Domovská

Jozef Maliak

Často spomínaný nielen v dolnozemskej literatúre, ale aj na Slovensku. Ak sa v súčasnosti uvádza Prievidza ako miesto jeho posledného odpočinku, je to nesprávne. Vysvetlenie nachádzame vo výpovedi najbližšej rodiny – Lizoňovcov, potomkov rodiny Fábryovej, v súčasnosti žijúcich v Bojniciach. Pôvodne bol pochovaný na evanjelickom cintoríne v Prievidzi, ale z dôvodu ukončenia používania cintorína okolo roku 1958 rodina rozhodla o exhumácii hrobu a jeho prevezení do Bojníc, teda bližšie k ich bydlisku. Prikladáme fotografiu z čiastočne obnoveného prievidzského cintorína i odkaz na video, ako i záber na jeho súčasný hrob v bojnickom cintoríne. Túto informáciu uvádzame kvôli spresneniu chybných a v súčasnosti často používaných nepresných údajov o poslednom odpočinku Jozefa Maliaka.

 

Jozef Maliak odpočíva na cintoríne v Bojnici: Celý svoj život venoval službe najbiednejších bratov báč-sriemských Slovákov. Preto musel prejsť cestou života tŕnistou

 

Jozef Maliak odpočíva na cintoríne v Bojnici: Celý svoj život venoval službe najbiednejších bratov báč-sriemských Slovákov. Preto musel prejsť cestou života tŕnistou

 

Jozef Maliak

 

Jozef Maliak

 

Vari nateraz posledná zverejnená informácia sa nachádza v príspevku Samuela Jovankoviča – Historik Jozef Maliak (1856-1945) (pri príležitosti 70. výročia úmrtia) na s. 122 v publikácii – „V tvorivej symbióze medzi Dolnou zemou a Slovenskom. Zborník prác z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala v Nadlaku 20.-21. marca 2015", Vydavateľstvo Ivan Krasko, Nadlak, 2015. Tu sa nachádza takto – „Ako 78-ročný odišiel do dôchodku, vrátil sa do Iloku, aby sa roku 1938 vrátil na Slovensko, do Prievidze ku svojej dcére Blanke, kde aj roku 1945 umrel. Bol pochovaný v rodinnej hrobke v Bojniciach". Podľa uvedených reálií, ani táto informácia nie je úplná a správna – nebol pochovaný v Bojniciach (ale pozostatky prenesené po exhumácii) a taktiež nie v hrobke.

 

 

Ján Sabo z Prievidze

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus