MOMS Kulpín

Výstava v Spolku petrovských žien

Piesňou Tie petrovské štyri zvony v predvedení ženskej speváckej skupiny Petrovčanky včera vo vynovených miestnostiach Spolku petrovských žien otvorili výstavu vyšívaných uterákov, ktoré v minulosti zdobili steny takmer v každej domácnosti. Predsedníčka Spolku petrovských žien Katarína Rašetová sa v úvodnom príhovore poďakovala lokálnej samospráve za finančnú podporu pri renovovaní spolkového objektu a zdôraznila, že im to bude dodatočnou motiváciou v ďalšej práci. O výstave, ktorou spolok zaznamenáva 20-ročnicu obnovenej činnosti, sa zmienila jej ideová tvorkyňa a autorka Drahotína Dorčová. K jubileu petrovským ženám zablahoželal predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a výstavu otvorila Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku. Stuhu na vynovených spolkových miestnostiach prestrihla predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová.

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Program ozvláštnila spevácka skupina Spolku petrovských žien, text Anny Dudášovej z najnovšej knihy Sto rokov spolku žien v Petrovci prečítala Alexandra Muchová a Anna Hansmanová prečítala báseň Viery Benkovej. Program moderovala Mária Gašparovská.

Krásne upravené spolkové miestnosti a v nich nainštalovanú výstavu slovenskej izby z roku 1923, ako aj ďalšie zaujímavé predmety z našej minulosti, si záujemcovia budú môcť obzrieť aj počas Slovenských národných slávností 2022.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články