Domovská

Tri ženy, dvaja muži a ja... na Slovensku

Pre literatúru je 23. apríl špecifickým dátumom. V tento deň majú výročie narodenia viacerí velikáni svetovej literatúry. Preto sa na návrh UNESCO 23. apríl stal Svetovým dňom knihy a autorských práv. Naša popredná dolnozemská spisovateľka Viera Benková sa tiež narodila práve v tento deň. A práve 23. apríla 2018, v deň jej 79. narodenín, v Bratislave jej usporiadali prezentáciu najnovšieho románu "Tri ženy, dvaja muži a ja..." Po úspešnej bratislavskej prezentácii, v nasledujúci deň nasledovalo predstavovanie a dojímavé stretnutie v Čičmanoch, rodisku autorkinej matky, o ktoré sa viaže dej románu.

 

Z bratislavskej prezentácie (Foto: Lena Riečanská)

 

Z bratislavskej prezentácie (Foto: Lena Riečanská)

 

Z bratislavskej prezentácie (Foto: Lena Riečanská)

 

V pondelok spisovateľka VIERA BENKOVÁ z Báčskeho Petrovca v Matici Slovenskej v Bratislave predstavovala svoju novú knihu "Tri ženy, dvaja muži a ja..." dej sa viaže na Čičmany, odkiaľ pochádza jej mama. Spisovateľka sa rozhovorila nielen o knihe, ale aj o svojom postoji k literatúre, k Slovensku a najmä k slovenskému jazyku, ktorý si na Dolnej zemi, v Srbsku tak pestujú, ochraňujú a vysoko cenia. Bolo zaujímavé počúvať ju... napísala slovenská spisovateľka Lena Riečanská po prezentácii Benkovej knihy Tri ženy, dvaja muži a ja, - rodinnej ságy o Čičmanoch, dedinke kde sa narodila Vierina matka Katarína Kotercová - Benková...

Katarína Pucovská: Pani Benková, dostali ste prekrásny dar k narodeninám. Prezentácia ako narodeninová kytička... je to iste prejav pocty. Organizátorom podujatia bol Spolok slovenských spisovateľov z Bratislavy, ktorého ste čestnou členkou a Dom Matice slovenskej, kde prezentácia prebiehala.

Viera Benková: Áno, prezentáciu zorganizoval Spolok slovenských spisovateľov na čele s predsedom Miroslavom Bielikom a vydavateľom tejto knihy Romanom Michalkom. Prezentácia skutočne aj bola akoby rodinná oslava, lebo sa na nej zúčastnili mne blízke osoby,práve tí, ktorí slovenskú dolnozemskú literatúru dobre poznajú a ktorí sledujú aj diania nielen v nej samej a kultúre, ale aj v našom spoločensko – kultúrnom živote...

KP: Knihu vydal Spolok slovenských spisovateľov z Bratislavy. Príhovor teda iste patril predsedovi Miroslavovi Bielikovi.

VB: O knihe a o akciách ktoré sa dotýkajú slovensko– srbských ale i slovensko – slovenských vzťahov a najmä tejto knihy ako knihy „rozpamätávania sa" hovoril samozrejme Miroslav Bielik, ale aj moja dlhoročná kamarátka a spolupracovníčka, s ktorou sme spolu vydali viacero kníh, spisovateľka Etela Farkašová. Keďže sa dobre poznáme, ona ma priam vyspovedala a ja som ochotne odpovedala ako k tejto ságe došlo, čo pre mňa znamená spomienkový návrat touto knihou k predkom a najmä rodičom a prarodičom, ako som sa rozhodla z poézie venovať sa aj próze a kde som vlastne doma!? Hovorila som aj o súčasnej dobe, o ochudobňovaní našej európskej a slovanskej kultúry, o zmenách vo svete, odchode mladých do sveta a v nenávraty. Spomenula som aj tristoročný „ dlh" materskej krajine, ktorá do sveta, najprv na Dolnú zem, vypustila nemálo Slovákov. Hnali sa za lepším životom, ako to potom bolo i neskôr, keď rovnako ako tí moji Čičmanci, mnohí z Dolnej zeme sa ocitli vo Francúzsku, Belgicku a Amerike a neskôr v Austrálii. Dnes táto migračná vlna zachytáva mnohé generácie a tým mladým vo svete už nezáleží na návrate. Idú za blahobytom, ale netreba zabudnúť na svojeť.

KP: Spisovateľka Lena Riečanská na svojom facebookovom profile po prezentácii napísala: „Slovenčina naša, krásne tu zvuky máš". To sa zrejme vzťahovalo na našu tunajšiu mäkkú slovenčinu?

VB: Áno, hovorila som o slovenčine, tej našej trochu akoby archaickej – dolnozemskej, ale aj o slovenčine modernej. Inzistovala som pritom aj na prísnejších posudkoch k dielu našich autorov, aby to nebolo len poklepkávanie po pleci , ale predovšetkým aj pomoc s kritickým „ liečivým" recenzentským a pravým literárnym slovom... Hovorili sme o jazyku ako nástroji umenia, tvorby a poézii, ako o niečom čo je nad RATIOM a s ktorým talentom sa dieťa rodí, len ho treba objaviť a venovať sa mu. Dnešná doba je neprajná na tvorbu a literatúru, sme malý národ ale bohatý na talenty a objavy...

KP: Prezentácia na Slovensku bol Váš návrat domov?

VB: Dnes sú u nás v Petrovci a iných slovenských osadách už opustené mnohé domy. Možno to iba dlh vraciame odchodom našich mladých na Slovensko. Ja som doma všade, kde sa dobre cítim.

KP: O vašich antológiách s feministickým aspektom, v ktorých ste spolu s Etelou Farkašovou urobili výber z tvorby dolnozemských autoriek, boli narážky, že je to feminizmus. Keďže na prezentácii bola prítomná aj pani Farkašová, dotkli ste sa aj tejto témy?

VB: Muži často zabúdajú, že v literatúre ako svojské pero je práve pero ženy, spisovateľky, umelkyne ktorú obchádzali stáročia, znehodnocovali jej tvorbu, musela veľa bojovať aby svoje bohatstvá dokázala vo verejnosti uplatniť, mužov občas príliš narcisoidných a sebeckých presvedčiť že rodová rovnosť prináša veľké bohatstvo..

KP: Druhý deň ste boli v Čičmanoch?

VB: Bolo to prekrásne stretnutie s rodiskom, pani starostka Natalia Dubnicayová mi pripravila dojímavé stretnutie na úrade, bolo tam aj čitateľov, s mnohými som v rodovom vzťahu zo strany jej matky, najmä rodiny Kotercovej. Čičmanci ma prekvapili dojímavými spevmi ženskej speváckej skupiny. V tretí deň bol naplánovaný pobyt v Župkove, kde na základnej škole a v ich knižnici malo byť stretnutie so žiakmi a prezentácia mojej knihy a stretnutie so starostom Župkova Jánom Tomášom. No, ale, to sa neuskutočnilo, avšak spolu so ženskou speváckou skupinou a Čičmancami v auguste príde do Petrovca na SNS. Tešia sa na nás a ja veľmi na nich.

Viera Benková ešte prezrádza, že mala bohatý program na ktorý nezabudne a poďakúva sa najmä vedeniu SSS na čele ktorého je veľký priaznivec dolnozemskej tvorby Miroslav Bielik. Návšteva rodiska matky tvorivo na ňu zapôsobila a nenechá si svoje dojmy len pre seba... možno onedlho k týmto dvom k sebe pútavo skĺbeným knihám: Päť ročných období a Tri ženy, dvaja muži a ja... pribudne ďalšia tematicky blízka... "

Nech sa tak stane!

 

Za rozhovor ďakuje Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Tomáš Čelovský (1958)

Objavy

Bola to zaujímavá hra
Nakúkať zvedavo
životu do karát
sám
Priúčať sa pravidlám hry
s pocitom dieťaťa
čo prvýkrát vyšlo na povalu
A nakoniec zistiť
že môžeš získať hociktorú kartu
Iba jednu nie

Tým posledným tromfom
čo si ho skrýva v rukáve
so sebavedomým úsmevom
tým ťa nakoniec dorazí

No predsa hráš
Inak nemožno
Hráš
teda si

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus