Spolok žien

V pekle vojnovej pohromy

Ubehlo 82 rokov od zlovestnej razie v južnej Báčke, keď v dňoch 4. – 23. januára 1942 pri nájazde maďarských fašistov bolo zavraždených na tisíce nevinných civilistov. Vraždení bolo Srbi, Židia, Rómovia, ale aj Slováci a ďalší, a ich telá boli brutálne hádzané pod ľad Dunaja a Tisy. Zákon v tých dňoch utíchol, ľudia boli vraždení bez akéhokoľvek odsúdenia. Nie jeden, nie desiatka, ani stovka, ale na tisíce. To, čo sa udialo musíme stále opakovať, aby bolo varovaním pre celý svet. Mieni historik Petar Đurđev, riaditeľ Historického archívu mesta Nový Sad. Podľa jeho názoru toto brutálne vraždenie bolo neadekvátne pomenované ako "razia". Razia znamená iba "náhlu prehliadku miesta bezpečnostnými orgánmi" a v tomto prípade išlo o vedomú masakru, čiže hromadné vraždenie, bezohľadné krviprelievanie bezbranného obyvateľstva. Táto masakra by mala byť veľkou výstrahou – čo sa môže stať, keď štát prestane rešpektovať svoje zákony a využije svoju právomoc na páchanie masových zločinov. Zdôrazňuje Petar Đurđev, ktorý mieni, že táto masakra je jedným z najtragickejších momentov v histórii druhej svetovej vojny v Juhoslávii. Najstaršia obeť mala 91 rokov a najmladšia niekoľko mesiacov.

 

Pamätník Rodina, dielo známeho sochára Jovana Soldatovića, je postavená na brehu Dunaja v Novom Sade, kde v roku 1942 celé rodiny umierali pod ľadom dunajskej vody

 

Pamätník Rodina, dielo známeho sochára Jovana Soldatovića, je postavená na brehu Dunaja v Novom Sade, kde v roku 1942 celé rodiny umierali pod ľadom dunajskej vody

 

Pod pamätníkom je vypísané aj v slovenčine: „Obetiam fašizmu"

 

Pod pamätníkom je vypísané aj v slovenčine: „Obetiam fašizmu"

 

Na tabuli pamätníka Rodina píše: „V Novom Sade 21., 22. a 23. januára 1942. roku maďarská soldateska s prisluhovačmi zavraždila a pod ľad hodila vyše tisíctristo nevinných žien, detí, mužov a starších. Večná sláva obetiam razie."

 

Na tabuli pamätníka Rodina píše: „V Novom Sade 21., 22. a 23. januára 1942. roku maďarská soldateska s prisluhovačmi zavraždila a pod ľad hodila vyše tisíctristo nevinných žien, detí, mužov a starších. Večná sláva obetiam razie."

 

Razia sa v Novom Sade začala 21. januára 1942 okolo 6. hodiny ráno. Mesto bolo obkľúčené už 20. januára 1942, telefóny nefungovali a plagáty oznamovali, že od 21. do 23. januára sa uskutoční razia. Z textu plagátu však nikto nemohol ani len tušiť, čo zamýšľali maďarskí okupanti.

Zoznam obetí razie v Báčke, na ktorom je 5 459 nevinných obetí, prevažne Srbov, Židov a Rómov, ale aj príslušníkov iných národov, ktorí sa stali obeťami masakru (bohužiaľ, zoznam nie je úplný) sa nachádza TU: https://novosadskaracija.com/

Počas fašistického nájazdu bola vyvraždená veľká časť našich susedov, spoluobčanov, príbuzných a krajanov. Po vojne zostala ich identita takmer úplne neznáma. S obrovským úsilím výskumníkov sa podarilo identifikovať počet takmer všetkých zavraždených Židov. Žiaľ, v prípade obetí srbského a iného pôvodu to nie je možné, keďže celé rodiny boli vyvraždené a nezostal nikto, kto by o nich mohol podať svedectvo. Pátranie po obetiach pokračuje!

 

Foto: https://novosadskaracija.com/

 

Foto: https://novosadskaracija.com/

 

V prehľade doteraz identifikovaných obetí razie v Novom Sade https://novosadskaracija.com/spisak-zrtava-racije/ nachádzame pod uvedeným poradovým číslom napríklad aj tieto mená:
378. Gajdobranski Jovan (45), narodený v Kulpíne, Báčka (otec Peter), manžel Milanky rodenej Milićovej, robotník
379. Gajdobranski Dušan-Duško (26), narodený v Kulpíne, kníhviazač
490. Gros Josif (51), narodený v Kysáči (otec Jakob a matka Roza), účtovník, odvlečený z Kysáča a zabitý 23. januára 1942
491. Gros Elza (39), rodená Kon (v Bečeji od otca Viliama), odvlečená z Kysáča a zabitá 23. januára 1942.
536. Devičin Suzana-Zuzana (18), narodená v Hložanoch (otcovi Ďurovi), slúžka
791. Kejl Alexander (39), narodený v Záhrebe alebo na Slovensku (od otca Michala a matky Rozálie rod. Glasner), priemyselník
794. Kejl Mikloš (37), narodený v Košiciach, manžel Alžbety, brat Alexandra, továrnik
832. Klein Aleksandar (31), narodený v Silbaši, Aladarov brat, majiteľ firmy „Pax", obchodný cestujúci
927. Kraus David (34), narodený v Pivnici, obec Báčska Palanka (otec Eda), maliar, zabitý 22.1.1942
955. Krstić Stanislava-Stana (41) rod. Ostojić (v Silbaši od otca Panta a matky Evy rod. Pejak), vdova po Todorovi, pekárka
1028. Lendel Zoltan (39), narodený v Lučeve, Slovensko (otec Edo, matka Kamila rod. Stosel)
1029. Lendel Stevan (32), Zoltanov brat (narodený v Lučeve)
1030. Lendel Kamila (69), rod. Stosel (v Jasenove, Slovensko, po otcovi Samuelovi), vdova, domáca
1309. Pisker Juliška (38) rod. König (v Báčskom Petrovci od otca Adolfa), manželka obchodníka Edena (nar. v Novom Sade od otca Jozefa a matky Berty rod. Fischer)
1377. Reich Berta (51), rod. Šenberger (v Lalići od otca Ladislava a matky Stelly), domáca
1465. Saranda Anka (48), rod. Kolarski (narodená v Kulpíne od otca Todora-Toša a matky Soky), domáca
1567. Taus Josip (44), narodený vo Zvolene, Slovensko (po otcovi Martinovi), manžel Borišky rodenej Traubovej, obchodník
1499. Singer Pavel (2), narodený v Košiciach, Slovensko
1627. Ferko Andrej (19), narodený v Báčskom Petrovci (otec Andrej), učeň v tlačiarni, zabitý 22.1.1942.
1665 Francisti Jovan-Jan (76), narodený v Kysáči (otec Michal), nájomný pracovník (zabitý v posteli)
1786 Hiršfeld Juliška (27), narodená v Hložanoch (otec Leo), Jovanova manželka
1842. Ciprik Zuzana (18), narodená v Hložanoch, slúžka
2007. Stein Laszlo-Laci (23), narodený v Kysáči (otec Marton a matka Malvina, rod. Iric)

 

Zajtra 24. januára 2024 napoludnie v Kultúrnom centre Nového Sadu otvoria dokumentárnu výstavu Ľadové ticho, na ktorej sa prihovoria Milan Đurić, Sunčica Marković, Petar Đurđev a Nebojša Kuzmanović

 

Zajtra 24. januára 2024 napoludnie v Kultúrnom centre Nového Sadu otvoria dokumentárnu výstavu Ľadové ticho, na ktorej sa prihovoria Milan Đurić, Sunčica Marković, Petar Đurđev a Nebojša Kuzmanović

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články