932). Všetky tri budovy sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Ak sa v úvode píše, že M. M. Harminc bol staviteľom múzeí, preto prvou nami prezentovanou maketou je Múzeum Andreja Kmeťa v centre Martina, ako prvej stavby Slovenského národného múzea z roku 1907, nachádzajúcej sa na rovnomennej ulici. V súčasnosti plní úlohu regionálneho vlastivedného centra Turca.

 

Múzeum Andreja Kmeťa v Martine

 

Múzeum Andreja Kmeťa v Martine

 

Pokračujeme novším objektom Etnografického múzea – Slovenského národného múzea na Malej hore z roku 1932, ktoré sa od roku 1961 stalo špecializovaným celoslovenským národopisným múzeom.

 

Slovenské národné múzeum v Martine

 

Slovenské národné múzeum v Martine

 

O M. M. Harmincovi, ako rodenom Kulpínčanovi už bolo popísaného veľa, preto sa v tomto príspevku budeme venovať jeho tvorbe pohľadmi na trojrozmerné papierové modely stavieb. Na výstave je ich niekoľko.

 

Výstava Michala Milana Harminca

 

V časti Verejné stavby sa nachádzajú viaceré objekty, no vyberáme len jeden z nich, a to monumentálnu stavbu sanatória z roku 1934 pod názvom „Sanatórium Všeobecného penzijného ústavu", s ľudovým názvom „Penzák". Objekt v roku 2007 vyhorel a v súčasnosti sa rekonštruuje. Pekne vidieť jeho stupňovité členenie, a to najmä kvôli dostatku slnečného svetla blahodarne pôsobiaceho pri liečení TBC.

 

Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci, pohľad zo severu

 

Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci, pohľad zo severu

 

Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci, južný pohľad

 

Sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci, južný pohľad

 

Výstava Michala Milana Harminca

 

Ďalšou sekciou sú kostoly a v nej sa nachádza kostol v Černovej. Uvádzame ho aj kvôli udalosti zviazanej s jeho vysviackou, ktorá sa udiala v roku 1907. Biskup Párvy nedovolil vysviacku kostola Andrejovi Hlinkovi, no domáci zasa nesúhlasili s vysviackou „cudzincom" a preto sa proti tomu vzbúrili. Zavolaní žandári pri zákroku zastrelili 15 miestnych občanov, 10 ťažko a 60 ľahko zranili.

 

Čelný a bočný pohľad na Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej

 

Čelný a bočný pohľad na Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej

 

Čelný a bočný pohľad na Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej

 

Ďalšou stavbou je Katedrála svätého Juraja v Novom Sade, (srb. Saborna crkva Sveti Đorđe, alebo aj Саборни храм Светог великомученика Георгија), ktorý je chrámom Srbskej pravoslávnej cirkvi Báčskeho eparchátu. Známy je aj pod názvom Saborna crkva. Je to hlavný a najvýznamnejší pravoslávny chrám vo Vojvodine. Spomína sa ešte v roku 1720, no zničený bol 1849. vo veľkom povstaní (Velika buna). Podľa zachovaných dokumentov rekonštrukcia zbúraného chrámu sa konala podľa projektu Michala Milana Harminca, vtedy už známeho podnikateľa a architekta žijúceho v Budapešti.

 

Katedrála svätého Juraja v Novom Sade

 

Katedrála svätého Juraja v Novom Sade

 

Na výstave nachádzame vo voľnom priestore ešte model objektu Tatra Banky v Martine, kde bola v roku 1918 podpísaná „Deklarácia slovenského národa". Pôvodný názov banky v čase založenia bol „Hornouhorská banka Tatra".

 

Čelný a bočný pohľad na Tatra Banku v Martine

 

Čelný a bočný pohľad na Tatra Banku v Martine

 

Čelný a bočný pohľad na Tatra Banku v Martine

 

Ako posledný uvádzame model najznámejšieho (a najdrahšieho) hotela Carlton v Bratislave z roku 1929.

 

Hotel Carlton-Savoy na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave

 

Hotel Carlton-Savoy na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave

 

Niekoľko modelov stavieb sa nachádza vo vitrínach.

 

Výstava Michala Milana Harminca

 

Výstava Michala Milana Harminca

 

Na poslednom obrázku je celkový pohľad na časť exponátov v pozadí s bustou M. M. Harminca.

 

Ján Sabo z Prievidze

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články