Domovská

Symboly a tradície Veľkej noci

Iný kraj, iný mrav. V závislosti od kraja líšia sa aj naše veľkonočné zvyky a tiež aj stoly. Avšak, nachádzame pri nich aj spoločné „kresťanské" črty. Spoločné sú napríklad varené vajíčka. Ony sa varili a okrášľovali ešte pred vznikom kresťanstva. Na jar sliepky začínajú už znášať, takže všade boli vajíčka a keď k tomuto pridáme, že okolo jarnej rovnodennosti aj komory sa už vyprázdnili, čo zase v staroveku bolo aj príčinou začiatku „novej vojnovej sezóny", príčinou zrodu boha Marsa a následne aj mesiaca marca... vidíme, že s príchodom jarnej sezóny sa začína aj nová „kuchynská" sezóna. Z komôr sa vynesú posledné zásoby. Ku nim sa pridá niečo „z nového" a je tu už veľkonočný stôl. Vajíčko nesmie chýbať. Veď ono je symbolom začiatku. Z tejto príčiny sa tiež zajačik stal symbolom Veľkej noci. Vonku je totiž svieža trávička, teda zajace sa môžu začať hojne rozmnožovať. Mnoho malých zajačkov, mnoho nových začiatkov.

 

Symboly a tradície Veľkej noci

 

V staroveku Gréci tiež netrpezlivo čakali, kedy sliepky začnú so znáškou, lebo potom na stôl, okrem nakvasených olív a starších zásob syra, začali pribúdať aj vajíčka. Tak sa už v staroveku vajíčko stáva symbolickým jedlom jarnej rovnodennosti. Podobne to bolo aj v Ríme. Gréci si tie vajíčka začali aj farbiť. V súčasnej dobe neraz nám hovoria, že sa vajíčka farbia do červena podľa Ježišovej krvi na kríži. No, takto sa ony farbili aj skorej. Červená farba vždy bola „magická", ale i vzácna a drahá.

Jar sa nám hlási aj bahniatkami, ktoré sa v určitých regiónoch nazývajú aj pazúlky, maňúšky, barky, birky, búziky, baburence, kozičky, kočičky, cícky, mládniky... Všetky tie pomenovania sa vzťahujú na prúty vŕby – symbolicky na začiatok nového cyklu.

Z bibličtiny poznáme porekadlo: „Proti Bohu, nic nemohú", nuž pochopili to aj kňazi a na Kvetnú nedeľu sa tie bahniatka, maňúšky svätili aj v chrámoch. Tieto posvätené prúty, po príchode z kostola, gazda porozkladal po dome a celom majetku. Niektoré išli za obraz svätého, iné pod hradu izby, na plot... aby sa tak obránilo pred hromom.

V poverách máme i rad regionálnych zvykov spätých so Zeleným štvrtkom a Bielou sobotou... Ide hlavne o umývanie sa a podľa povier v tie dni bolo účinné aj stieranie si lišajov. Voda odniesla tiež pehy... strihali sa i vlasy – aby boli husté, zdravé a nešediveli.

Vyrástla som na Dolnej zemi a aj tá naša dolnozemská slovenská kuchyňa sa prispôsobovala podmienkam, i keď aj tu jestvujú určité regionálne odtienky.

Čo teda variť v čase Veľkej noci? Máme v tom ustálený poriadok.

Od Lúcie, do Troch kráľov sa nevarí bôb (fazuľa). Na Tri krále sa vyprážajú pampúchy. Na Hromnice sa varí sliepka. Do polievky sa zavárajú len tenké rezančeky, aby aj konope boli tenké. Na Veľký piatok sa nevarí mäso, ale polievka zo suchej fazule a rezance (makové s medom), aby boli klasy dlhé, robia sa pukance a varia zemiaky v šupke. Na Bielu sobotu sa pripráva jedlo pre veľkonočné sviatky a tu je hlavné studenie (huspenina) z paprčiek, bravčových kolienok, šunky, klobásy... Varia a farbia sa vajcia a pravda, pečú sa aj koláče. Vo veľkonočnú nedeľu sa oheň nezakladá, takže sa podávajú jedlá pripravené v sobotu.

Ako si pripraviť huspeninu? Aby bola priesvitná, číra, nesmie prudko vrieť. Toto pravidlo platí aj pri varení polievky. Najskôr si údené paprčky treba vymočiť, vylúhovať a trochu povariť. Potom ich vybrať von a vložiť do horúcej vody, budúcej huspeniny. Huspeninu podávame vo Veľkonočnú nedeľu, keďže sa vtedy nesmie zakladať oheň.

Vo veľkonočný pondelok sa už pripráva bohatý obed. Bežne je to slepačia polievka s rezancami, prípadne „šiflíkami" (Petrovec, Kulpín, Hložany, Kysáč...), prípadne s pečeňovými haluškami a ako prídavok ku varenému mäsu sa podáva paradajková omáčka, „drobky" (ryža, do ktorej sa zamiešali drobnosti) atď. Gazdovia, čo si to mohli dovoliť, na stole mali aj pečené prasiatko, jahňa... mladé zemiaky a svieži jarný šalát. V niektorých rodinách sa na tento deň varila „sárma" alebo petrovská svadobná kapusta, a ak gazdinka stačila, tak tu boli aj salovníky, muškacóny, kífliky, rejteš, biskupský chlebík, kysnutý makový koláč a pod.

 

Božena Kulíková

Austrália

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Víťazoslav Hronec (1944)

BÁSNIK

Sedí za stolom,
   na konci sveta:
vábi ho belosť
   papiera;
dohára sviečka,
   plameň sa zmieta,
ako keď človek
   zomiera.

Vonku na daždi,
   modlia sa všetci
pred tvárou boha
   -vinníka:
zovšadiaľ striehne
   mlčanie vecí
a zmyslu slov sa
   vymyká.

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus