Domovská

Čo jest, to jesť!

„Keď prišla zima, kúrilo sa vo veľkej murovanej peci a kým horel oheň, gazdiná pri jeho žiare pripravila zásmažku, vo veľkom kameninovom hrnci predvárala polievku, potom pridala zásmažku, hrniec strčila do pece, jedlo sa pekne dovarilo a na obed bolo hotové. Upiekol sa aj chlieb, lepňa na raňajky, rejteša, krumple na ťapši." Na toto, ale aj na zabíjačku v Báčke si radi spomína Natália Maliariková z Prievidze, praneter svetoznámeho architekta Michala Milana Harminca, pôvodom Kulpínčana. „Pamätám si, ako gazdiné naháňali najtučnejšiu sliepku, z ktorej bola tá chýrečná žltučká polievka s dlhými rezančekmi. Za ňou išlo varené mäsko s omáčkou a na koniec rejteša."

 

Čo jest, to jesť!

 

Chlieb na stôl, lepňa na raňajky

 

V peci sa piekol vysoký chlebík s bielou striedkou a zlatožltou kôrkou, ktorý ako tradičný doplnok väčšiny jedál nikdy nechýbal na stole Slovákov z Báčky. Keď sa piekol chlieb, na raňajky bývalo výborné „lepňa" z chlebového cesta, pomastené, posolené, cesnakom natreté.

 

Čo jest, to jesť!

 

V sobotu – rejteša

 

Obrovské čierne ťapše sa sádzali do pece, aby o chvíľu z nich vychádzalo voňavé, mastné jedlo. Či len bolo dobré! „Krumpľovo, oláskovo, kapustovo, makovo, jablkovo, grísovo..."

Zabíjačka!

Produkty zabíjačky bolo treba v krátkej dobe zjesť, nuž tak na stole často bývali jaternice, krvavičky – „hurky", potom „brezák" a jeho mladšia sestra „dorka" - obe vlastne tlačenky. Škvarky veľké ako orech, zaliate v masti, sa jedávali s chlebom a sudovou kapustou. Mäso, klobásy, sa vyúdili – u dobrého gazdu mali vydržať až do novej zabíjačky.

 

Čo jest, to jesť!

 

Krumple na ťapši

 

Vrcholom všetkého boli, sú aj budú „krumple na ťapši". Piekli sa tiež v peci, ale na akých plechoch! Marí sa mi, že snáď boli také veľké, ako polovice stola! Keď sa vytiahli z pece, horúce ako oheň sám, ešte sa na chvíľu nechali postáť na kameninovej dlažbe pitvora, aby sa zemiačky napili masti. A tie teda vedeli, čo je ich úlohou! Aj boli potom dobre napité a od klobásovej masti červené ako ten plameň čo ich piekol. Masť šušťala, prerastené mäsko škvrčalo, klobáska sa sama núkala na tanier.

 

Natália Maliariková sa narodila roku 1933 v Michalovciach. Jej otec, Michal Harminc je pôvodom Kulpínčan, rovnako ako aj jeho otcov brat, architekta svetového mena Michal Milan Harminc. Základnú školu zakončila v Budapešti a malú matúru v Petrovci, kde žila v rokoch 1944-48. Roku 1948 emigrovala na Slovensko, tam zakončila učiteľskú školu a do dôchodku pôsobila na základnej škole v Prievidzi. Ako penzistka robila tlmočníčku a sprievodkyňu maďarským turistom na Bojnickom zámku.

Viaceré jej spomienky na život v Báčke si možno prečítať TU:
http://www.kulpin.net/pamaetnicek

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Tomáš Čelovský (1958)

Objavy

Bola to zaujímavá hra
Nakúkať zvedavo
životu do karát
sám
Priúčať sa pravidlám hry
s pocitom dieťaťa
čo prvýkrát vyšlo na povalu
A nakoniec zistiť
že môžeš získať hociktorú kartu
Iba jednu nie

Tým posledným tromfom
čo si ho skrýva v rukáve
so sebavedomým úsmevom
tým ťa nakoniec dorazí

No predsa hráš
Inak nemožno
Hráš
teda si

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus