Spomienka na akademika Jána Kmeťa

Spomienka na akademika Jána Kmeťa
 
V Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci včera usporiadali literárny večierok venovaný akademikovi Dr. Jánovi Kmeťovi k 10. výročiu jeho úmrtia. Večierok zorganizoval MOMS Petrovec a prítomných privítala predsedníčka petrovskej matičnej organizácie a zároveň aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová – Melichová. Premietnutý bol dokumentárny film z produkcie RTV 2 a o živote a diele Jána Kmeťa hovoril i profesor Samuel Boldocký.
 
foto
 
Foto MOMS Petrovec
 
Samuel Boldocký
 
SPOMIENKA NA AKADEMIKA JÁNA KMEŤA PRI PRÍLEŽITOSTI 10. VÝROČIA ÚMRTIA
 
Doktor vied, profesor slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, akademik Vojvodinskej a Srbskej akadémie vied a umení, doctor honoris causa Univerzity Komenského v Bratislave, nestor slovakistiky v Juhoslávii, významný literárny vedec, literárny historik, kritik, komparatista a kultúrny historik, redaktor a všestranný kultúrny dejateľ v Juhoslávii Ján Kmeť sa narodil v Slovenskom Aradáči 18. októbra 1927. Základnú školu navštevoval najprv v Silbaši a potom v Petrovci, kde zakončil i nižšie ročníky Slovenského gymnázia. Do ďalšieho jeho školenia i životných osudov zakročila 2. svetová vojna, takže 5. ročník gymnázia absolvoval v Novom Sade a 6. a 7. ročník na petrovskom „náukobehu“ Košického gymnázia. Zo siedmeho ročníka vstúpil do radov XIV. VÚSB a po vojne zmaturoval na Petrovskom gymnáziu.
 
Študoval Slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, avšak aj toto jeho štúdium bolo po Rezolúcii Inforbyra prerušené, takže štúdiá slovenčiny a češtiny zakončil na Filozofickej fakulte v Belehrade diaľkovo, ako stredoškolský učiteľ slovenského jazyka na Gymnáziu v Petrovci. Po školskej reforme 1958 stal sa prvým riaditeľom reformovanej osemročnej Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci.
 
Počas pôsobenia v Petrovci rozvinul bohatú literárnu a spoločenskú činnosť. Zoskupoval slovenských spisovateľov i kultúrnych pracovníkov, písal a publikoval odborné príspevky i štúdie z literatúry, bol šéfredaktorom edície slovenskej beletristiky a časopisu Nový život (1954 – 1966) atď..
 
Roku 1965 na Filozofickej fakulte v Novom Sade obhájil doktorát na tému Jugoslovenski motivi u slovačkoj književnosti (Juhoslovanské motívy v slovenskej literatúre) a potom tu pôsobil najprv ako docent (1966), potom ako mimoriadny profesor (1972) a nakoniec ako riadny univerzitný profesor (1977) slovenskej literatúry. Členom Vojvodinskej akadémie vied a umení sa stal r. 1987, členom Srbskej akadémie vied r. 1991 a čestný doktorát - doctor honoris causa – filologických vied Univerzity Komenského v Bratislave bol J. Kmeťovi udelený dňa 19. 10. 1989 za významné zásluhy na rozvoji juhoslovansko-slovenských vzťahov v oblasti vedy, kultúry a vysokého školstva.
 
Vo vojvodinskej Akadémii bol členom predsedníctva a neskôr i jeho tajomníkom.
 
Akademik Ján Kmeť bol predovšetkým literárnym historikom a literárnym kritikom a vedecky sa zaoberal slovenskou literatúrou a slavistickými stykmi. V rámci slovenskej literatúry sa prevažne venoval literatúre vojvodinských Slovákov. V týchto súvislostiach podľa svojej základnej vokácie akademik Kmeť bol predsa len viac literárnym historikom, ako kritikom i keď začiatky sústavnejšie pestovanej literárnej kritiky v našej slovenskej literatúre v Juhoslávii po 2. svetovej vojne sú späté s jeho menom, avšak v oboch týchto kontextoch, ako základný príznak javí sa uňho snaha dať komplexný pohľad na danosti, o ktorých píše. Tú komplexnosť v prístupe vidíme i v skutočnosti, že tento autor, aj keď píše o jednom diele alebo jave, uvádza celý rad faktov, ktoré bližšie ozrejmujú i vznik toho-ktorého diela alebo javu, ale i jeho charakter. Myslíme tu predovšetkým na fakty historicko-sociálne, ozrejmujúce celkovú spoločenskú klímu, v akej napríklad nejaké konkrétne dielo vznikalo, potom zaradenie daného diela do kontextu celkového diela autora a širšieho literárneho i vedeckého kontextu s príznačnou minucióznosťou, ktorá občas vyúsťuje do digresií. Vzhľadom na tieto skutočnosti Dr. Kmeťa by sme mohli podmienečne označiť ako digresívneho syntetika.
 
Druhým závažným príznakom autorského profilu akademika Jána Kmeťa je zvýraznený autorský postoj k danostiam, o ktorých píše. Vo svojich textoch sa nesnaží prísne vedecky odosobniť, skôr tomu bude opak. Ján Kmeť k historickým a iným faktom – viac alebo menej explicitne – vyjadruje i svoj osobný postoj, občas i emotívne založený, čo sa potom prirodzene reflektuje i v štýlotvornej rovine jeho textov, neraz až v takej miere, že je priam osobným preukazom jeho autorského idiolektu. Takýto, podmienečne povedané, „kmeťovský“ štýl s príznačnými nadsádzkami, expresívami a sklonmi k jazykovým zvláštnostiam, rezultuje z jeho tvorivého temperamentu, ale i z pocitu národného povedomia, alebo, jeho slovami povedané, pocitu národnej hrdosti a sebaúcty.
 
V oblasti slavistických stykov, okrem kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine, svoj vedecký záujem sústredil na juhoslovensko – slovenské literárne a kultúrne styky, avšak venoval sa i metodickým otázkam vyučovania slovenčiny v menšinových podmienkach. Z týchto užších oblasti svojich záujmov uverejnil 6 kníh, 2 knihy kritík a esejí, 3 monografie a skriptá pre študentov, 38 učebníc (vrátane troch gramatík slovenského jazyka), 7 kníh prekladov a pripravil 18 zborníkov prác zo sympózií a vedeckých konferencií atď. V odborných periodikách a časopisoch uverejnil vyše 220 príspevkov.
 
Pričinil sa o inštitualizovanie odboru, o osamostatnenie Katedry slovenského jazyka a literatúry, neskôr jej prerastanie na Slovakistický ústav či Oddelenie slovakistiky. Ján Kmeť v novosadskom prostredí odborne postupoval: pokiaľ ide o pedagogickú činnosť, od roku 1977 bol riadnym profesorom a v oblasti vedy sa roku 1981 dopracoval za člena Vojvodinskej akadémie vied a umení. Ako vedúci na slovakistike prihliadal na jej kádrový rast a na špecializáciu každého pracovníka. Počet zamestnancov na slovakistike dosiahol maximum v polovici 80. rokov 20. st. V tejto súvislosti možno spomenúť, že sa „Dr. Ján Kmeť vedel zastať aj iných odborníkov na Filozofickej fakulte ako dekan v rokoch 1975 – 1977, ak ich niekto neprávom brzdil v odbornom postupovaní. A povzbudzoval najmä mladých ľudí.“ (M. Týr).
 
Bol zakladateľom a funkcionárom Spolku vojvodinských slovakistov, Zväzu slavistických spolkov Juhoslávie, stálym členom – spolupracovníkom Matice srbskej a členom redakcie dvoch matičných zborníkov, zástupcom pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, vedu a kultúru, prvým vedúcim samostatnej Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade, dekanom tejto fakulty, riaditeľom Slovakistického ústavu na Filozofickej fakulte, členom juhoslovanskej komisie pre UNESCO atď.
 
Z pohľadu Matice slovenskej v Srbsku dôležitá je i skutočnosť, že sa akademik Kmeť zúčastnil aj v činnosti Iniciatívneho výboru na obnovenie MSJ a na zasadnutí tohto výboru 21. apríla 1990 zasadzoval sa za to, aby sa obnovená MSJ nezriekala politického aspektu svojho pôsobenia slovami: „Ja som aj za politickú funkciu MSJ: Ak nebude mať chrbticu, jej ciele sa nebudú môcť uskutočniť.“ Do dôchodku odišiel roku 1995 a umrel 16. októbra 2003 v Novom Sade. Pochovaný je na cintoríne v Báčskom Petrovci.
 
Je teda nespornou skutočnosťou, že akademik Ján Kmeť bol jedným z najproduktívnejších vedeckých pracovníkov z radov slovenskej národnosti vo Vojvodine, ktorý zanechal za sebou bohaté a rôznorodé dielo, vo viacerých súvislostiach i priekopnícke, bez ktorého by veda a kultúra vojvodinských Slovákov, a nie iba ich, bola omnoho chudobnejšou.

Komentárov  

0 #1 z 2013-10-01 19:28
Sláva mu...
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články