Domovská

Jaroslava Járošiová (1851 – 1877)

Prvá poetka vojvodinských Slovákov Jaroslava Járošiová, vlastným menom Františka Jozefína, energická bojovníčka za práva žien a zachovanie slovenskej identity, žila veľmi krátko, avšak po sebe zanechala stopy. Nazývali ju „perlou Dolnej zeme" – podľa dobových pamätí Félixa Kutlíka, alebo aj „tá najpeknejšia" – podľa Viliama Paulínyho Tótha. Narodila sa 17. marca 1851 v Aradáči. Jej otec bol Pavel Jároši a matka Juliana, rodená Oršovská, zatiaľ čo jej brat Pavel Jároši bol učiteľom v Jánošíku. Niet údajov o tom, že chodila do školy, iba svedectvo, že ju súkromne vzdelával Leopold Branislav Abafi. Uvádza to Víťazoslav Hronec v Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie, ktorú v roku 2010 vydalo SVC a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Tá krásna Aradáčanka sa vydáva veľmi neskoro na tie časy, mala už 26 rokov. Svadba bola 3. apríla 1877 a vydala sa za novosadského učiteľa Jozefa Vozárika. Manželský život si však dlho neužili, iba 2 mesiace, a 4. júna 1877 v Novom Sade zomrela. Napriek tomu je zaradená medzi významné ženy z minulosti Nového Sadu.

 

Jaroslava Járošiová (1851 – 1877)

 

V knihe „Znamenite žene Novog Sada" (1999) Gordany Stojakovićovej, ktorá touto publikáciou chce vrátiť do verejnosti zabudnuté ženy, predchodkyne dnešného všeobecného ženského hnutia. Jedným zo základných pravidiel pri tvorbe knihy bolo zahrnutie žien zo všetkých národných spoločenstiev, ktoré aktívne budovali sociálny rozvoj vo Vojvodine. Do knihy je zaradených 65 životopisov rôznych žien, medzi ktorými je aj Jaroslava Járošiová.

„Túto znamenitú Aradáčanku odhalil Leopold Branislav Abaffy – štúrovec, divadelník, revolucionár. Abaffy viedol život príkladný a taký žiadal i od svojich spoluobčanov, „ktorí s ním rástli a duchovneli i cnosťami opeknievali". Bol rečník, radca otcovský. Venoval sa koncentrovaniu do Aradáča veľa novín, dobových svetových vedomostí – kresťanské i európske, šíril na každom kroku. Zvlášť vyzdvihoval ženy – devy aradáčske, lebo keď to šlo do tuhého, práve ony, vraj, preberali do svojich rúk „fakle pochodne národnej". Vyzdvihoval Františku Jozefínu Járošiovú, ktorú dve storočia neskoršie poznáme ako Jaroslavu Járošiovú. Vďaka vzdelaniu, ktoré sa jej dostalo od Abaffyho, začala dopisovať do martinských Národných novín, prvá sa vyjadrovala k národno – politickým otázkam, reagovala proti zatvoreniu slovenských škôl, zrušeniu Matice slovenskej. Inteligentne a odôvodnene sa zasadzovala za správnu výchovu slovenských dievčat, pričom zvlášť upozorňuje na odnárodňovanie," – uvádza Annamária Boldocká Grbićová v dokumentárnom filme RTV Chodenie s paničkami:

 

 

K Bohu

...
K Tobě já se vinu,
věčný blaha zdroji,
v bouřech deše, v srdce
trapném nepokoji:
neopusť mne slabý svůj tvor.

Neopusť mne, Pane,
Tobě se jen kořím
i když jako sopka
ohněm žhavým hořím,
i když jak loď v moři tonu;
...

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Náhodný obrázok

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus