Domovská

In memoriam – za Alžbetou Pucovskou

Alžbeta Pucovská rod. Gierová sa narodila 11. februára 1933 v Báčskom Petrovci. V roku 1951 absolvovala Učiteľskú školu v Báčskom Petrovci s prvou generáciou maturantov. V tom istom roku nastúpila na prvé pracovisko v Kysáči, kde pracovala 7 rokov. Tam sa zoznámila so svojim budúcim manželom, tiež učiteľom, Samuelom Pucovským (1930 – 2005), s ktorým sa zosobášila roku 1955. V roku 1958 sa s rodinou presťahovala do Kulpína, kde vyučovala na škole do odchodu do dôchodku roku 1987. Životný boj dobojovala 10. novembra 2018.

 

In memoriam – za Alžbetou Pucovskou

 

Alžbeta Pucovská v roku 1978

 

Alžbeta Pucovská v roku 1978

 

Maturantka Alžbeta Gierová v roku 1951

 

Maturantka Alžbeta Gierová v roku 1951

 

Novomanželia Pucovskovci roku 1955

 

Novomanželia Pucovskovci roku 1955

 

V kulpínskom Kultúrno-umeleckom spolku Zvolen roky bola aktívna takmer vo všetkých odbočkách. Nacvičovala detské predstavenia a zároveň hrala aj v divadlách pre dospelých. Divadelníctvom sa zaoberala aj v pozdnejších rokoch a z toho obdobia treba spomenúť spoluprácu s režisérmi Miroslavom Krivákom a Michalom Babiakom. V rozhlasovej dráme Katka, ktorú pre Rádio Nový Sad režíroval Miroslav Krivák, tiež mala jednu z hlavných úloh. Za divadelníctvo a pedagogickú prácu získala viaceré uznania a diplomy. Roky bola členkou rady Miestneho spoločenstva Kulpín, obecnej Zmierovacej rady a ani humanitárne akcie sa nezaobišli bez jej pomoci.

Od smrti manžela Samuela, ktorý umrel 1. marca 2005, žila sama v ich rodinnom dome v Kulpíne. Umrela po dlhšej ťažkej chorobe vo veku 85 rokov a deväť mesiacov.

Pohreb drahej nám zosnulej bude 11. novembra 2018 o 14,00 v dome smútku v Kulpíne.

Česť jej pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Jozef Podhradský (1823 – 1915)

Od večnosti bolo slovo

Od večnosti bolo slovo,
slovo bola sôvesť večná,
v sôvesti tej život, svetlo,
ktoré v svety sa rozlietlo.
Duch – príroda od večnosti,
skrytá v lone Stvoriteľa –
vo svety sa rozletela
ako dúha v sedem krás.
Rozlietli sa protistrany
s túhou, že sa v čelovieku
nájdu zas.

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus