„Keď sme prišli ku kaštieľu, z reproduktorov sa do podvečerného parku uprostred rozhorúčenej roviny rozliehala pieseň "Krásne je v Tatrách, tam hore vysoko na skalách..." Pozerala som na vysoký, štíhly smrek s vyschnutým vrcholcom, na ktorom sedelo vtáča. Zmocnila sa ma neopísateľná škála pocitov, dejiny, kultúra, ľudia a ich osudy, moje vlastné detstvo, rodičia, hory, ktorých prítomnosť si možno vyvolať spomienkou, družnosť, láska, krajina, krajiny čohokoľvek, nekonečnosť... Začali sme hudbou a poéziou Šamorínskych veršov, Dagmar čítala rozprávku O slimáčikovi Filipkovi a Erik pridal povznášajúcu bohému svojej poézie. V rovnakom poradí sme vystupovali aj v Novom Sade a v Petrovci, len sme s Erikom menili výber veršov, pokým Dagmar čítala tú istú rozprávku a menila komentáre, lebo ako povedala - texty rozprávok sa nemajú meniť," – takto návštevu v Kulpíne a ďalších dvoch prostrediach zažila poetka Judita Kaššovicová, ktorá tie tri dni v Srbsku strávila spolu s Dagmar Inštitorisovou, Erikom Ondrejičkom a Jurajom Turtevom.