Domovská

10 rokov záslužnej novinárskej činorodosti. Ešte veľa dobrých správ, Katka a Martin Pucovskí!

Dobrého veľa nebýva. V skromnosti obsahu výroku je ale akoby protipólom, ak by sme ho v konkrétnom prípade, odvíjajúceho sa pod formulkou KULPIN.NET, nepreonačili. Hoci na príklade, v mnohom, najmä v odhodlaní pozitívnej energie na fundamente profesionálneho prístupu, príkladnom pre podobné počiny Slovákov naprieč svetom, podľa ktorého „aj v malom jesto veľa dobrého". Možno netypicky, ale práve prímer informačno-publicistického portálu, ktorý pred 10 rokmi v neveľkom Kulpíne uviedla do pohybu dospievajúceho v súčasnosti do veľkoformátového rešpektu milá kolegyňa publicistka, rozhlasová tvorkyňa a novinárka Katarína Pucovská v spoločenstve vojvodinských Slovákov v Srbsku, aby sa tento následne stal pulzujúcim inšpiratívnym zdrojom s mimoriadne vzácnym a potrebným dennodenným aktualizačným nábojom, je výnimočný.

 

10 rokov záslužnej novinárskej činorodosti. Ešte veľa dobrých správ, Katka a Martin Pucovskí!

 

Aj preto nasledovania hodný, vzácny, v krajanskom svete kvalitou, aktuálnosťou, vizuálnou príťažlivosťou a nevtieravou nezaujatosťou - čo je v súčasnom svete, zrkadliaceho nám, žiaľ, skôr "paródiu na žurnalistiku", jav jedinečný.

Hádam aj preto, a najmä preto, že sa zrodil z profesijnej žurnalistickej vášne a zajedno aj z vnútorne precítenej potreby Katky Pucovskej a jej syna Martina byť užitočným, potrebným, vnímavým. A to všetko bez nároku na čitateľský potlesk, či „výpisové uznanie" z bankového účtu. Čo však zamrzí istou skrivodlivosťou (o ktorej sa Katka Pucovská otvorene, najmä však vecne - faktograficky vo svojom "vyznaní k 10-ročnému jubileu zmieňuje, bez čo i len náznaku "urazenosti", ktorá by v podobných prípadoch mohla byť hoci aj "ľudsky i profesionálne primeraná..., a mne ako šéfredaktorovi portálu Slovenské zahraničie, na tomto mieste neprináleží sa k veci názorovo vyjadrovať, ani zaujať takú či onakú pozíciu aktívneho pracovníka úradu, hoci moje novinárske vnímanie kontextu je, prečo to nepriznať, v istom rozpore) - to je motív súvisiaci s akoby vecne-obsahovými paradoxmi krajanských súvislostí - a teda aj čo akokoľvek objektivizujúcich zákonných pravidiel podpory projektov Slovákov žijúcich v zahraničí zo strany ich materskej krajiny prostredníctvom ÚSŽZ, keď, žiaľ, možno z pohľadu konkrétnych krajanov programovo na vysokej profesionálnej úrovni zaoberajúcich sa mediálnou problematikou, z rôznych, najmä však objektívno-finančných dôvodov, keď žiadosti až štvornásobne prevyšujú možnosti podporiť ich, sa im jednoducho neujde...

Poézia nášho života si však – a to je to podstatné, ale aj krehké, a teda i v tom najlepšom motivujúce - ctí pokoru i pokorných, usilovnosť i usilovných, precíznosť i precíznych. A tak zdravo ctižiadostivá a koníčkarsko-novinársky zvedavá neústupčivosť (a veď ani dnes nemožno naplno, oduševnene a ešte navyše kvalitne zaoberať sa posolstvom žurnalizmu bez toho, aby umenie nadhľadu sa nesnúbilo s vnútorne sebauvedomovanou „kratochvíľou" – inak povedané: novinárčina má šmrnc iba vtedy, ak ju človek preciťuje ako stotožnenie sa a oddanosť svojmu najmilšiemu koníčku, teda na spôsob „serióznej zábavky" – podľa autora tohto prívetu ĽP) byť v obraze diania, klásť otázky i odpovede na našu prítomnosť držiac sa múdrosti „včerajška", a pritom v nadčasovej nadstavbe byť osožným aj dobre mienenými, objektívnymi a zmysluplnými správami, postrehmi, reportážami, glosami, komentármi, esejami, príbehmi, črtami, besednicami, rozhovormi, fotoriportami, fejtónmi..., nad vecou, je opätovaná, oceňovaná, pochválená.

A takto, keď je všetko ako vravíme, na poriadku, „v službe ducha", ako nastoľoval „guru" slovenského žurnalizmu Ľudovít Štúr, a zajedno potvrdzoval aj Milan Rastislav Štefánik, prihovárajúc sa slovami o tom, že "nezná lásky polovičatej, ak je niekto Slovák telom i dušou", nadobúda i žitie naše inakšie, prívetivejšie poryvy, postoje i nádeje.

Sťaby za odmenu poslúži potom v tomto prejavení okrem iných ukazovateľov aj ten najhmatateľnejší – v počte klikov, ako aj v zrkadlení odoziev používateľov – návštevníkov, čitateľov a spolupracovníkov jedinečného portálu KULPIN.NET (takýto počin, odvážiac sa ho v tom najlepšom nazvať i vlasteneckým, a teda s tým najúprimnejším úmyslom prezentovať skrze neho aj našu vzájomnú a spoločnú slovenskosť, má v „súkromno-mediálnom internetovom slovenskom prostredí" vari iba dve podobné spriaznené duše a odhodlané mediálne individiuality v slovenskom svete: v susednom Maďarsku, kde v roku 2011 založil Imrich Fuhl, novinár - publicista, fotograf, básnik a jedna z kľúčových osobností slovenského národného života pod Piliíšom ba v celej krajine pod pravým brehom Dunaja informačno-publicistický portál OSLOVMA.HU, kým na opačnom konci sveta – v podobe rovnako objavného a podnetného portálu časopisu SLOVO Z BRITSKEJ KOLUMBIE, šíri národné povedomie, historickú pamäť a kultúru ducha aj slovenského slova náš krajan v Kanade Jozef Starosta vo Vancouveri), ktorý vďaka profesionálnej novinárskej erudícii jej zriaďovateľky a zodpovednej redaktorky Katky Pucovskej čitateľsky i ľudsky v tom najlepšom priťahuje, láka, inšpiruje.

Nech je preto práve toto vedomie tým najmocnejším impulzom, stimulom i výzvou pre zriaďovateľku, šéfredaktorku aj tvorivú redaktorku portálu KULPIN.NET v osobnostnej žurnalistickej trojjedinosti - Katarínu Pucovskú a jej syna – fotografa a grafika Martina, rodinnej dvojice, oslovujúcej zo svojho portálu Slovákov nielen v Srbsku, ale doslova na celom svete, všetkých našich krajanov, do ďalšieho tvorivého desaťročia.

K tomu im, som o tom presvedčený, aj za stovky ba tisíce Slovákov, viac či menej pravidelne navštevujúcich ich portál od vojvodinských Slovákov a ich potomkov z Melbournu cez materskú Bratislavu, Banskú Bystricu či Senicu, Báčsky Petrovec, Kulpín a všetky prostredia Slovákov v Srbsku a na Dolnej zemi, ale aj Prahu, Štokholm, cez New York či Chicago až po Toronto a Vancouver, čo najúprimnejšie želám nehasnúcu tvorivú novinársku iskru, nepoľavujúce žurnalistické tempo a nevyčerpateľný redaktorský dych!

Katka a Martin, držte sa,

stískam Vám palce ako kolega a obdivovateľ Vašich tvorivých a prínosných snažení a novinárskej práce, ktorá má zmysel a najmä čitateľskú i ľudskú odozvu.

Hádam "raz aj na vašej ulici", parafrázujúc starú ruskú ľudovú múdrosť, vyjde slnko "potenciálnej dotačnej prozreteľnosti", ktorú ste vo Vašom desaťročnom bilancovaní skôr v optimistickej nádeji ako v rezignovanom bolestínstve jemnocitne naznačili.

Úprimne

Váš priaznivec

ĽUDO POMICHAL

Zdroj: http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/2630/kulpinnet-10-rokov-zasluznej-novinarskej-cinorodosti--v-zivote-slovakov-v-srbsku-este-vela-dobrych-sprav-katka-a-martin-pucovski

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Jozef Podhradský (1823 – 1915)

Od večnosti bolo slovo

Od večnosti bolo slovo,
slovo bola sôvesť večná,
v sôvesti tej život, svetlo,
ktoré v svety sa rozlietlo.
Duch – príroda od večnosti,
skrytá v lone Stvoriteľa –
vo svety sa rozletela
ako dúha v sedem krás.
Rozlietli sa protistrany
s túhou, že sa v čelovieku
nájdu zas.

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus