Domovská

Špánky naše domáce

„Špánky"? Málokto pozná tento termín, je lokálny a bežne sa používa v Petrovci a okolí. O tomto ovocnom druhu sa tiež pomerne málo vie. Ide vskutku o višňu, Španielsku neskorú, Prunus cerasus. Je to niečo pomedzi višne a čerešne. Od višieň plod je väčší, tmavší a sladší. Farbu má bordovú, podobnú niektorým druhom čerešieň, no plod je kyslejší a mäkší. Toto zvláštne kôstkové ovocie sa v našich dolnozemských slovenských rodinách od dávna používalo na prípravu kompótov (dunst, dunct), lekvárov, domácich ovocných štiav a chutných koláčov. Tiež aj pálenky a likéru. Novšie špeciality sú aj špánková bakláva, Švarcvald torta, špánkové mafíny... Perfektne chutí ich sladká kyslosť.

 

Zakvitnutá špánka a zrelé plody

 

Zakvitnutá špánka a zrelé plody

 

Zakvitnutá špánka a zrelé plody

 

Pri práci so zrelými špánkami pokožka rúk sa dočasne prifarbí. No, citrónová kyselina to farbivo rýchlo odstráni.

Ľudmila Danková vo svojom prvom vydaní svojej chýrečnej Kuchárky z roku 1957 používala výraz „špánky" aj keď ich v niektorých receptoch stotožnila s višňami. V novšom vydaní v recepte višňová pita uvádza, že možno použiť aj špánky. Táto kuchárska kniha nás sprevádza už niekoľko desaťročí a nedávno tlačou vyšlo jej jedenáste vydanie.

 

Špánky naše domáce

 

Špánky naše domáce

 

V kuchárskej knihe Bez raňajok ani krok, ktorú vydal Spolok kulpínskych žien sa tiež môže nájsť recept na špánkový koláč s makom.

 

V kuchárskej knihe Bez raňajok ani krok, ktorú vydal Spolok kulpínskych žien sa tiež môže nájsť recept na špánkový koláč s makom.

 

Špánky naše domáce

 

Špánky naše domáce

 

Špánky naše domáce

 

Špánky naše domáce

 

Špánky naše domáce

 

V kuchárke Z kysáčskeho receptára sa nachádza aj recept „starodávna višňová pita", ktorá veľmi dobre chutí aj so špánkami. Recept na višňovú pitu nachádzame v našich kuchárskych knihách obyčajne v dvoch podobách, cesto môže byť kysnuté alebo s bravčovou masťou.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus