Domovská

Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji

Kultúrne centrum Kysáč v sobota 4. novembra 2017 usporiada 2. Festival slovenského ľudového kroja Slovákov vo Vojvodine. V rámci festivalu bude defilé účastníkov, prezentácia knihy, módna prehliadka starých slovenských krojov, vernisáž Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji a galaprogram. Hlavnými organizátormi týchto akcií sú riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč Pavel Surový a fotograf Branislav Kokavec.

 

Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji

 

Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji

 

Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji

 

Podľa festivalového programu príchod účastníkov je plánovaný na 14. hodinu a o 15. h sa začne obliekanie do krojov. O 15,45 h sa začne defilé účastníkov festivalu – (odchod z Kultúrneho centra, Slovenskou ulicou po hasičský dom, Jesenskovou ulicou po uličku, Gombárovou ulicou späť do KC Kysáč). O 18,00 h bude prezentácia knihy Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji autorov Pavla Surového a Branislava Kokavca. Nasledovať bude galaprogram vo veľkej sále KC Kysáč s módnou prehliadkou starých slovenských krojov o o 20,30 h v letnej sále KC usporiadajú vernisáž fotografií veľkých rozmerov Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji.

 

Slovenská krása v ľudovom kroji – Vojlovica

 

Slovenská krása v ľudovom kroji – Vojlovica

 

Slovenská krása v ľudovom kroji – Selenča

 

Slovenská krása v ľudovom kroji – Selenča

 

V knihe Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji Kulpín predstavuje Marína Cesnaková. Oblečený má sviatočný sivý hatlasový (atlasový) kroj, v ktorom Anna Krišková (rod. Melichová) z Kulpína v roku 1929 odcestovala do USA. Po jej smrti tie svojrázne amulety ochraňovala dcéra Ruth Ann Kriska Pascoe z južnej Floridy, ktorá v roku 2012, vo veku 67 rokov, prvýkrát pricestovala do rodného kraja svojich rodičov, aby obyvateľom osady, v ktorej odrastala jej matka, venovala niečo osobitné, to najvzácnejšie: matkine kroje. Vrátila ich tam, odkiaľ pochádzali.

 

Slovenská krása v ľudovom kroji – Kulpín

 

Slovenská krása v ľudovom kroji – Kulpín

 

Sivá hatlaska je bohato, ale vkusne ozdobená sivou plisovanou (skladanou) stužkou. Spodnú časť sukne zdobí sivá tenšia čipkovaná stužka. Keteňa (zástera) a oplecko sú z rovnakého sivého haltlasového (atlasového) materiálu a sú podobne ako sukňa, zdobené asi 3-centimetrovou hatlasovou ripsovou sivou stužkou. Oplecko je okrem skladanej tenšej plisovanej (plisírovanej) stužky veľmi krásne, v hornej časti nad prsiami, doplnené tenkou sivou čipkou, a rovnaká čipka, zvláštne šikmo našitá, je aj na dolnej časti rukávov, pod lakťami. Na páse je širšia hatlasová stužka. Na hlave je hatlasový sivo-modrý ručník (šatka) zaviazaný na dve hrčky. Na takýto kroj bolo potrebné 8 metrov hatlasu. Najspodnejšia časť odevu rubáč zakrýval nahé telo. Neskôr ho nahradili spodničky, alebo spodné sukne z bieleho kúpeného plátna podobného strihu. Kroj sa obliekal na dlhšie, do polovice listov, alebo takmer po členky.

 

Slovenská krása v ľudovom kroji – Kulpín

 

Na druhej fotografii Marína Cesnaková má oblečenú plyšovú sukňu, tzv. zalizuvánka, vínovej farby. Ušitá bola roku 1936. Na sukňu bolo potrebné 5m plyšu. Fodra je 9-metrová. Na ňu sú našité hatlasové stužky, jeden pás modré a druhý ružové. Prišitých je aj 5 pásov krepindlí, na čo bolo potrebné 45 m. Na dolnú časť sukne sú prišité drapové cakne. Keteňa (zástera) je čierna hatlasová (atlasová), ozdobená hatlasovými pestrými doplnkami, na ktorých sú prišité ručne vyrobené ružičky. Obruba je biela cakňa. Oplecko je modré hatlasové, tiež ozdobené pestrými hatlasovými aplikáciami, na ktorých sú našité ručne zhotovené ružičky. Na páse má bielu mašľu s jemného materiálu, po ktorej sú navyšívané pestré ružičky, čo je aj osobitnou zvláštnosťou tejto šnúrky. Ručník na hlave nemá a rovnakou šnúrkou ako na páse, zaviazaný je aj vrkoč.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #2 RE: Slovenská krása v slovenskom ľudovom krojiJohan 2017-11-07 21:51
Bravo. Akcia na úrovni.
Nahlásiť administrátorovi
+1 #1 Slovenská krása v slovenskom ľudovom krojiViera Benková 2017-11-07 16:16
Názov tohto festivalu nezodpovedá skutočnosti. Mal by znieť Krása slovenského dolnozemského ľudového kroja, lebo sa úplne rozlišuje od ľudového kroja na Slovensku...Nikto mu neuberá ani na kráse ani na ľudovosti, ale tu na Dolnej zemi táto ľudová krása vznikala za iných okolností a pod rôznymi inými vplyvmi než je to v materskej krajine.(vb)
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus