Domovská

Dušan Šimko, slovenský spisovateľ a švajčiarsky občan so srbskými koreňmi

Dušan Šimko (1945) sa narodil v Košiciach, v lekárskej rodine, v ktorej bolo uzdravovanie ľudí zakódované v génoch, prenášalo sa z kolena na koleno. Štyri generácie jeho predkov sa zaoberali lekárskym remeslom. Odrastal v slovensko-srbskej rodine, jeho matka bola zo Starého Sivca. V tých povojnových rokoch, v období kolektivizácie a fanatického budovania akéhosi uzavretého socializmu z východu, vycestovať z krajiny bolo takmer nemožné. Jeho matke bola predsa umožnená občasná návšteva rodiska, a s ňou cestoval aj Dušan. „Nový Sad bol pre mňa ventil ku slobode. V Československu boli vtedy dosť čudné časy. My sme s mamou mohli sem chodiť, ale otca nepúšťali. Moja babka mala tu veľkú srbskú rodinu, oni sú staroosadlíci."

 

Dušan Šimko, slovenský spisovateľ a švajčiarsky občan so srbskými koreňmi

 

Vtedy Dušan Šimko neemigroval, avšak ako 23-ročný to predsa urobil. Roku 1968 po vpáde sovietskych vojsk na Slovensko, odišiel do Švajčiarska, kde získal azyl. Potom dvadsať rokov nesmel chodiť domov. Medzičasom vo Švajčiarsku ukončil vysokoškolské štúdium a stal sa univerzitným profesorom a známym spisovateľom. Na tohtoročnom októbrovom knižnom salóne v Belehrade mu prezentovali tretí román preložený do srbčiny Mermer i granit. Rovnako ako aj predošlé dva: Gubio – knjiga doušnika (Gubbio – kniha udavačov) a Japanski divan (Japonský diván), aj Mramor a granit vyšiel vo vydavateľstve IK Prometej z Nového Sadu v preklade Zdenky Valentovej Belićovej.

Počas belehradského knižného veľtrhu našiel si čas aj na návštevu Nového Sadu a Báčskeho Petrovca. Prihovoril sa študentom na filozofickej fakulte na Katedre slovakistiky, bol hosťom na novozaloženom festivale Spolku novosadských spisovateľov "Perpetuum mobile" a svoje knihy venoval aj petrovskému gymnáziu.

Okrem troch spomenutých kníh Dušan Šimko napísal aj diela: Maratón Juana Zabalu (1984, 2013), VI. prápor (1997), Esterházyho lokaj (2000), Exil v Bazileji (2003) Košice-Kaschau. Ein Reise - und Lesebuch (2013).

Jeho prózy boli preložené do angličtiny, nemčiny, maďarčiny, srbčiny a češtiny.

O Dušanovi Šimkovi aj TU:
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/8790-japonsky-divan-dusana-simku-po-srbsky

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Jozef Podhradský (1823 – 1915)

Od večnosti bolo slovo

Od večnosti bolo slovo,
slovo bola sôvesť večná,
v sôvesti tej život, svetlo,
ktoré v svety sa rozlietlo.
Duch – príroda od večnosti,
skrytá v lone Stvoriteľa –
vo svety sa rozletela
ako dúha v sedem krás.
Rozlietli sa protistrany
s túhou, že sa v čelovieku
nájdu zas.

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus