Domovská

Zimné curriculum

DrSc. Ján Babiak svojim vinšom nám približuje kalendár a zvykoslovie zimného obdobia a píše: „Keď príde zima a biely sneh padne na tieto kraje, je hriech nebeský rozdávať pekné priania iba na Vianoce a z príležitosti Nového roku. Treba to robiť ponad tri mesiace, keď nás objíma táto nevesta v bielom. Teda, všetko najlepšie cez celú zimu... Prežime ju potom zdarne, v oddychu a sviatku, veď nás na jar iné čaká, už od jej začiatku."

 

Zimné curriculum

 

Zimné curriculum

Keď zo stromov padne aj posledné lístie,
– všetkému je koniec – poviete si iste.
Ale potom – aha, z pamäti vám kucká,
pred zimou je Mikuláš a hneď nato Lucka.
A po nich je Advent, prvé chladu krôčky,
keď už vedia padnúť aj snehové vločky.
Už v zime je Štedrý večer, či Adam a Eva,
aj Vianoce, veľký sviatok, keď si každý spieva.
Aj meniny Štefana a Jána – čo osláviť treba,
aj Silvester, keď zábava padá rovno z neba.
Už sme v Novom roku, čo bol predtým v diali,
aj kým okom mihneš tu sú Traja králi.
A potom mäsopust, aj fašiangy zvaný,
aj meniny Pavla a Emila, ale aj Tatiany.
Aj Hromnice, či Mary a tak nech sa darí,
sánkovačka, večer priadky – až sa kečka parí.
Potom zase Zuzka, Matej, popolcová streda,
keď za ďalších zopár týždňov, mäso jesť sa nedá.
Už nakoniec tu je Kvetná – na radosť, parádu,
vrtošivá – raz má zimnú, raz jarnú náladu.
No keď je tu už zlom zimy, bahniatka sú v móde,
aj príjemne je byť vonku, v čistučkej prírode.
Aj keď už ráz stopí sa ľad, prestane sneženie,
bude tu jar, aj dôvod na iné bavenie.
Nebude to ako v zime, iné sú podmienky,
čo je lepšie, pútavejšie – povedia spomienky.
A tak potom prečo vravieť, že zima je bieda,
je to iba čiastka roku, bez ktorej sa nedá.
Prežime ju potom zdarne, v oddychu a sviatku,
veď nás na jar iné čaká, už od jej začiatku.

 

DrSc. Ján Babiak

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus