MOMS Kulpín

Kovid – cholera paralela?

V tomto príspevku sa pri porovnávaní následkov týchto epidémií nebudeme zaoberať lekárskym pohľadom na obe nemoci bakteriálneho, resp. vírusového pôvodu, ale len porovnaním opatrení a následkov. V súčasnosti však toto porovnanie takmer neobstojí, lebo pri vyslovení slova cholera s nami takmer zatrasie, lebo jej nebezpečenstvo máme v pamäti hlboko zapísané, ale pri súčasnom, takmer „otrepanom" slove korona v nás skôr prevládne skepsa alebo pohŕdanie nad varovnými vyjadreniami epidemiológov.

 

Kovid – cholera paralela?

 

Pozrime sa najskôr na krátku štatistiku cholery v nám najbližšom období jej „vyčíňania", a to okolo roku 1900. V Národnom hlásniku, Časopisu pre slovenský ľud, ročník 47, 1914, č. 2, s. 6 (v ďalšom len číslo a strana novín), nachádzame sumár obetí cholery po oboch balkánskych vojnách, prvá (1912-1913) a druhá (1913) takto: „Dľa cholerovej štatistiky vyžiadala si cholera v oboch balkánskych válkách v celku 80.000 životov. Z toho prichodí na Srbsko 4700 a na Bulharsko 12.000 osôb; ostatných 63000 osôb prichodí na Turecko, Čiernu Horu, Grécko a Rumunsko". V štatistike nám vyskočilo vysoké číslo zomrelých.

V tom istom vydaní časopisu nachádzame iný štatistický údaj – „Z Belehradu sa oznamuje, že podľa štatistických údajov zdravotníckeho oddelenia v ministerstve války zomrelo pri srbsko-bulharskej válke na choleru 5000 osôb a síce dôstojníkov, vojenských úradníkov, poddôstojníkov a ostatných vojakov". Tu nám prichádza na myseľ všeobecná ľudová charakteristika štatistiky, že ide o presný súčet nepresných čísel. A to z toho dôvodu, že v prvej zmienke je číslo „Srbsko 4700" v oboch vojnách a v druhej zmienke 5000 „v srbsko-bulharskej vojne".

V citovanom časopise (č. 31, s. 1) nachádzame prvé zmienky o začínajúcej novej vojne, vtedy sa ešte netušilo, že svetovej. No už v čísle 33, s. 3 čítame v príspevku s názvom „O čistote a o vojne" poučenie, ako sa v takých časoch správať – „Po veľkých vojnách obyčajne vypuknú nákazlivé nemoce, ako cholera, mor, týfus a iné. Zaiste nás neobídu ani po tejto vojne. Preto už teraz musíme sa učiť, ako vyhnúť tomuto strašnému nepriateľovi, ktorý nešetrí ani deti, ani ženy, ani starcov".

Tu máme podnet na prvé porovnanie nástupu ochorenia, lebo podobne to začínalo aj v roku 2020. Najprv sa ozvali epidemiológovia, ktorí zrejme správne vyhodnotili vzniknutú situáciu, a ktorí tiež upozorňovali na najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva – deti a obyvateľov nad 60 rokov. Neskôr skupina detí z najohrozenejšej skupiny vypadla, ale dôchodcovia tam zostali.

Na nebezpečenstvo rozširovania choroby v roku 1914 upozorňovali takto – „Najlepšia zbraň proti nákazlivým nemociam je čistota. Cholera, mor, týfus (horúčka) sa len na špine, v prachu, v smetiach, hnoji, výkaloch udržujú a odtiaľ sa alebo špinavými rukami ľudí dostanú na chlieb a do úst, alebo muchy prenesú zárodky nemocí zo smetí na jedlo a nemoc sa dostane do útrob človeka".

V roku 2020 to už bolo bez hlavných zásad hygieny, ktoré sa brali ako samozrejmosť, ale zaviedli sa tri základná protiepidemiologické pravidlá pod skratkou R-O-R, čo znamenalo – R – ruky (ich umývanie, resp. ošetrenie antibakteriálnym gélom), O – odstup, min. dvojmetrový a R – rúško, ako nový „moderný" doplnok na zakrytie dýchacích ciest. Len si všimnite našu kolektívnu ignoranciu, keď rúško mnohým kryje len bradu! Alebo, nebodaj, toto je prejav opovrhnutia zákona, nariadenia, resp. odporúčania, teda prezentácia najvyššieho sebavedomia – ja nemusím nič. A vtedy som „frajer"!

„Kto roznáša choroby?" je názov článku v časopise (č. 35, s. 1), kde sa uvádza – „Vraví sa, že mucha je slabá. A predsa ona je naším najväčším, najukrutnejším nepriateľom. Ona viac ľudí usmrtí, ako lev alebo tiger. Možno povedať, že všetky nákazlivé choroby ona roznáša z dom do domu, ona nosí záškrt, horúčku, zimnicu, suchoty, detskú hnačku a dáväčku, choleru i mor".

V roku 2020 v súvislosti s koronou to boli už spomenuté opatrenia R-O-R, ale i ďalšie, ako rušenie hromadných športových a spoločenských akcií, vyhradenie nákupného času pre dôchodcov a pod.

Zacitujem ešte z časopisu v roku 1914 – „Kto by toto bol pred 10 rokmi povedal, boli by ho vysmiali. Čože, mucha? Ale veď ju dobre známe, čože by tá nevinná, úbohá stvorička komu škodila! Komu že by mucha ublížila, tento náš starý kamarát! Takto vravia i dnes mnohí".

Nuž pozrime sa očami súčasníka na opatrenia v korone a budeme prekvapení všeobecnou ľahostajnosťou, možno až odporom, proti opatreniam, no nielen voči noseniu rúška, ale aj voči obmedzovaniu (rušeniu) hromadných spoločenských a športových akcií. Veď koľko je protestných akcií vo svete, proti týmto opatreniam? Ale tam, kde sa dodržiavali, boli výsledky priaznivejšie.

Nazrieme znova do časopisu (č. 37, s. 3), kde nachádzame porovnanie „Cholera a liehoviny", kde sa dočítame, že – „Pijani skôr podliehajú nákazlivým chorobám, ako nepijani (abstinenti)". No nie je to len dôvod pitia, ale aj toho, že „najviac prechorení pripadá na nedele, sviatky a nasledujúci ich deň a to preto, že v nedeľu a sviatok sa viac pije", teda návštev krčiem.

Aj pri korone dochádzalo k zvýšeniu počtu nakazených po dňoch voľna, keď sa obyvateľstvo bez váhania stretávalo aj s rodinnými príslušníkmi z ohrozenejších krajín, čím sa dostatočne „zabezpečil" jej dovoz zo zahraničia.

Ani cholera, nazvime ju aj „strašiak, či choroba sveta", nevyzerala v čase jej vyčíňania tak nebezpečne, ako ju poznáme z čísel celosvetových štatistík. V predošlom čísle časopisu (č. 37, s. 3) nachádzame údaje z roku 1832 z mesta s „24.000 obyvateľmi, kde na následky cholery zomrelo 336 ľudí", čo je 1,4% obyvateľov. Aký by bol pohľad súčasníka na uvedené číslo? Asi veľmi posmešný – čože, aká hrozba, veď to je nepatrné percento.

V tejto súvislosti uveďme drsnejší prípad vojaka z toho istého čísla časopisu – „Dľa rozkazu istého známeho generála, musel si vojak, ktorý sa opil v čas epidémie, sám hrob vykopať. Hrob vždy potreboval, bez výnimky podľahol cholere. Týmto ukrutným spôsobom chcel generál pijanov upozorniť na hroziace nebezpečie".

Vyšší výskyt cholery u alkoholikov potvrdzujú aj pokusy – „ktoré robí Thomas v Strassburgu na zvieratoch... Alkoholom napojení králicí ľahšie sa nakazia cholerou (šesťrazy viac ich ochorie, ako neopojených králikov)". No návrh na riešenie je úsmevný – „Nad každým výčapom by malo byť napísané: ‚Tu sa predáva cholera'".

Pripomeňme si, kde sa najčastejšie a v najväčšom množstve „odovzdávala" korona? Spočiatku, aspoň na Slovensku, to boli spoločné zariadenia seniorov, potom svadby a rodinné oslavy a nakoniec časté prípady importu zo zahraničia.

V časopise (č. 38, s. 3) nachádzame aj nariadenie – „Minister vnútorných diel pod č. 6281 na všetkých podžupanov poslal nariadenie, ktorým prísne zakazuje dávať po staniciach cestujúcim vojakom opojné nápoje. Minister uznáva dobrú vôľu oduševneného obecenstva, ktoré miluje do vojny idúcich hrdinov, ale treba povážiť, že keď sa to stáva na každej väčšej stanici, vojaci od smädu alebo z oduševnenia vypijú viacero opojných nápojov, čo im môže zaškodiť, omámiť, urobiť neschopnými snášať útrapy maršu. Kto chce preukázať činnú lásku vojsku, nech im udelí tabaku, cigár, cigaretlí a podobných neškodných vecí. Nik teda nesmie vojakom dávať piva, vína, pálenky atď".

Objavujú sa však aj optimistickejšie vyjadrenia (č. 40, s. 1) – „Ale čoby bola aká hrozná, nesmieme sa jej toľme naľakať, aby sme sa proti nej nepostavili do bojovného šíku. Nie je ona tak silná a nepremožiteľná, za akú ja mali ľudia až do nedávna. Ani kanónov, ani flínt nepotrebujeme proti nej. O mnoho menšie zbrane sú tu potrebné: voda, mydlo, uterák, metla, jedným slovom: čistota".

V časopise (č. 40, s. 5) nachádzame správu – „Ministerium vnútorných diel oznamuje, že dňa 25. septembra (1914) boly v Nagymegyeri (Komárňanská stol.) 2 pády (prípady), v Gyome, na Čabe, v Pešti, Fengyervölgyi (Ung.) po 1 páde, v Tokode (Ostrihomská) 5 pádov a v Sobránci (Ung.) 1 pád cholery". Takže nijaké veľké čísla výskytu, podobne ako teraz s koronou.

Ako dôkaz nevysokého počtu výskytu cholery uvádzame ešte túto štatistiku (č. 43, s. 3) – „Dľa zpráv, ktoré ministerstvo vnútorných diel sobralo, 12. okt. cholera zjavila sa v meste Solnoku, v Sabolčskej stolici v obciach Otelek a Tisadada, v Ungskej v Dolných Hunkovciach, v Zemplínskej v Drahnove a v Bodrog-Keresztúre; v mestách ďalej v Baji, Pančove, Debrecíne, Veľkom Varadíne, v Ďarmotách (Novohrad) a v Pešťbudíne. Vo vypočítaných dedinách a mestách 12 chorých bolo z civilného obyvateľstva, ostatní boli vojaci, dovezení so severného bojišťa do špitálov týchto miest. – Dňa 11. októbra boli zistili choleru i v stoliciach Spišskej, Liptovskej (v Nemeckej Ľupči až štyri pády), v Trenčianskej a vo Zvolenskej, ale 12. októbra ministerský výkaz o týchto stoliciach už nehovorí. – Stav 14. októbra bol tento: V Abauj-Tornianskej stolici zistili choleru v jednej obci, v Tekovskej tiež v jednej, v Biharskej v jednej v Ostrihomskej v jednej, v Stolnobelehradskej stolici v Rácalmáši, vo Spiši v Levoči, v Zemplínskej v Tokaji a v Novom meste, v Ungskej v Sobránci, v mestách Solnoku, Jásberíne, Debrecíne, Tisaroffe, v piatich obciach sedmohradských, v Zvolenskej stolici v Kráľovej, v Liptovskej v Ľupci. Všade bolo len po jednom chorom. Ale po dvaja boli chorí: V Dome (Békéšska stol), v Pálfalve v Novohrade a v Pešťbudíne. V ktorejsi dedine Zvolenskej stolici boli chorí štyria, v Ďarmotách až dvanásti. – Z týchto chorých 14. októbra jedenadvatsiati boli z civilného obyvateľstva, ostatní boli vojaci v špitáľoch, privezení so severného bojišťa".

V minulosti sa pomoc často musela hľadať u domácich liečiteľov, ale bolo viacero prípadov, keď sa účinok nejakej látky odpozoroval z reakcií chorých. Tak to bolo aj v ďalšom príklade (č. 51, s. 3) – „Tabak proti cholere. – Professor Wemk na základe zkušenosti zo severného bojišta zastáva starý náhľad lekárov, že tabakový dym zničí za chvíľku cholerové bacily vniklé do úst. Vo vojsku, ktoré malo vždy dosť tabaku, nebolo vraj cholery. I žijúci ešte vojaci z vojny od r. 1866 hovoria, že fajčenie chráni proti cholere a ľudia, ktorí pochovávali umrevších na choleru, vraj ustavične fajčili a ani jeden z nich neochorel".

Aj v súčasnosti nachádzame rôzne „odborné" vyjadrenia údajných pacientov chorých na kovid, ktorí sa vyjadrujú „len o nejakej chrípke", no iné správy, najmä z lekárskych kruhov, o priebehu a následkoch choroby znejú inak – „pozor na pľúca a komplikácie s nimi spojené, ktoré sa môžu prejaviť i po dlhšom čase odznenia choroby".

Opatera chorých s nákazlivými chorobami bola zabezpečované aj v minulosti, o čom svedčí aj tento krátky príspevok (č. 41, s. 3) – „Podžupan Turčianskej stolice Koloman Beniczky oznamuje prípis ministra vnútorných diel ohľadom obrany pred cholerou, podáva jeho obsah a dokladá: Máme v stolici 4 špitále Červeného Kríža. Držím za potrebné, aby na staniciach (Martin, Vrútky, Sučany a Štubňa) pozorovali na to, aby nákazlivou chorobou postihnutí ranení a chorí boli osobitne liečení. Preto nariaďujem, aby pri každej expedícii ranených bol na stanici lekár, ďalej treba na staniciach zariadiť epidemické špitále. Nech pre ranených je na pohotove osobitný voz. Vyzývam hl. slúžneho, aby v tejto veci urobil poriadky, ako i postaral sa o desinfekčné prostriedky. Po dedinách treba zariadiť cholerovú nemocnicu".

O zabezpečení nemocníc a lôžok sa dočítame v časopise (č. 40, s. 5) „Ranení vojaci v Banskej Bystrici. Z Banskej Bystrice píšu, že v mestskej kasárni zariadili nemocnicu pre 600 ranených vojakov. Na iniciatívu hlav. župana baróna Ludvika Kűrthyho a mešťanostu Júliusa Csesznáka bola zavedená spoločenská akcia, ktorej dosavádnym výsledkom je, že mesto už teraz môže zaopatriť 2000 ranených".

Podobne aj v začiatkoch korony bola tendencia vyhradiť dostatočný počet lôžok pre chorých, aj keď sa čiastočne zabúdalo na ostatných chorých, ktorí možno nedostávali zodpovedajúcu úroveň opatery, či ošetrenia.

„Cholera nepozná paragrafov haagskej medzinárodnej konferencie, ona nerobí rozdielu medzi vojakom a občanom, mužmi a ženami, ona jednakou ukrutnosťou berie svoje obete všade, kam vkročí" túto charakteristiku nachádzame v časopise (č. 40, s. 1).

Uvedieme len jeden štatistický výber zo súčasnej epidémie korony, a to pomer nakazených a zomrelých, ktorého výsledkom je číslo, ktoré vyjadruje koľko nakazených zomrelo, inak povedané, že v Taliansku zomrel každý 8., v USA každý 34., v Srbsku každý 44. a na Slovensku každý 173. z počtu nakazených.

 

Kovid – cholera paralela?

 

Nie je to lichotivá, no žiaľ, pravdivá a veľmi otvorená štatistika najmä pre pochybovačov nebezpečenstva korony.

 

Ján Sabo z Prievidze

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články