Domovská

Balašević v domácom prístave

Po včerajšom Đoletovom koncerte nemohla som si nezaspomínať na ten dávnejší, ktorý aj mne aj môjmu, vtedy 17-ročnému synovi, natrvalo zostáva vrezaný do pamäte. Bolo to dávno či nedávno, v čase keď sa o Balaševićovi nesmelo veľmi hlasno hovoriť. A zúčastniť sa na jeho koncerte bolo prinajmenšom bláznovstvom. Alebo hrdinstvom...? Nik totiž nemohol byť istí, či na koncerte niečo nevybuchne, nevystrelí, či nezaútočia policajti... Avšak, aj tak sa nás v tom prelomovom roku 2000 na novosadskom Námestí slobody zhromaždilo zo 30.000. Takmer všetci do jedného sme s píšťalkami skandovali a spievali Gedo gluperdo, Putuj Evropo, Živeti slobodno, ba aj tú: ma jebite se Devedesete... Teraz spievame najnovšiu jeho pieseň Dno dna...

 

Balašević v domácom prístave

 

Čo sa teda zmenilo po 18-tich rokoch? Gedoví najbližší spolupracovníci sú znovu na moci, Európa aj ďalej putuje bez nás a od tých neslávnych deväťdesiatych sme vari ani ďaleko neodišli. Niekto by povedal: Sve je isto, samo njega nema. Mnohí by mu aj dali za pravdu. Veď duch miloševićovstva akoby sa znovu oživoval, znovu je čoraz prítomnejšia neslušná rétorika, znovu sa omieľa o veľkosrbstve...

Od toho, pre našu krajinu prelomového roku 2000, ubehlo 18 rokov a vtedajší DOS – Demokratická opozícia Srbska, sa po tom roku stala pozíciou. Dostala sa teda do pozície keď mohla meniť - ale nemenila. Keď mala burinu stínať z koreňa, ona ju najprv iba prihrabala a neskôr dokonca aj okopávala. Potom sme dostali, to čo dnes máme: tí, čo boli pravou rukou Slobodana Miloševića, najprv sa stali pravou rukou Borisa Tadića a dnes už vládnu.

Tento text bol zverejnený pred piatimi rokmi a dnes ho opakujem s menšími zmenami. Pôvodný článok bol zverejnený TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/4572-panonski-namornici-v-domacom-pristave

Čo sa teda zmenilo za päť či osemnásť rokov?

Tí, čo sa narodili v revolučnom roku 2000 dnes sú plnoletí a mnohí z nich uvažujú o odchode z krajiny, alebo sú už za hranicou. Đole Balašević po dvoch desaťročiach znova začína spievať politicky angažované piesne a včera v novosadskom SPENS-e znela aj tá najnovšia Dno dna, ktorú naše médiá, z ich známych dôvodov, nevysielajú. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia Balašević bol tiež umlčiavaný a v médiách zakázaný.

 

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Paľo Bohuš
Jesenná duma (úryvok)
...
Ja mám rád Sejky,
tekvice žlté, ako slnká,
jesennú hrču smútku
v hrdle,
peniaze listov, čo sa
míňajú
topole pri Begeji
a sladkú, šíru tichosť...

Strácanie hľadám
v kukuričných lesoch,
šuchotavé strácanie
v krvavej vinici
hrozná zabudnutia.
Dym môjho ohňa
po zemi sa stelie.
...

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus