Domovská

Výstava v Spolku petrovských žien

Piesňou Tie petrovské štyri zvony v predvedení ženskej speváckej skupiny Petrovčanky včera vo vynovených miestnostiach Spolku petrovských žien otvorili výstavu vyšívaných uterákov, ktoré v minulosti zdobili steny takmer v každej domácnosti. Predsedníčka Spolku petrovských žien Katarína Rašetová sa v úvodnom príhovore poďakovala lokálnej samospráve za finančnú podporu pri renovovaní spolkového objektu a zdôraznila, že im to bude dodatočnou motiváciou v ďalšej práci. O výstave, ktorou spolok zaznamenáva 20-ročnicu obnovenej činnosti, sa zmienila jej ideová tvorkyňa a autorka Drahotína Dorčová. K jubileu petrovským ženám zablahoželal predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a výstavu otvorila Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku. Stuhu na vynovených spolkových miestnostiach prestrihla predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová.

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Výstava v Spolku petrovských žien

 

Program ozvláštnila spevácka skupina Spolku petrovských žien, text Anny Dudášovej z najnovšej knihy Sto rokov spolku žien v Petrovci prečítala Alexandra Muchová a Anna Hansmanová prečítala báseň Viery Benkovej. Program moderovala Mária Gašparovská.

Krásne upravené spolkové miestnosti a v nich nainštalovanú výstavu slovenskej izby z roku 1923, ako aj ďalšie zaujímavé predmety z našej minulosti, si záujemcovia budú môcť obzrieť aj počas Slovenských národných slávností 2022.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus