Domovská

Naša insita putuje do Viedne

V dnešný deň pred 220 rokmi 12. januára 1803 cisárskym prípisom Slováci z Ečky dostali povolenie presťahovať sa do Kovačice na Vojenskú hranicu. Hneď po príchode založili si tam osadu, ktorú pomenovali Antalfalva (Antonova dedina), na počesť Jozefa Antona (Habsbursko-lotrinského). Takto sa začala história Kovačice, ktorej však dejiny siahajú hlbšie do minulosti, cez Bardáň a Ečku. Pri príležitosti tohto jubilea, Galéria Babka Kovačica usporiada 19. januára 2023 vo Viedni výstavu obrazov, kde Kovačica bude predstavená ako jedna z najvýznamnejších metropol insitného maliarstva vo svete. Vystavené budú obrazy ktoré preslávili Kovačicu a Slovákov zo Srbska v celom svete. Ide prevažne o obrazy strednej a najmladšej generácie maliarov, ktoré do dnes boli vystavené v komunitnom centre umenia Kalab v Bratislave. Výstavou vo Viedni si Galéria Babka Kovačica pripomína tiež 33. výročie založenia. Výstava bude nainštalovaná v Slovenskom inštitúte a potrvá do 14. februára.

 

Naša insita putuje do Viedne

 

Naša insita putuje do Viedne

 

Za zrod kovačického insitného umenia sa považuje rok 1952. V tom roku a pri príležitosti 150. výročia od založenia Kovačice, kovačickí insitní maliari mali prvú kolektívnu výstavu vo svojom rodisku, ktorá sa následne stala tradičnou. Výstava bola pomenovaná Kovačický október.

Ďalší dôležitý medzník kovačickej insity bol rok 2012, keď bolo insitné maliarstvo Slovákov v Srbsku zapísané do Národného zoznamu nehmotného dedičstva Srbska. Stalo sa tak na návrh Nadácie Babka Kovačica, ktorá je aj teraz jedným z realizátorov elaborátu zápisu Slovenského insitného maliarstva v Srbsku na zoznam svetového nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Belehradský denník Politika vo svojom vydaní zo dňa 8. januára 2023 zverejnil kratšiu zmienku o nasledujúcej nominácii na zápis na Reprezentatívnu listinu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO a za hlavných favoritov označil chýrečné tkané koberce z Pirotu so špecifickou ornamentikou, ktorá časom prerástla do národného vizuálneho symbolu a tiež aj insitné umenie výtvarníkov samoukov z radu slovenského etnického spoločenstva, ktorých najväčší počet pochádza z obce Kovačica.

V zápase o podanie kandidatúry nášho umenia treba teda spoločne vzopäť všetky sily.

 

Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus