Podmienky používania

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

Uhorsko-krajinské klenoty (insígnie)
Už i malé dieťa vie, že kráľ nosí na hlave zlatú korunu. Tí, trochu starší, k tomu pridajú aj zlaté jablko, prípadne žezlo. No ku kráľovským klenotom patria i ďalšie časti. O tých sa niečo dozvieme v pokračujúcom texte.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Ale poďme pekne od začiatku, ako sú klenoty opisované v Ústavopise? „Krajinské klenoty sú té vzácne predmety, ktoré celá krajina k ozdobeniu najvyššej svojej hlavy a k naznačeniu najvyššej jej moci pri korunovaní upotrebuje, a jako drahý poklad voždy vo zvláštnej úcte drží a zachováva."

Uhorská koruna, ako najvyšší znak moci je „od starodávna voždy vo zbožnej úcte a pod zvláštnou, neúnavnou opaterou", ale aj strážená „na sneme volených osobností, totiž strážcov koruny".

Kde sa nachádzala v čase vlády Arpádovcov? „V chráme stolnobelohradskom, pod opaterou kanonika-strážcu", neskôr, do moháčskej porážky, na Vyšehrade, potom v Prešporku a v posledných rokoch v Budíne.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Podobne ako koruna sú popísané aj ďalšie dve časti klenotov – berla a jablko.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Ak sme pri korunovácii spomínali použitie meča, ktorým sa kráľ zahnal na všetky štyri svetové strany, tak medzi klenoty musí patriť aj tento meč.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Doteraz sme uviedli klenoty, ktoré kráľ niesol. K nim však v minulosti ešte patrila nielen zástava sv. Štefana, ktorá sa „stratila pri korunovácii Karola Malého; a tak teraz pri korunovaní nosí sa len zástava uhorská, a pri nej zástavy príslušných k Uhorsku krajín s patričnými jejich erby", ale aj pozlátená kopija, ktorú „druhý kráľ uhorský Petor cisárovi Henrichovi III. oddal vtedy, keď mu krajinu pod vrchniu moc ponúkal... Kópia však zostala u cisára, hoci ju predtým nazývali svätou „lebo vraj bol na nej jedon klinec zo sv. kríža Kristovho, prečo ju aj v čase vojny voždy pred cisárom nosili".

K insígniám však patrili aj časti oblečenia, ktoré si kráľ na seba obliekal – črievice, rukavice, pletenky (Strümpfe) a pás, a cez seba mal prehodený plášť sv. Štefana a zlatý kríž.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Z kapitoly – Práva a dôstojnosť kráľa uhorského (vyberáme v skrátenej forme):
1. „Jemu prislúcha názov Veličenstvo"...;
2. „Jeho osoba je svätá a nedotknuteľná"...;
3. „Jemu patrí moc zákonodarná"...;
4. „Výlučne jemu patrí moc výkonná...;
5. „On je najvyšší patrón cirkve katolíckej...".

Okrem uvedeného sú aj vonkajšie znaky dôstojnosti kráľa uhorského:
1. „...klenoty, ktorými pri korunovaní ozdobovaný býva";
2. „Titul", ktorý môže byť malý, prostredný a veľký (tzv. plný) znie takto: „Z milosti Božej Apoštolský kráľ uhorský, dalmátsky, horvátsky, slavonský, haličský, vladimírsky, bosenský, srbský, kumanský a bulharský, veľvojvoda sedmihradský";
3. „Kráľovské pečate, ktoré sú pätoraké...;
4. „Skvostné sídlo čili residencia...";
5. „Skvostný kráľovský dvor...", sem patria aj tzv. krajinský zástavníci alebo baróni ako: kráľovský pokladník, nadstajník, pohárnik, komorník, nadstolný, dverník, najvyšší prídvorník a kapitáň uhorskej zemänskej telesnej stráže.
6. „Kráľovský trón...;
Kráľovnej pri oslovovaní prislúcha titul Veličenstvo a deťom Jeho (Jej) Jasnosť cisársko-kráľovský(á) arciknieža (arcikňažná).

V krátkosti o uhorskom sneme.
Do roku 1848 poznal Ústavopis štyri krajinské stavy, a to:

I. Veľmoži cirkevní čiže veľkňazi a preláti – arcibiskupi a biskupi jednotlivých cirkví;

II. Veľmoži svetskí – delia sa na:
A. Úradných, sem patril
1. Nádvorník – palatín. Mal tieto práva: zvolávať snem pri voľbe kráľa, byť opatrovníkom (tútorom) maloletého kráľa a spravovať krajinu, spolu s prímasom kládol kráľovi na hlavu zlatú korunu, bol sprostredkovateľom medzi kráľom a krajinou, ale aj vyrovnával medzi nimi vzniknuté spory.
2. Krajinský sudca, predsedal najvyššiemu súdu.
3. Horvátsky bán, najvyšší úradník Horvátska.
4. Taverník, bol predsedom súdu pre niektoré kráľovské mestá, no bol aj správcov všetkých kráľovských dôchodkov.
5. Kráľovský pokladník, nadstajník, pohárnik, komorník, nadstolný, dverník a prádvorník plnia svoju funkciu len počas korunovácie.
6. Kapitán telesnej stráže, čiže gardy.
7. Prešporský gróf, z rodiny Palfiovskej.
8. Dvaja strážcovia koruny, všetkých insignií.
9. Hlavní župani stolíc.

B. Dedičných, sem patria všetci dospelí mužskí potomkovia kniežatských, grófskych a barónskych rodín.

III. Nižšie zamänstvo, všetci krajinskí zemania, ale aj kňazi z nižšieho duchovenstva.

IV. Slobodné kráľovské mestá, ktoré mali vlastnú slobodu od kráľa a na ich správu mali vlastné úrady a súdy.

Ak sme v predošlej časti uvádzali stav do roku 1848, tak po tomto roku, keď boli zrušené nadpráva zemanov, snem uhorský pozostával z dvoch častí, a to zo:
Snemovne veľmožov, vyššia úroveň snemu, zložené z cirkevných a svetských veľmožov.
Snemovne vyslancov, nižšia úroveň snemovne, tzv. zastupiteľstvo ľudu.

Vláda uhorská je zložená z uhorského ministéria, ktoré pozostáva z ministrov:

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

1. Minister-predseda; nemá pridelené ministerstvo, je teda „bez tobolky", ale riadi ostatných ministrov.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

2. Minister pri boku Jeho Veličenstva sídli vo Viedni.
3. Minister vnútra, pod tohto ministra patria všetci stoliční, mestskí aj dedinskí úradníci.
4. Minister financií, pod neho patrí uhorsko-kráľovská štátna pokladnica, finančné správy a berné (daňové) správy, colné úrady, finančná stráž...
5. Minister verejných prác, sem patria všetky verejné záležitosti – budovy, cesty, železnice..., a okrem toho aj zeme a rieko-mernícke úrady.
6. Minister orby, priemyslu a kupectva, pod neho patrí poľné hospodárstvo, lesníctvo, poľovníctvo, chov dobytka, ale aj priemyselné a kupecké komory, banky, sporiteľne, pošty a pod.
7. Minister náboženstva a vyučovania, inak nazývaný aj minister osvety. Náplň vyplýva zo samotného názvu.
8. Minister pravosúdia, čiže spravodlivosti. Jemu patria súdy a súdne stolice, tlač, sirotníctvo a opatrovateľstvo, adopcie detí, ale i žaláre či amnestie.
Samostatným je ministerstvo horvátska-slavónska-dalmácie, je ministrom bez kresla a zastupuje záujmy menovaných krajín.

Spoločnými ministerstvami Rakúsko-Uhorskými, sídliacimi vo Viedni sú:
1. ministerstvo zahraničia;
2. ministerstvo vojenské
3. ministerstvo peňažné, týka sa výdavkov oboch predchádzajúcich ministerstiev.

V kapitole Vrchnosti uhorské sa delia na:
A. Vrchnosti politické

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

tie sa ďalej delia na: stolice, inak tiež župy, tie zasa na
stoličnú vrchnosť;
stoličný výbor je volený z polovice najväčšími platcami priamych daní a z polovice volenými občanmi; stoličným výborníkom však nemôže byť ten kto:
– nevie písať ani čítať;
– kto v nej nežije alebo neplatí dane aspoň dva roky;
– kto má stoličný majetok v nájme.
Výbor sa volí na obdobie šiestich rokov, no po troch rokoch sa koná tzv. reštavrácia (výmena polovice výborníkov zo zákona), pričom môže byť súčasný výborník znovu zvolený. Tento akt si môžeme pripomenúť rovnomennou humoreskou Jána Kalinčiaka z roku 1860.

Na čele stojí hlavný stoličný župan, ktorý predsedá valnému zhromaždeniu, ale aj menuje archivára (listárnika), policajného komisára, kastelána (hradníka), aspoň jedenkrát za rok kontroluje stoličné úrady, môže vymeniť podžupana, ktorého volí stolica. Pracovníkmi, okrem iných, sú: notári, pravotár, predseda sirotskej komisie, pokladník, účtovník, listárnik, stoličný a dobytčí lekár a zememerač.

V obciach sú volené zastupiteľstvá, v prípade miest a mestečiek na čele s mešťanostom, vo veľkých obciach je to richtár so štyrmi prísažnými – pokladníkom, obecným notárom, sirotským otcom a lekárom.

B. Vrchnosti súdne

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Súdnictvo sa delí na:
súdnictvo občiansko-právne;
súdnictvo trestné.
Sudcov nevolí občianstvo, ale ich vymenúva kráľ.

Súdy sa delia na:
1. Obecný súd, predsedom je richtár.
2. Kráľovský okresný súd, je prvou odvolacou inštanciou, riešia najmä občianske záležitosti.
3. Kráľovská súdna stolica, je aj odvolacou inštanciou na občianske a trestné konania.
4. Kráľovská súdna tabuľa, sídli v Pešti, je súdom druhej inštancie.
5. Uhorsko-kráľovská kúria v Pešti, je najvyššou, čiže treťou inštanciou v Uhorsku a Sedmohradsku.

C. Vrchnosti cirkevné

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

Ďalej sa delia na:
1. Vrchnosť diecéznu – je ním biskup alebo arcibiskup; pod ňu patrí aj Zbor kapitulský – tu kanonici tvoria svätú stolicu, t. j. cirkevný súd.
2. Vrchnosť dekanátska, dekana vymenúva biskup, ktorý riadi okresných farárov a je dozorcom patronátnych škôl.
3. Vrchnosť farská, vedie duchovnú správu veriacich a miestnych škôl.

D. Vrchnosti školské

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872 (tretia časť)

 

V tomto delení sa poznajú školy:
náboženské, konfesionálne;
všeobecné, inak nekonfesionálne, môžu, ale nemusia sa riadiť niektorým z náboženstiev.
Vrchnosťami škôl sú:
stoličný škôldozorca, vymenúva ho kráľ;
stoličná školská rada, pomáha škôldozorcovi vo výkone a spravovaní záležitostí; zriaďuje sa v päťročných obdobiach.
obecná školská stolica, volí učiteľa, stará sa o povinnú dochádzku detí, predpisuje platby za školu i plat učiteľa.

Predchádzajúce dve časti tohto seriálu o Uhorskom Ústavopise z roku 1872:

http://www.kulpin.net/o-kulpine/historia/milan-hodza/22-aktuality/aktuality/10681-uhorsky-ustavopis-z-roku-1872

http://www.kulpin.net/o-kulpine/spolky-a-kluby/klub-kulpincanov/22-aktuality/aktuality/10753-uhorsky-ustavopis-z-roku-1872-pokracovanie

 

Ján Sabo z Prievidze

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články