Archív
Filter
  • September v znamení európskeho dedičstva

    September je v Belehrade venovaný prezentácii dedičstva. Množstvo programov prebieha počas tohto víkendu a ďalšie sa zrealizujú do 3. októbra. Okrem podujatí v samotnom Belehrade, viaceré sa uskutočňujú aj v jeho priľahlých obciach. Tak napríklad v Boľovciach, v obci Surčin, do podujatia je zapojené etno dom-múzeum „Stajkova kuća" (Stajkov dom). V tomto súkromnom múzeu sú návštevníkom k dispozícii výstavné expozície znázorňujúce život srbských a slovenských vidieckych rodín v Srieme na začiatku XX. storočia. V izbách sa nachádzajú autentické predmety, ktoré sa používali v tom období. Návštevníkom tam ponúkajú aj domáce špeciality. V Slovenskom dome v Dobanovciach pri príležitosti Dní európskeho dedičstva dnes usporiadali výstavu slovensko-sriemských ručných prác, krojov, obrazov a starých fotografií. Ako súčasť gastronomickej ponuky Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik pripravil aj výstavu tradičných koláčov a kultúrneho dedičstva Slovákov, ktorí sa do Dobanoviec nasťahovali pred vyše 150 rokmi.

  • Športová hala v Hložanoch

    Dnes predpoludním predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović navštívil Báčskopetrovskú obec. V budove Obecného zhromaždenia ho prijal predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić s členmi Obecnej rady. Na schôdzi sa zúčastnil aj pokrajinský tajomník pre šport a mládež Vladimír Batez a riaditeľ Správy pre kapitálové vklady Nedeljko Kovačević. V pokračovaní návštevy pokrajinský premiér otvoril novovybudovanú športovú halu v Hložanoch.

  • Kongres slovenských spisovateľov

    Pri príležitosti 80. výročia historicky zapísaného Kongresu slovenských spisovateľov, ktorý sa uskutočnil v Trenčianskych Tepliciach roku 1936, nový Kongres slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou sa koná dnes a zajtra tiež v známych slovenských kúpeľoch pri Trenčíne. Hlavným organizátorom je Spolok slovenských spisovateľov v spolupráci s ďalšími združeniami, najmä Slovenským centrom PEN, a pod záštitou slovenského predsedníctva Rady Európskej únie a premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica. Na kongrese sa zúčastňuje vyše tridsať hostí – spisovateľov a publicistov z trinástich štátov Európy. Zo Srbska je tam prítomných desať predstaviteľov.

  • Strom reformácie č. 137 v Hložanoch

    Misijným dňom a na spoločných službách Božích Báčskeho seniorátu, ktoré prebiehali v nedeľu v Hložanoch, si pripomenuli tri jubileá: 260 rokov od príchodu Slovákov do Hložian, 230 rokov cirkevného zboru a 220 rokov od ukončenia výstavby chrámu Božieho. Prvým hložianskym farárom bol Peter Jesenský z Jasena v Turci, ktorý tu úradoval v rokoch 1786 – 1801 a počas ktorého pôsobenia sa v Hložanoch vybudoval kostol. Za 220 rokov sa chrám viackrát musel renovovať. Najnovšie, aj v tomto roku. Misijný deň prebiehal teda vo vynovenom kostole a po bohoslužbách v cirkevnej záhrade zasadili Strom reformácie číslo 137.

  • Slovenský kroj to je krása, a dievča v ňom ružou zdá sa

    Cieľom festivalu je na jeden nový a originálny spôsob pozdvihnúť slovenské povedomie, tiež 270 ročnú tradíciu a históriu krojov Slovákov vo Vojvodine. Slovenský kroj je nositeľom slovenských hodnôt a tradícii či slovenskej identity v každodennom živote.

  • Dni európskeho dedičstva

    Európska manifestácia Dni európskeho dedičstva prebieha počas septembra v 50 krajinách a má za cieľ zachovávať dedičstvo ako súčasť kultúrnej identity ale aj ako smer ďalšieho rozvoja. V našej krajine sa organizuje v Belehrade a od roku 2002 aj Báči. Podujatie spoločne podporujú Rada Európy a Európska komisia. V Báči, na stredovekej pevnosti, Dni európskeho dedičstva sa v tomto roku usporiadali po 15-ty krát a prebiehali počas minulého víkendu, 17. a 18. septembra. Na podujatí sa tradične zúčastňujú aj Selenčania. V ústrednom otváracom programe vystúpil Orchestrík ZŠ Jána Kollára a predstavili sa tiež aj folkloristi, ženy a etno sekcia.

  • Vinica zreje

    VHV-ho dráma Vinica zreje, v režisérskej verzii Michala Babiaka, sa začína okolo roku 1930 a končí sa súčasnosťou. Za necelé dve hodiny na javisku sa premietne takmer celé storočie. Dej sa odohráva v jednej tunajšej rodine (čítaj: v našom slovenskom dolnozemskom etniku). Z dlhých sedliackych sukieň sa postupne dostávame do doby tetovania a mobilov. Folklórne slovenské prvky sú však stále prítomné, síce ku koncu už iba v akejsi gýčovej forme, ale sú stále tu. Takáto dráma, či komédia, alebo skôr satira, vskutku málo hovorí o vinici. Možno by chcela náš pohľad upriamiť na vinicu Pánovu – Pánova vinica je spoločenstvo, kde každý vkladá svoje talenty a schopnosti, aby bola čoraz krajšia a najmä úrodnejšia. Lebo, ak sa tak nerobí, vinica upáda, zdevastuje sa a ovocie viac neprináša. Boj o jej udržanie sa prehráva. V zápase o zachovanie našej tradície a identity, akoby sme aj my prehrávali. Zanikáme, odchádzame... Nakoniec, s kuframi, odchádzajú aj herci z javiska. Odchádzajú, ale pokrikujú: Nezhasínajte, ešte sme tu... Ešte nezhasínajte, ešte sme...

  • Mladí dolnozemci

    V nadväznosti na minuloročné prvé stretnutie slovenských dolnozemských žiakov včera v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci bolo ďalšie, druhé, ktoré prebiehalo pod názvom Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým. Seminár, čiže tvorivé dielne na udržiavanie slovenskosti, boli určené žiakom druhého stupňa základných škôl, od šiesteho po ôsmy ročník. Na ňom sa zúčastnili žiaci a učitelia slovenčiny zo základných škôl z Nadlaku (Rumunsko), Békešskej Čaby (Maďarsko), z Iloka (Chorvátsko) a domáci žiaci a učitelia. Projekt bol zameraný na udržiavanie a rozvoj národného a jazykového povedomia a kultúrnej identity slovenských dolnozemských žiakov.

  • CD platňa a posviacka renovovaných miestností

    Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Novom Sade a Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika usporiadali posviacku renovovaných miestností Šafárika a prezentáciu CD nosiča duchovných piesní Nad tebou bdie tvoj Pán. Úhrne 19 piesní novosadský Miešaný spevácky zbor Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Novom Sade nahral na svojom treťom CD nosiči, ktorý s radosťou ponúkajú všetkým milovníkom duchovnej piesne. Súčasne s prezentáciu nového cédečka slávnostne otvorili, čiže odovzdali na použitie renovované miestnosti, ktoré sú cirkevné, avšak slúžia všetkým novosadským Slovákom, ale aj ostatným, ktorí sa tam hlásia. Posviacku miestností vykonal d.p. Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku a CD platňu k poslucháčom vyprevadil v.p. Vladimír Obšust, farár novosadského evanjelického cirkevného zboru.

  • Vytrvalosť a sila Zlatka Keslera

    Narodil sa v Selenči 17. marca 1960. Jeho futbalová športová kariéra bola prerušená hneď na samom štarte. V roku 1983 po autonehode zostal trvalo pripútaný na invalidný vozík. Mal iba 23 rokov a život pre neho vtedy stratil význam. Z ťažkej depresie sa predsa dostal a od roku 1985 začal súťažiť ako stolný tenistu na vozíku. Nasledovalo obdobie, v ktorom mu osud akoby vynahrádzal, to čo mu kruto vzal. Počas bohatej športovej kariéry získal päť paralympijských medailí a bol majster sveta a Európy. Na rôznych štátnych a medzinárodných súťažiach úhrne získal 25 medailí. V týchto dňoch sa nachádza v Rio de Janeiro, kde prebiehajú XV. letné paralympijské hry. Po prvýkrát je na olympiáde v úlohe selektora, doteraz vždy súťažil. Teší sa však z úspechu našich stolných tenistov, ktorí získali tri medaily, akoby ich on sám získal.

  • Koniarstvo v Petrovci

    V Báčskom Petrovci by čoskoro s prácou mohla začať jazdecká škola. Na východe z dediny, v smere do Kulpína, sa robí športový areál s jazdeckou dráhou. Rodina Harmincová má tam pekný žrebčín a v ňom 11 koní. Toho času sú dva koníky, kobyla a jej žriebä, presťahované do Kulpína, ku kanálu, kde strávili leto. Michal Harminc vysvetľuje, že priestor v Kulpíne koňom viac vyhovuje, lebo sú v prírode a kanálovým brehom by sa pomerne ľahko mohla urobiť jazdecká dráha. Okrem toho, v blízkosti je aj lovecký dom s ubytovňami, kde by sa záujemcovia o jazdu mohli ubytovať. Keď Harmincovci zvážili tieto výhody, začali s budovaním stajní aj v Kulpíne. Zatiaľ je to však iba v začiatočnej fáze. V Petrovci práce pokročili, tam sa už budujú aj jazdecké dráhy a jamy na konci dediny sa postupne menia v rybníky-jazierka s upraveným okolím.

  • 20 rokov imaginácie Martina Papa

    Predstav si...
    Žiadne peklo pod nami
    Nad nami len obloha
    Predstav si všetkých tých ľudí
    Žijúcich pre dnešný deň...

  • Padina 1806 – 2016

    Padina v tomto roku oslavuje 210 rokov príchodu Slovákov do tejto našej banátskej dediny. Pri príležitosti osláv dvojstého výročia Padinčania pripravili 650 stranovú monografiu, ktorá svetlo sveta uzrela až v roku 2010. Koncipovaná bola podobne ako Zborník Padina 1806-1996, ktorý vyšiel pri príležitosti osláv 190 výročia od založenia tejto osady. Knihy boli opatrené bohatou zbierkou starých fotografii z archívu padinských fotografov a kronikárov padinských udalostí. Obrázková príloha v monografii bola skutočne bohatá, avšak nedostatočná grafická úprava fotiek značne ubrala z kvality knihy. Tentoraz Padinčania svojej osade k 210-ročnici venúvajú fotomonografiu. Prezentácia knihy sa uskutoční dnes 11. septembra o 18. h v Galérii Domu kultúry. Okamih pre večnosť – fotomonografia Padiny autorov Michala Kevického a Zuzany Papovej vydáva MOMS Padina. Táto fotodokumentácia bude tiež svedčiť o bohatej histórii Padiny.

  • Sedemdesiatpäťka Jána Kišgeciho

    Profesor, doktor, vedec, šľachtiteľ, akademik. Autor, literát, zostavovateľ. Rytier, oficier, kapitán. Riaditeľ, predseda-prezident, tajomník, minister. Človek z ľudu, s roľníckymi koreňmi, milovník dejín a umenia, nadšenec. Poľnohospodár, poľovník... Svetobežník... Slovák... V roku 1997 sa stal členom SAPV - Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied a v roku 2007 členom Srbskej akadémie inovačných vied. V Španielsku ho v roku 1979 vyznamenali Radom rytiera chmeľu, v roku 2005 v Číne získal Rad oficiera chmeľu a v roku 2007 v Spojených Štátoch mu udelili Rad chmeliarskeho kapitána. Prof. Dr. Ján Kišgeci vyšľachtil 7 nových odrôd, uverejnil vyše 200 ve¬deckých a odborných prác, 5 štúdií, 25 kníh a početné články, eseje a cestopisy... V Báčskom Petrovci, z úcty k rodisku a svojeti, roky sa stará o rodičovský dom, nedovoľuje aby chátral... zachováva to vzácne dedičstvo otcov. Charizmatická osobnosť, ktorej sa z našich dolnozemských radov sotva niekto vyrovná.

  • Víkend v Kysáči

    V Kysáči zajtra usporiadajú dva zvláštne programy: o 19:30 na vedľajších futbalových ihriskách Tatry štartuje Gitariáda Vojvodiny 2016 a v sieni SND o 20,00 MOMS Kysáč ohlasuje ďalšie podujatie: Koncert tradičných ľudových piesní v tradičných ľudových krojoch donských kozákov z Rostova nad Donom, Volnij Don z Ruska a dievčenskej speváckej skupiny Kačurienky zo Slovenskej republiky. Na obe podujatia vstup je voľný.

  • Nolenber

    Zoroslav Spevák

     

    Ďurovi všetci hovoria: aký rozumný chlapec, len sedem rokov a správa sa celkom ako dospelý. A majú pravdu. Keď treba, Ďuro vie vystrúhať náramne vážnu tvár, vie sa múdro poškrabkať pravou rukou za ľavým uchom a ľavou za pravým a vie občas, keď to spolubesedník najmenej očakáva, povedať: Máte absolútnu pravdu, pane. Úplne s vami súhlasím.

  • Výročie posvätenia chrámu Božieho

    15. nedeľa po Svätej Trojici je v Báčskej Palanke známa po tom, že sa práve v tú nedeľu, v cirkevnom zbore, oslavuje pamiatka posvätenia chrámu Božieho, ľudovo "kirbaj". Domáci cirkevníci sa na tieto oslavy tešia a s radosťou sa na ne chystali. Rôzne pracovné akcie boli realizované v krátkom čase, aby chrám Boží, cirkevný dvor a jeho okolie boli čo krajšie pre všetkých, ktorí na tieto oslavy prídu. Veď, ide o narodeniny, ktoré náš krásny kostol oslavuje.

  • Deň kysáčskej sármy

    Prípravy sa začali v sobotu, kedy dvadsiatka žien zakrútila 1.750 hrčiek sármy. V nedeľu skoro ráno hrnce dali do sedliackej pece. Nachystali asi 850 porcií. Predpoludním už v Spolku kysáčskych žien začali s predajom. Dbalo sa však, aby zvýšilo aj pre pozvaných hostí, ktorí do Kysáča začali prichádzať v popoludňajších hodinách. Deň kysáčskej sármy, ktorý bol venovaný 95. výročiu Spolku kysáčskych žien a 10. výročiu založenia Asociácie slovenských spolkov žien (ASSŽ) sa začal o 17.h. Na toto labužnícke kysáčske podujatie, ktoré Spolok kysáčskych žien tradične organizuje v prvú septembrovú nedeľu, prišli predstaviteľky spolkov žien z Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, Dobanoviec, Kovačice, Kulpína, Pivnice, Padiny, Selenče, Starej Pazovy atď.

  • Slovenské etno múzeum Petráš

    V Padine, v súkromnom múzeu majiteľa Pavla Petráša otvorili dnes výstavu Slovenský ľudový sviatočný odev v priebehu času. Zároveň si pripomenuli 10 rokov Slovenského etno múzea Petráš, 200 rokov od výstavby domu v ktorom sa múzeum nachádza a 60 rokov zberateľskej činnosti Pavla Petráša. Za desaťročie pôsobenia majiteľ zhromaždil vyše tisíc exponátov, ktoré sú umiestnené v dome, ale aj na dvore a v šopách. Najviac predmetov je z konca 18. a začiatku 19. storočia. Najstarší predmet je cirkevná kniha z roku 1737, ktorú si pravdepodobne padinskí predkovia priniesli zo Slovenska. Sú tam aj krosná z roku 1845, nožnice na strihanie slamy z roku 1834... Dom je dvestoročný, nabíjaný, múry sú hrubé 80 cm.

  • Služby Božie v prírode

    V báčskopalanskom cirkevnom zbore končia prípravy na zajtrajšiu oslavu – 124. výročie posvätenia chrámu Božieho (kirbaj). Jednu časť dohovorov, o tom ako realizovať tohtoročné oslavy, cirkevníci uzavreli v minulú nedeľu, keď v prírode, už po druhýkrát tohto roku, usporiadali služby Božie.

  • Orfeus z Dunaja

    V Kostolci pri Dunaji sa koncom augusta konali 4. medzinárodné básnické stretnutia Orfeus z Dunaja. Na podujatí promovali poetický zborník Dunajské drahokamy, ktorého témou je: Lúbosť je záhada. V tomto zborníku ľúbostnej poézie sú obsiahnuté aj básne dvoch našich autoriek Viery Benkovej z Báčskeho Petrovca a Anny Dudášovej z Maleho Crnića. Na stretnutí sa Anna Dudášová predstavila svojím poetickým dielom a prečítala aj báseň Viery Benkovej. Viere Benkovej porota udelila Zlatú plaketu za najexotickejšiu báseň festivalu Čaj kráľovien zo zbierky Modrotlač (do srbčiny ju preložila Anna Dudášová) a Anna Dudášová získala Cenu a Plaketu za životné dielo. Zborník Ľúbosť je záhada vydal Klub milovníkov knihy Majdan v Kostolci.

  • Vitaj škola!

    Keby bolo o dvoch žiakov viac, mohli by sme povedať, že sa tohto roku do našich vojvodinských škôl zapísalo 300 prváčikov Slovákov! Takto ich je iba 298 a pre všetkých Matica slovenská v Srbsku (MSS) zabezpečila školské potreby. Polovica z uvedeného počtu – 149 sú chlapci a polovica dievčatá. Údaj svedčí o rapídnom poklese slovenských detí, ale aj o úpadku národnostného povedomia. Lebo, napríklad, pred 50 rokmi v Petrovci pravidelne bývali štyri triedy a v každej asi 30 žiakov. V generácii 1955 bolo až päť tried! Teda, iba v Petrovci mávali takmer polovicu z uvedeného celkového tohtoročného počtu nových slovenských žiakov. Najviac ich aj v tomto školskom roku zapísali v Padine - 57. V Petrovci ich je 44, v Kovačici 43, v Kysáči a Selenči 26, v Pivnici a Starej Pazove 24, v Hložanoch 15 a v Kulpíne 14. Sedem slovenských prostredí sa však musí uspokojiť len s jednociferným číslom: v Aradáči majú 8 prvákov, ktorí sa budú vyučovať po slovensky, v Jánošíku 5, v Silbaši 4 a v Bielom Blate troch. Dvoch slovenských žiakov budú mať v Lugu a v Laliti, kým v Erdevíku je len jedna prváčka. Takéto údaje nás rmútia. S novým školským rokom prinášame však aj jednu peknú správu.

  • X. Detská svadba

    Jediná, jedinečná, unikátna Detská svadba z Kovačice sa dožila desaťročnice. Úspešne ju organizuje Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v spolupráci s kovačickými matičiarmi. Hra na detskú svadbu predstavuje starobylé svadobné zvyky dolnozemských Slovákov v Kovačici ale aj ďalších prostrediach, z ktorých na program prichádzajú malí svadobníci. Súčasťou podujatia je pozývanie na svadbu, vinše starejšieho, oddávača, svadobné vinše, tanec s mladuchou, káčerov tanec, tanec s metlou, svadobné piesne...

  • BIBIANA v Báčskej Palanke

    Stalo sa už tradíciou, že predstavitelia BIBIANY, Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave pravidelne navštevujú svojich krajanov v Srbsku. Táto myšlienka vznikla ešte v roku 2009. Zásluhu pre takéto stretávanie majú dve osoby z Kovačice Pavel Babka a Pavel Baláž, ako aj Matica Slovenská v Srbsku. Ubehlo už osem rokov od prvej návštevy do Srbska. Tohto roku, v pláne návštev BIBIANY bola umiestnená aj Báčska Palanka.

  • Ukončené ústredné oslavy divadla v Petrovci

    Ústredné oslavy divadla v Petrovci sa začali v piatok a potrvali počas celého víkendu. Včera v ústredí Matice slovenskej usporiadali inscenované čítanie niekdajších rozhlasových hier dolnozemských dramatikov, v Modrom salóne Slovenského vojvodinského divadla bol zorganizovaný workshop a večer v SVD sa predstavil divadelný súbor z Bratislavy. Pod neformálnym názvom "Medzi tradičným a moderným," ústredný program osláv petrovského ale aj slovenského vojvodinského divadla pokračoval ešte dnes v Novom Sade, kde v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov otvorili dokumentačnú výstavu Kostýmový svet oceňovanej slovenskej kostýmovej výtvarníčky srbského pôvodu Marije Havran.

  • Pod baldachýnom

    Režisér sedí na javisku vo svojej režisérskej stoličke, gramoplatňa sa otáča dozadu, zavýja... aj čas sa vracia o 38 rokov do minulosti. Potom sa už dej rozbieha... Režisér odrazu hlasno zvolá: „Stoj, stoj! Takto robiť nemôžeme! Svetlo nefunguje! Zdenóóó!" Z úzadia hľadiska znie hlasno odpoveď: „Veď vidím!" Režisér: „Tak bež sem a oprav! No, a také sa nám mohlo stať aj na premiére!" Skonštatoval režisér. A bola premiéra...

  • 150 rokov divadla v Petrovci

    Pri príležitosti osláv 150. výročia slovenského divadla vo Vojvodine, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović včera večer otvoril divadelné slávnosti v Petrovec. Podčiarkol, že toto jubileum prevyšuje význam lokálnych kultúrnych hodnôt, a má výrazný kultúrny charakter jubilea v oveľa širšom kontexte. Lebo, prvá divadelná skupina Srbov, "Amatérske divadlo", vznikla v roku 1838 v Novom Sade a prvé divadelné predstavenie – Starého vozku Petra – IIIvojvodinskí Slováci hrali už 27. 08. 1866 v Petrovec. Povedal pokrajinský premiér a vyjadril svoj hlboký rešpekt pre všetkých divadelných horlivcov, ktorí investovali a investujú svoj čas, energiu, úsilie a odborné znalosti, aby na divadelných doskách vytvárali nové hodnoty, ktoré nás privádzajú bližšie k sebe a ktoré nás obojstranne obohacujú.

  • Bohatý víkend pred nami

    Tohtoročné stretnutie dolnozemských Slovákov VIII. Dolnozemský jarmok sa začal včera a potrvá do zajtra 27. augusta 2016. V tomto roku prebieha v Nadlacu v Rumunsku. Vlaňajší jarmok sa konal v Békešskej Čabe v Maďarsku a predvlaňajší v Kovačici. Toto putovné podujatie Slovákov z Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Srbska má za cieľ predstaviť tradičnú gastronómiu, ľudové remeslá, tance, spevy a iné formy tradičnej kultúry dolnozemských Slovákov.

  • K nedožitým 85. narodeninám Miroslava Kriváka

    (Spomienka na Slovenské slávnosti Daniela Pixiadesa)

     

    Pripadal som si ako novorodenec! V krásnej slovenskej košeli som sa hrdo prechádzal a cítil sa ako najväčší Slovák. Práve vtedy som stretol Miroslava Kriváka, s ktorým sme sa celý rok nevideli. Objali sme sa a on hneď začal chváliť moje básne, že je vraj nimi oduševnený. Trochu som ho odtiahol nabok a povedal mu, že som priniesol jednu poviedku, ktorú chcem ponúknuť na zverejnenie. Prejavil o ňu veľký záujem a prikázal mi ráno prísť k nim, do jeho domu, ktorý bol blízko pri Vrbare.

  • Vojna

    Od priateľov zo Slovenska som dostal výzvu na propagovanie knihy nášho rodáka. Budem sa tešiť čo väčšiemu záujmu spoluobčanov na nákup tejto knihy. Záujemcovia sa môžu ohlásiť aj priamo na vydavateľa, alebo na moju adresu: Ján Guba, M. Tita 37 PIVNICA č.t. 757-034. Samuel Činčurák, ktorý počas vojny prešiel srbským, ruským i talianskym frontom, bol jedným z mála vojakov, ktorí si prežité udalosti zaznamenávali ešte počas vojny. Vojnový denník a zápisky, písané s malým časovým odstupom od popisovaných udalostí, patria k najautentickejším prameňom dobových udalostí. Pre každého historika predstavujú neoceniteľný primárny prameň. Navyše mal Samuel Činčurák nesporný literárny talent, preto sú jeho obsiahle zápisky (300 strán rukopisu) napísané pútavo a veľmi dobre sa čítajú.

  • Pocta Hurbanovcom

    K už publikovanej správe o pozornosti venovanej Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému, pri stom výročí jeho smrti, si ako účastník toho slávnostného okamihu v Martine, na nádvorí Matice slovenskej (17. augusta 2016), dovoľujem pridať zopár informácií a fotografií. Považujem si za česť, že som sa vlani v októbri mohol ujať administrovania Evanjelického cirkevného zboru v Hlbokom, kde viac než štyri desaťročia pôsobil Jozef Miloslav Hurban, evanjelický teológ, spisovateľ, organizátor proti maďarizačného národného hnutia, spolutvorca spisovnej slovenčiny, prvý predseda Slovenskej národnej rady a kde sa mu narodil syn Svetozár, čo si s patričnou úctou spájam s mojim súčasným pôsobiskom a senickou kazateľnicou, z ktorej tiež viac než štyri desaťročia slovo Božie zvestoval a zobúdzal národne povedomie ďalší spisovateľ, Martin Braxatoris Sládkovičov.

  • Vo vetre južnej pologule

    „Teraz, keď sa nám už zvečerieva, keď na nás doľahli roky nepokojného ticha, zavše sa poprechádzame uličkami mladosti a z hĺbok pamäte vyhrabávame dávne spomienky na detstvo, školské roky, na mladosť, na roky krásy žitia." Napísal mi v jednom liste Ján Kulík, pôvodom Petrovčan, ktorý s manželkou Boženou, rodenou Benkovou z Kulpína pred takmer polstoročím odcestoval do zámoria. V týchto dňoch je v rodisku, uličkami mladosti sa skutočne aj prechádza, – nielen v myšlienkach – a na otázku: „Ako sa mu tu vodí a čo v Petrovci robí?" odpovedá, že obháňa spomienky, ale tie sa vraj dobehnúť nedajú. Do Petrovca zavítal po dvadsiatich rokoch a pri stretnutí so známymi ľahostajný nemohol byť. Posťažoval sa, že viac známych má už na cintoríne.

  • Píšeš? Píšem!

    „Človek je človeku človekom. A to je ten najobyčajnejší a pritom najvzácnejší pocit. Seminár Píšeš? Píšem! vznikol pre ľudí s chuťou tvoriť a vzdelávať sa. Keď sa ma včera jedna mladá novinárka opýtala, čo je ešte mojou úlohou na seminári, odpovedala som jej: Spájať ľudí. Bez Vás by nebol siedmy ročník. Bez Vás by nevznikli tak kvalitné a emotívne diela, ktoré budú zbierať ocenenia." Takto sa lektorom, účastníkom a Divadlu Janka Čemana v Pivnici poďakovala vedúca projektu Píšeš? Píšem! Katarína Mišíková-Hitzingerová, ktorá už sedem rokov v Pivnici píše, tvorí, vzdeláva, vychováva a učí dávať lásku.

  • Petkov & Koza – Karikatúra a komiks

    Neformálna občianska skupina Kultúrna iniciatíva Maglića a mládežnícke združenie Mládež pre lepší život Maglić dnes podvečer v areáli maglićských bazénov usporiadali vernisáž výstavy na otvorenom Petkov & Koza – Karikatúra a komiks. Výstavou predstavili srbsko-slovenskú dvojicu: karikaturistu z Crepaje Nikolu Petkova a Kysáčana Pavla Kozu, autora komiksov. O nich sa zmienil dobrý znalec týchto dvoch druhov umenia Stevan Lenhart, ktorý výstavu aj pripravil. Hlavnou iniciátorkou podujatia, ktoré by malo byť prvým v rade akcií pod názvom Kultúrny budíček, je Vladimíra Dorčová-Valtnerová.

  • Jánošík navštívil Kysáč aj Bajšu

    Folklórny súbor z Novohradu zavítal medzi Slovákov žijúcich v srbskej Vojvodine. V miestom národnom dome v Kysáči sa súbor zúčastnil osláv 20. výročia znovuobnovenia činnosti Miestneho odboru Matice slovenskej (MO MS) v Srbsku. „Pri tejto príležitosti sme zagratulovali jednému z členov, známemu choreografovi Jankovi Slávikovi." V obci Bajša bol súbor prvýkrát v roku 2014, kedy vznikol projekt vzájomnej spolupráce medzi tunajším MO MS a Domom MS v Lučenci. Odvtedy sa uskutočnilo niekoľko výmenných návštev, v rámci ktorých navštívili aj Bajšania Slovensko. „Už sa u nich cítime ako doma. Sme prvý slovenský súbor, ktorý tu vystupoval a oni sú za to veľmi vďační," vysvetlil vedúci. V Bajši v roku 1920 žilo asi dvetisíc Slovákov. V súčasnosti z nich zostalo len okolo dvesto.

  • Svetozár Hurban Vajanský

    Matica slovenská vlani vyhlásila rok 2016 za Rok Svetozára Hurbana Vajanského. Slávnostné zasadnutie Predsedníctva MS sa konalo včera v Martine, presne v deň stého výročia Vajanského úmrtia. Na tomto zasadnutí si matičiari a ich hostia z domova i zo zahraničia okrem iného pripomenuli aktuálne 150. výročie úmrtia Karola Kuzmányho (zomrel 14. 8. 1866 v Turčianskych Tepliciach) a vyhlásili rok 2017 za Rok Jozefa Miloslava Hurbana. V budúcom roku si pripomenieme 200 rokov od narodenia tejto výnimočnej osobnosti slovenských národných dejín. Na včerajšom slávnostnom zasadnutí odhalili busty Svetozára Hurbana Vajanského a Štefana Furdeka.

  • Gróf Hadík

    V rámci projektu Gróf Hadík – život a jeho dielo v roku 2015 boli realizované výskumno-bádateľské a čiastočne konzervátorsko-reštaurátorské práce na obraze – portréte grófa Hadíka a na jednom predmete úžitkového umenia – originálnom Hadíkovom klobúku. Ide o viacročný multidisciplinárny projekt o živote a diele cisárskeho maršala grófa Andreja Hadíka (1710 – 1790), výnimočnej osobnosti Habsburskej monarchie, vojvodcovi a futockom grófovi (k futockému panstvu patrili i slovenské osady – Petrovec a Hložany), ktorého dlhá a bohatá kariéra v týchto končinách nie je nadostač preskúmaná a známa. Projekt sa začal z iniciatívy prof. Dr. Jána Kišgeciho a Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína. Začiatočné finančné prostriedky zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Leto v Kulpíne

    Kulpínska mládež nemá veľký výber, keď ide o zábavné, kultúrne alebo športové obsahy vo svojej dedine. Preto si ich musí sama vymýšľať. Našťastie, ochota a kreativita jej nechýba. Občianske združenie Terra, ktoré je vlastne mládežníckym združením, 12. augusta na nádvorí základnej školy všetkým záujemcom zdarma ponúklo filmové projekcie. Počas ďalších dvoch dní, 13. a 14. augusta, v areály školy sa športovalo. Niekoľkí mládežníci zorganizovali tam turnaj v basketbale. Na ňom sa zúčastnilo sedem mužstiev: z Ravneho Sela, Báčskeho Petrovca, Čelareva, Magliću, Nového Sadu a Kulpína. Dnes v predsieni Domu kultúry, kde má Terra svoje miestnosti, prebiehala zaujímavá tribúna Ako lepšie fotografovať, o čom hovoril Martin Pucovský.

  • Biele Blato, Lízika, Eliesenheim – 150 rokov založenia dediny

    Biele Blato patrí medzi najmladšie slovenské osady vo Vojvodine. Nachádza sa na močaristom území a aj z toho dôvodu tá oblasť dlho zostala neobývaná. Prvýkrát ju založili Nemci roku 1866 a pomenovali ju Eliesenheim. V roku 1883 do nej prišlo 180 slovenských rodín z Padiny. Po nich postupne z okolitých osád pribúdali Maďari, Bulhari a Nemci. Z tohto obdobia pramení ľudový názov osady Lízika. Dnes má táto banátska dedinka niečo vyše tisíc obyvateľov a v nej žije až 20 národov, z čoho najviac Slovákov. Všetci hovoria alebo rozumejú okrem svojho materinského jazyka ešte aspoň dva-tri ďalšie. Na to sú veľmi hrdí. Spolunažívanie vždy pestovali a ochraňovali ako nesmierne bohatstvo. Počas tohto víkendu tiež spoločne a multikulturálne oslávili aj 150 rokov svojej dediny. Také súžitie a spomienky chcú zachovať i pre časy budúce. Multikulturalizmus je totiž svojráznou poznávacou značkou Bieleho Blata, na čo majú upozorňovať aj včera odhalené drevené sochy: Zuzka, Šanjika a Dančo.

  • Zvukové pohľadnice zo SNS v SBS

    Austrálsky verejno-právny servis SBS pravidelne informuje o podujatiach vojvodinských Slovákov. Informoval aj o tohtoročných Slovenských národných slávnostiach. Na svojom portály má zachované aj nahrávky z predošlých ročníkov a z iných podujatí, takže s odstupom času môže byť zaujímavé vypočuť si zvukový záznam spred niekoľkých rokov. Príspevok aj tohto roku pripravila Katarína Pucovská a možno si ho vypočuť TU:

  • 210 rokov príchodu Slovákov do Padiny

    Pred 210 rokmi do Padiny prišlo okolo 80 rodín zo Zvolenskej stolice. Jubileum je vždy príležitosťou na oslavu. Deň Padiny preto aj tohto roku potrvá prakticky poldruha mesiaca. Oslavy sa začali začiatkom augusta a prebiehať budú do druhej polovice septembra. Treba povedať, že v prvý víkend padinských osláv aj v Báčskom Petrovci sa oslavovalo - prebiehali Slovenské národné slávnosti. Napriek tomu, padinskí malí folkloristi do Petrovca pricestovali. DFS Holubička DK Michala Babinku z Padiny zahrala detské hry Na hubaby, ktorých autorkou a nacvičovateľkou je Anna Halajová. Spolok žien z Padiny tiež mal na SNS svoj kútik. V rámci spoločnej výstavy nainštalovanej v priestoroch Spolku petrovských žien, ktorú usporiadala Asociácia slovenských spolkov žien, padinské ženy predstavili páračky. Dnes večer v Padine bola vernisáž spoločnej výstavy insitných maliarov z Padiny a Kovačice a vo veľkej sieni domu kultúry vystúpil Kultúrno – umelecký spolok Veľké Kozmalovce zo Slovenska. Zajtra tiež bude celý deň veselo.

  • Karol Kuzmány

    Ešte v nás doznievajú tohtoročné Slovenské národné slávnosti. Nejednému v spomienke zostali aj tie pred desiatimi rokmi, zvlášť nedeľa 6. augusta 2006, keď v rámci predpoludňajších slávnostných bohoslužieb v petrovskom evanjelickom kostole odhalili bustu superintendenta Karola Kuzmányho. Rok 2006 Matica slovenská na Slovensku bola totiž vyhlásila za Rok Karola Kuzmányho a pripomínala si v ňom dvojsté výročie narodenia a 140. výročie smrti tohto velikána našich duchovných a národných dejín. Pri tej príležitosti petrovskému cirkevnému zboru venovala jeho bustu. V tomto roku si tiež pripomíname významné jubileá – 210 rokov od narodenia a 150 rokov od jeho úmrtia. Karol Kuzmány sa narodil 16. novembra 1806 v Brezne a umrel pred 150 rokmi 14. augusta 1866.

  • V diaspóre dva milióny Slovákov

    Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský pravidelne navštevuje Slovákov v diaspóre. Do Báčskeho Petrovca na Slovenské národné slávnosti pravidelne prichádza. Na týchto posledných sa tiež zúčastnil a vo svojich príhovoroch na matičnom zasadnutí ako aj na otváraní výstavy o jubileu divadla hovoril aj o krajanskom svete a jeho potrebách. Pre tých, čo nemali možnosť vypočuť si tie príhovory ponúkame rozhovor odvysielaný na tv.teraz.sk. S Vladimírom Skalským sa zhováral zahraničnopolitický analytik a bývalý minister zahraničných vecí Pavol Demeš.

  • Letné kino v Kulpíne

    Ak nemáte program na zajtrajší večer, alebo aj na piatok, príďte do kulpínskeho parku do kina. Kulpínske mládežnícke združenie Terra na zajtra večer a pozajtra chystá projekcie filmov pre deti a dospelých. Vstup je voľný a začiatok o 20,30. V poradí ôsme Letné kino aj tohto roku organizátori – Občianske združenie Terra z Kulpína - ladilo tak, aby podujatím zároveň oslávili aj 12. august - Medzinárodný deň mládeže. V kulpínskom parku, v zimprovizovanom letnom kine, každý večer premietnu po dva filmy. Z kulpínskeho mládežníckeho združenia tiež pozívajú všetkých spoluobčanov, bez ohľadu na vek, navštíviť ich miestnosti v predsieni Domu kultúry, kde otvorili knižnicu.

  • SNS, nedeľa

    Nedeľa na SNS býva prevažne športová, avšak z predpoludňajších udalostí osobitnú pozornosť si zasluhujú slávnosťové služby Božie v petrovskom kostole. Tentoraz bohoslužby neboli v chráme, konali sa v zborovej sieni a zvesťou slova Božieho poslúžil zborový farár Ján Vida. Slávnostnú náplň im pridali aj trubkári. Keďže v petrovskom zbore od piatka do nedele prebiehal seminár pre dychový orchester, na službách vystúpil aj dychový orchester z Nemecka. Bohoslužby sa nekonali v kostole, od 31. mája 2016 v ňom renovujú interiér, nateraz je vnútro omaľované a nasleduje farbenie a tapacírovanie lavíc. Do konca mesiaca by sa práce mali ukončiť a 9. októbra, v nedeľu pamiatky posvätenia chrámu Božieho, sa vykoná posvätenie obnoveného kostola. Z popoludňajších nedeľňajších slávnosťových udalostí, najviac návštevníkov prilákal galakoncert detských folklórnych súborov, na ktorom vystúpilo desať súborov a pozornosť si zasluhujú aj divadelné predstavenia Malý princ, detského súboru z Kysáča a AD INFINITUM staropazovských ochotníkov. Fotografie vo vysokom rozlíšení z nedeľňajších podujatí ponúkame v našej Fotogalérii TU: http://www.kulpin.net/galeria/category/61-7-august-nedela

  • SNS, sobota

    Sobota na SNS sa začala vo Vrbare futbalovým turnaj kohútikov. Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS naplnilo sálu SVD takmer viac ako otvárací program v predchádzajúci večer a prilákalo nielen matičiarov a vysokých hostí, ale aj tých, čo si chceli vypočuť mnohé príhovory a možno aj kritické tóny, ktoré jedine tu zvyknú odznieť. Na Jarmoku umenia sa jedlo a pilo, trochu sa aj kupovalo a zároveň sa mohol sledovať bohatý program odznievajúci celé popoludnie z javiska. V slávnostnej gymnaziálnej sieni promovali 17 absolventov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava, po čom, na tomto mieste, nasledovalo stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov s udeľovaním osobitných uznaní 18. pedagogickým pracovníkom. ASSŽ vo veľkej sieni Obce usporiadala prezentáciu 12 nových knižných titulov slovenských autoriek. Večerný galakoncert nakoniec predsa prebiehal na ihriskách ZŠ Jána Čajaka, aj keď predpoludním na matičnom zasadnutí bolo vyhlásené, že bude v školskej telocvični. Organizátori, ktorí tentoraz gala program pomenovali Daj nám, Pane, lásky čistej, snáď vyprosili nielen čistú lásku, ale aj krásny, príjemný večer... Fotografie vo vysokom rozlíšení zo sobotňajších podujatí ponúkame v našej Fotogalérii TU: http://www.kulpin.net/galeria/category/58-6-august-sobota

  • SNS, piatok

    Piatkový program tohtoročných slávností sa štandardne začal predpoludním s filatelistickou výstavou a pokračoval v matičnom ústredí, kde odhalili bustu nášmu prvému matičnému predsedovi Dr. Jankovi Bulíkovi. Podľa ustáleného programu, napoludnie sa uskutočnilo prijatie delegácií partnerských miest u predsedu Báčskopetrovskej obce. Insitné umenie z Padiny si svoj kútik na prezentáciu našlo v súkromnej galérii Pegaz. Galéria Zuzky Medveďovej tentoraz bola vyhradená pre dve Zuzky: našu akademickú Zuzku a našu insitnú mamu Zuzanu. Foto dokumentačnú výstavu o 150-ročnici petrovského divadelníctva si možno obzrieť vo foyer SVD. Výstava bola otvorená pred začiatkom vstupného programu, ktorý prebiehal v sieni SVD. Keď nový deň svital, rock sa ešte z Vrbary ozýval... Fotografie vo vysokom rozlíšení z piatkových podujatí ponúkame v našej Fotogalérii TU: http://www.kulpin.net/galeria/category/57-5-august-piatok

  • Hraškova insita v Kovačici

    Dnes o 19. hodine v Galérii Babka Kovačica slávnostne otvoria štvrtú samostatnú výstavu Miroslava Hraška pod názvom: Úprimnosť – Skromnosť – Nevinnosť – Pokora... O maliarovej tvorbe bude hovoriť výtvarný kritik Vladimír Valentík a výstavu otvorí Peter Susko, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku." Mirovo maliarstvo nie je naivné, ono je nevinné. To, čoho sa už veľká väčšina strednej generácie slovenských insitných maliarov v Srbsku dávno vzdala, z Mirových obrazov stále dýcha: je to úprimnosť, pokornosť, blízkosť , nevinnosť." Takto hodnotí tvorbu Miroslava Hraška majiteľ Galérie Babka Pavel Babka. Na vernisáži vystúpi operná speváčka Lenka Turčanová.

  • Kvety Igorovi Branislavovi Štefánikovi

    V ústrety osláv dňa Slovákov vo Vojvodine a Slovenských národných slávností, členovia NRSNM: republiková poslankyňa Libuška Lakatošová, pokrajinský poslanec Pavel Surový a režisér Miroslav Benka, ako aj zástupkyňa predsedu ZO Báčsky Petrovec Anna Huďanová, podpredseda pre Srbsko strany Slováci vpred! Miroslav Brna a bývalý predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Slivka vzdali hold a úctu kyticou kvetou prvému slovenskému poslancovi Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov Igorovi Branislavovi Štefánikovi, bratovi generála Rastislava Štefánika.

  • SNS, streda a štvrtok

    V Petrovci, v stredu, v rámci SNS 2016, usporiadali dve vernisáže: dokumentárnu o divadelníctve a výstavu najnovšej tvorby petrovských maliarov. Vo štvrtok otvorili ďalšie dve výstavy, fotografickú Noc vo Vlkolínci a panelov pod názvom Fenomén divadla alebo divadelný fenomén. Milovníci výtvarného umenia sa však mohli zúčastniť aj na tretej vernisáži: Prebiehala v Novom Sade, v miestnostiach ÚKVS a venovaná bola akademickému maliarovi Michalovi Ďurovkovi a jeho najnovšiemu maliarskemu opusu Lesy a roviny. Vo štvrtok bola i slávnostná schôdza NRSNM (o čom TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9442-slavnostna-schodza-nrsnm) a v Slovenskom dome v Báčskej Palanke bolo Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9445-xvi-stretnutie-slovenskej-studujucej-mladeze).

  • XVI. Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže

    Tohtoročné tradičné XVI. Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa organizuje v rámci Slovenských národných slávností sa ako obvykle uskutočnilo v báčskopalanskom Slovenskom dome.

    Prví študenti sa vo štvrtok 04. augusta začali zhromažďovať už o 19.30h a pri vchode sa prihlasovali vypĺňaním Prihlasovacích lístkov. Každý študent dostal pero, prívesok pre kľúče a tričko s logom Stretnutia v roku 2016. Taktiež študentom bol darovaný aj bon na grátis pitie, a boli im hradené aj cestovné trovy.

  • Slávnostná schôdza NRSNM

    V slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci včera prebiehalo slávnostné zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, na ktorom udelili najvyššie vyznamenania tejto našej strešnej ustanovizne. Zlaté plakety Národnostnej rady získali: Základná škola 15. októbra z Pivnice, Dr. Jozef Valihora z Pivnice, Asociácia slovenských spolkov žien a PaedDr. Juraj Súdi zo Selenče. Okrem štyroch zlatých plakiet, udelené boli aj dve ceny. Cenu za výnimočný prínos k prezentácii národnej kultúry získalo divadlo VHV z Báčskeho Petrovca a Cenu za celoživotný prínos k zachovávaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny udelili básnikovi Jánovi Labáthovi. Laureátom ceny odovzdávala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová.

  • Internetový prenos SNS vo vysokom rozlíšení

    Vážení, Rádio Televízia Vojvodiny, slovenská redakcia, na svojom druhom programe TV v piatok 5.8.2016 od 20.00 do 21.30 realizuje priamy TV prenos pre svojich divákov, ktorí pozerajú program cestou TV prijímačov. Tentoraz priamy TV prenos bude možné pozerať i cestou internetu vo vysokom rozlíšení. Potrebné je: „ulogovať" sa na webovú stránku Rádio televizie Vojvodiny: www.rtv.rs, kde v piatok od 19.30 h bude viditeľné okienko s nápisom: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI. Potrebné je iba kliknúť na toto políčko a od 20.00 h priamo pozerať prenos.

  • Video záznam gala koncertu v Kulpíne

    V sobotu a nedeľu prebiehali oslavy Dňa Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes. V sobotu večer, v bohatom gala programe vystúpili naše dva toho času najlepšie folklórne súbory SKUS Hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a SKUS Jednota z Hložian, ako aj KUS Metropolitu Stefana Stratimirovića z Kulpína, ktorý za krátky čas dosiahol pozoruhodnú kvalitu svojich vystúpení. Snímok si možno rozšíriť aj na celú obrazovku.

  • Práce v minulosti v našich osadách

    V Báčskom Petrovci, v priestoroch Združenia petrovských žien sa uskutočnilo prvé podujatie tohtoročných Slovenských národných slávností. Na ňom ženské združenia z našich slovenských dedín predstavili Práce v minulosti v našich osadách. Pradenie, druganie a česanie konôp, varenie mydla, pranie vlny, opštrikávanie paňťuškov, šitie sukieň, páračky, príprava rezancov... – tieto a ďalšie expozície si budú môcť obzrieť aj návštevníci tohtoročných SNS a nazrieť tak do histórie, kultúry a tradície našich slovenských osád.

  • Oslavy v Kulpíne 2016...

    ...boli pekným a vhodným úvodom k Slovenským národným slávnostiam. Pekným, pretože v tomto roku osobitne zdôrazňovali priateľstvo a humanitu a vhodným predovšetkým preto, že proklamovali zásadu rovnosti, čo veľmi potrebujeme, keďže sa ľudskosť od nás akoby vzďaľovala. Publikácia, ktorú v sobotu prezentovali, do popredia vysúva vzácny dar priateľstva a venovaná je 10-ročnej družbe medzi Kulpínom a obcou Riečka na Slovensku. Svadba voľakedy a dnes 2016 tiež navádzala hlbšie sa zamýšľať nad láskou – do podujatia sa zapojilo združenie osôb s invaliditou Objatie z Kulpína a manekýnkami na svadbe boli aj dievčatá s osobitnými potrebami.

  • Koncert v kulpínskom kostole

    Na záver tohtoročných Predslávnosťových dní v Kulpíne, v evanjelickom kostole odznelo vydarené pásmo slova a hudby. Organizátorom bol kulpínsky cirkevný zbor a na koncerte zaspieval domáci spevokol a obecný evanjelický cirkevný zbor Credimus. Na úvod sa prihovoril zborový pán farár Mgr. Jaroslav Javorník, PhD a prvá časť programu patrila mládeži. Zaspievala Andrea Koruniaková za hudobného sprievodu Jany Šimovej, verše prečítal Vladimír Zima a na husliach zahral Martin Ján Javorník. Katarína Pucovská sa zmienila o účinkujúcich zboroch a Tatiana Demanová–Javorníková predniesla báseň a modlitbu.

  • Prvý deň kulpínskych osláv

    Posledný júlový víkend tradične patrí Kulpínu. Dnes a zajtra naša dedina oslavuje Deň Kulpína a súčasne prebiehajú aj Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes.

  • Veľký požiar v Kovačici

    Včera podvečer v Kovačici vzplanul veľký požiar. Hasiči o 19,20 prijali hlásenie, že v centre mesta horí továreň a salón nábytku Padina komerc. Za minútu boli na tvári miesta kde zistili, že jeden objekt požiar už úplne zachvátil a rozšíril sa aj na ďalšie dva. Škody sú miliónové, našťastie obetí nebolo a ani vážnych zranení. Rýchlou intervenciou požiarnikov sa predišlo výbuchu. Majiteľ Pavel Štaub podozrieva, že požiar mohol byť podhodený. Informuje Ján Špringeľ z OK televízie v Kovačici.

  • Ad infinitum...

    ...alebo: donekonečna, stále, nekonečne... Divadelná trilógia o ľudstve, ktorú bez jediného slova, už takmer rok pohybom rozpráva staropazovský herecký súbor. V predstavení je pohybom znázornený život, od jeho prapočiatku a do 21. storočia. A stále víťazí. S predstavením zožali mnohé úspechy a najnovšie včera v Trebinji na 59. Festivale festivalov získali štyri zlaté masky: za najlepšie predstavenie, za scénografiu, hudbu a kostýmy.

  • Slovenská veľvyslankyňa navštívila Nový Sad

    Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku 1. júla 2016 džezovým koncertom speváčky Adrieny Bartošovej v koncertnej dvorane Kolarcovej základiny v Belehrade symbolicky označilo začiatok slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Potom sa už začala nanajvýš čulá aktivita slovenského veľvyslanectva , v ktorej J.E. Dagmar Repčeková prezentuje priority predsedníctva SR v Rade EÚ. Počas tohto mesiaca slovenské veľvyslanectvo v Belehrade zorganizovalo tak niekoľko významných podujatí a veľvyslankyňa absolvovala viacero návštev. Dnes pobudla v Novom Sade, kde ju prijal pokrajinský premiér Igor Mirović.

  • Kulpínčania sa chystajú na oslavy

    Miestne spoločenstvo Kulpín zorganizovalo pracovnú akciu v parku vedľa kaštieľa Dunđerskovcov, ktorý je aj poľnohospodárskym múzeom. Robilo sa aj v nedeľu, keďže sa dedina urýchlene pripráva na oslavy, ktoré budú už v nasledujúci víkend. Počas dvoch dní, 30. a 31. júla budú prebiehať tri podujatia: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes. V rámci nich sa uskutočnia rôzne ďalšie programy.

  • SNS v spomienkach Daniela Pixiadesa

    Na začiatku augusta každoročne sa v Petrovec konali Slovenské národné slávnosti.

    Mládenci a dievky, oblečení v rôznych slovenských krojoch, predvádzali skupinové tance. Slovenská ľudová hudba ma priam opíjala a celé dni som sa hýbal v jej rytme. Večer som nevynechal programy a predstavenia, ktoré pripravili početné súbory. Sólisti spievali slovenské ľudové piesne. Kysáč mal viacerých dobrých spevákov. Bol som veľmi hrdý, že som z tejto dediny. Veľmi som túžil byť súčasťou toho všetkého a svojou tvorbou prispieť k pestrosti programu. To bol asi aj dôvod, prečo som tvoril! Nebolo sily, ktorá ma odtiaľ mohla vytrhnúť a presadiť niekde inde! To všetko bolo moje a ja som tam bol na svojom! A hľa, kde som sa nakoniec, nosený prúdom života, ocitol!

  • Sobota v Hložanoch

    V Hložanoch včera prebiehali dve podujatia: predpoludním sa začal Turnaj v malom futbale o Putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky a popoludní otvorili jubilejný X. Deň zeleniny. Podujatia prebiehali za horúceho počasia, vcelku však možno povedať, že sa vydarili. Pohár poputoval do Pivnice a aj na Dni zeleniny sa tiež súťažilo a športovalo.

  • Dve kresťanské témy

    Slovenskí evanjelici založili Asociáciu slovenských evanjelických cirkví zo Slovenska a zahraničia. Na jej ustanovujúcom valnom zhromaždení sa zišli najvyšší predstavitelia slovenských evanjelikov zo Srbska, z Rumunska, Chorvátska, Maďarska, Česka a zo Slovenska. Zakladajúci členovia asociácie schválili Štatút Asociácie slovenských evanjelických cirkví a zvolili správnu radu a revíznu komisiu asociácie.

  • Program SNS 2016 a PDvK 2016

    Program SNS 2016 TU:
    http://www.kulpin.net/component/content/article/2-uncategorised/9420-sns-2016

    Deň Kulpína 2016, Predslávnosťové dni v Kulpíne 2016 (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes TU:
    http://www.kulpin.net/component/content/article/2-uncategorised/9421-pdvk-2016

  • Nedeľné matiné v SVD

    Narodil sa zajko. Slovenský zajko Zúbik. Uložili ho do kapustovej kolísky, do labky dostal mrkvičkový strapec a rástol, rástol, rástol. Jedného dňa sa vybral do sveta... Tam stretol svoju krásnu Zajkuľku Labku. Najviac zo všetkého však túžil po tom, aby bol slávny. Aj sa mu jedného dňa prisnilo, že je zajačím kráľom, panovníkom. Na svojom putovaní sa s Labkou dostal až do Afriky... Celý príbeh o tom Ako zajko do Afriky putoval vám vyrozpráva potulný herec a jarmočníci na jarmoku... Divadelný súbor Materinky pri CVČ a MsKS Šaľa do Slovenského vojvodinského divadla (SVD) v Báčskom Petrovca sa zatúlajú v nedeľu predpoludním 24. júla o 11. hodine. Vstupné: 100 dinárov.

  • Posledný júlový víkend v Kulpíne

    V posledný júlový víkend Kulpínčania oslávia Deň Kulpína a usporiadajú Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadbu voľakedy a dnes. V sobotu ráno 30. júla sa začne športovať a popoludnie bude svadobné. Podvečer bude nasledovať slávnostné zasadnutie Rady MZ Kulpín, na ktorom prezentujú publikáciu Kulpin via Riečka 10 rokov priateľstva, ktorej zostavovateľkou je Katarína Pucovská. Okrem domácich folkloristov na večernom gala koncerte vystúpia aj Hložančania a Staropazovčania a prvý deň uzavrie skupina Spectrum z Belehradu. V nedeľu 31. júla sa bude šachovať, strieľať a futbalovať a nevystane demonštrácia kick boxu a silového športu. V kostole sa začnú hlavné bohoslužby o 10,00 h a o 19,00 bude koncert kulpínskeho a obecného evanjelického spevokolu.

  • Horí Horí...

    ...srdce moje ohnivé. Kým ráno nočné hviezdy nezhasnú, budím sa a teba nemám tu... Spieva tak po slovensky belehradská skupina Koktel bend, ktorá svoje najnovšie CD vydáva po slovensky. Okrem Horí Horí je tam aj horúci vietor, čiže "Vruć vetar" - A teraz adio, Tancuj so mnou... a ďalšie hity z priestorov bývalej Juhoslávie. CD vydáva Grand Production Košice. Video klip pre titulnú pesničku Horí Horí skupina nahrávala v Novom Sade a Silbaši.

  • Na ihrisku FK Kulpín...

    V dňoch 14.-17. júla na ihrisku FK Kulpín prebiehal tradičný VI. Denný turnaj v malom futbale na tráve, na ktorom sa v tomto roku zúčastnilo 12 mužstiev. Včera, v záverečný deň, ako „posila" k nim pribudli ešte štyri žiacke celky, ktoré súťažili v II. Detskom turnaji v malom futbale na tráve 2016. Sily si v ňom zmerali hráči a hráčky z Kulpína, Báčskeho Petrovca, Hložian a Pivnice. Veľké uznanie si zaslúžili všetci malí futbalisti, ktorí vlievajú nádej nášmu futbalu. Malí pivnickí hráči však najšikovnejšie kopali loptu a právom si zaslúžili titul najlepších. Kulpínsky pioniersky dorast, - tak ako sa to patrí na správnych hostiteľov, prednosť dal svojim hosťom a zastal si na posledné miesto. Víťazom Denného turnaja vo futbale sa stal Poljooglasnik, druhé miesto obsadil celok Agromima a tretie DEM. Titul najlepšieho brankára si zaslúžil Igor Lenja, najlepší strelec bol Stanislav Haška a najlepší hráč Igor Kanja.

  • Petrovská dedina – petrovské ulice

    Petrovec, naša pýcha, pupok slovenského dolnozemského života i keď pomerne mladá osada, ale v našom ponímaní aj najdôležitejšie tunajšie stredisko a aj najstarší ostrovček slovenskosti na pustatinách južnej Báčky, prežil už vyše 270 rokov a hádam, ako slovenská osada, prežije ešte veľa ďalších. Keď sme sa tu začali osádzať, najskôr na „Fukare" (to sú tie pokrivené uličky v strede mesta), mená ulíc sme vtedy ešte nepotrebovali. S príchodom ďalších prisťahovalcov, vznikali už aj väčšie ulice a dostávali mená, ako: Pilišská, Maglódska (odtiaľ sem prišli ďalší – tieto názvy však už nejestvujú) a vznikol tu aj „Miko(lo)v salaš" (Nikolu, poslovenčili na Mikolu), avšak začali sme sa šíriť aj na druhú (pravú) stranu Begeja, ktorá bola vyššia a nepodliehala záplavám. Tu žili Srbi a v pamiatke nám zostal „Rácky kraj", „Popova ulička", „Budžák" (veľký a malý), „Prnjavor" (veľký a malý), ba aj „Vrbara" (srbský názov) atď.

  • Detská svadba

    Človek nežije iba z lásky, ktorú prijíma, ale hlavne z tej, ktorú daruje. V Kovačici, v organizácii Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, v tomto roku usporiadajú jubilejný desiaty ročník Detskej svadby. Organizátori a aktéri podujatia počas decénia húževnato pracovali a dnes sa už o kovačickej Detskej svadbe hovorí ako o slovenskom svetovom unikáte. Pavel Baláž, predseda Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici s potešením kvituje, že napriek mnohým ťažkostiam, s ktorými zápasia, vždy sa im podarí získané prostriedky usmerniť na humanitárne účely. Tak svadobnú radosť a lásku šíria aj v ustanovizniach, ktoré finančnú pomoc potrebujú a v týchto radosť preniesli aj do zahraničia. Veselý krojovaný sprievod pochodoval ulicami Lučenca a Bratislavy a rozradostil okoloidúcich.

  • SNS už klopú...

    Slovenské národné slávnosti sa blížia a prvým sprievodným podujatím aj tentoraz bude Turnaj v malom futbale o Putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky, ktorý bude 23. júla 2016 (sobota) v Hložanoch. Ďalší víkend 30. – 31. júla 2016 (sobota – nedeľa) bude patriť Kulpínčanom, ktorí v tomto roku v posledný júlový víkend zorganizujú až tri podujatia: 19. Predslávnosťové dni v Kulpíne, oslavovať sa bude Deň Kulpína a prebiehať bude i Svadba voľakedy a dnes. V posledný júlový deň, vernisážou Práce v minulosti v našich osadách... v Spolku petrovských žien štartuje aj oficiálny program tohtoročných SNS.

  • V znamení futbalu

    Od 20. júna do nedele 10. júla 2016 na školských ihriskách v Petrovci prebiehal VI. nočný turnaj v malom futbale. Futbaloví nadšenci odo dnes a do nedele môžu sledovať ďalší turnaj: tradičný Denný turnaj v malom futbale na tráve, ktorý prebieha na ihrisku FK Kulpín. Organizáciu tohto turnaja doteraz mala na starosti mládežnícka organizácia Terra a v tomto roku sa pod organizáciu podpisuje kulpínsky futbalový klub, kulpínske miestne spoločenstvo a všetci futbaloví nadšenci.

  • Nový autobusový prepravca

    Solaris City expres už určitý čas premáva na relácii Odžaci – Ratkovo – Pivnica – Despotovo – Ravno Selo –Kulpín – Báčsky Petrovec – Rumenka – Nový Sad. Počas pracovných dní má deväť pravidelných liniek a cez víkend šesť. Tak napríklad cez Kulpín tranzitne prechádza asi päť minút po 6.-tej, 7.-mej, 8.-mej a 9.-tej hodine a potom o asi 10,40h a 12,40h... Cez Petrovec prechádza o pár minút neskôr, s tým, že do stanice nie vždy vchádza, takže ho možno počkať napríklad pred kníhtlačiarňou. Spiatočný lístok Kulpín – Nový Sad stojí 300 dinárov a v jednom smere 200 din. Z Nového Sadu štartuje z hlavnej stanice, avšak nie vždy stojí na peróne, takže je istejšie počkať na neho napríklad pred Merkurom, alebo na autobusovej zastávke poza trať na ulici Rumenacká. Informovať sa možno na telefón 062/463-801.

  • Letná škola Ľudovíta Štúra 2. ročník

    V dňoch od 6. do 12. júla pobudlo 35 zástupcov Padiny v zahraničí aj v krajine svojich predkov. DFS Padinčanček, požiarníci, ženy, insitní maliari dostojne prezentovali Padinu a Kovačicu. V rámci Letnej školy Ľudovíta Štúra 2. ročník, sme dňa 7.7.2016 navštívili Hlboké kolísku spisovnej slovenčiny, miesta kde sa v roku 1843 uákonila spisovná slovenčina. Navštívili sme spolu so sprievodkyňou p. Vilmou Tomášovou pamätnú izbu, evanjelickú faru a kostol, mohylu a starý hrob Jozefa Miloslava Hurbana. Po exkurzií bolo pripravené menšie občerstvenie v kultúrnom dome. Z návštevy účastníci odchádzali nadšení a obohatení o ďalšie poznatky z histórie slovenského jazyka. Po exkurzii sa podľa plánu cestovalo do Třinca, kde nás čalali Slováci žijúci v tomto meste ktoré je známe, že tu sídlia Trinecké železiarne, jeden z najvačších závodov Českej republiky.

  • Július Kubány (18.6.1875 Hložany - 10.7.1926 Petrovec)

    Všestranný kultúrny dejateľ Július Kubány (Kubáni) sa narodil v Hložanoch, svoje kultúrne snaženia však uplatnil v Petrovci a do dejín Báčskeho Petrovca sa zapísal veľkými písmenami. Inicioval založenie Slovenského gymnázia v Petrovci, bol spoluzakladateľom a neskôr i vedúcim prvého Slovenského spevokolu v Petrovci, učiteľom a kantorom neskoršie aj riaditeľom ľudovej školy, spoluzakladateľom kníhtlačiarne, iniciátorom založenia nakladateľského spolku, ktorý bol vydavateľom novín Národná jednota... Činný bol tiež aj na spoločensko-politickom poli. „V týchto dňoch uplynulo 90 rokov od predčasnej smrti Júliusa Kubányho kultúrno-osvetového pracovníka, zakladateľa a prvého riaditeľa Slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci. Nezabúdajme a ctime si pamiatku všetkých, ktorí sa zaslúžili o to, že ešte existujeme na týchto priestoroch." Nezabúda a spomína na svojom facebook profile jeho vnučka Olga Fejdiová.

  • Oslavy Dňa Selenče

    Dnes prebiehali oslavy Dňa Selenče. Obyvatelia tejto našej báčskej dediny si bohatým kultúrno-umeleckým programom pripomenuli 258 rokov založenia osady a pri tej príležitosti do Etno múzea priložili ďalší skvost - ďalšiu výstavu, ktorú tradične pripravuje Etno sekcia. Tentoraz jej členky, v čele s vedúcou Vierou Strehárskou, ktorá túto sekciu vedie vyše 30 rokov, nainštalovali expozíciu pod názvom Ručník - najkrajšia ozdoba ženy a šikovné ruky. V ďalšom kútiku etno priestoru v Domu kultúry si pripomenuli i život a dielo Jána Čajaka ml. (18. 7. 1897 – 3. 7. 1982), ktorý sa narodil v Selenči a tiež aj jubileum15 rokov Etno múzea v Selenči.

  • Zachovávajme vedomie spolupatričnosti

    Všetci svorne v deň sviatku - avšak nielen iba počas neho si zachovávajme vedomie spolupatričnosti, ktoré nás všetkých - Slovákov v našej vlasti, ale aj kdekoľvek vo svete, spája atribútom pre náš národ najpríznačnejším: slovenskosťou a preniknutým duchom národného povedomia. Povedal Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) vo sviatok Cyrila a Metoda pri základnom kameni potenciálneho Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Bratislave. ÚSŽZ s cieľom utuženia slovenskosti 5. júla, ktorý je aj Pamätným Dňom zahraničných Slovákov, okrem spomenutej slávnostnej pripomienky, oslávil aj desaťročnicu pôsobenia. Už od včera v Detve sú hostiteľmi na Krajanskom dvore.

  • Stretnutie evanjelikov v Maďarsku

    Na V. evanjelických cirkevných dňoch v Békešskej Čabe sa v dňoch 6. − 8. júla 2016 zišlo niekoľko tisíc účastníkov zo Slovenska a zo zahraničia. Podujatie sa po prvý raz uskutočnilo mimo územia Slovenska. Békešská Čaba, vyše šesťdesiat tisícové mesto v juhovýchodnom Maďarsku s asi 6 % Slovákov, sa nachádza neďaleko hraníc s Rumunskom, Chorvátskom a so Srbskom a v minulosti bola veľmi významným centrom slovenských evanjelikov. Pýši sa najväčším evanjelickým chrámom v strednej Európe. Počas týchto dní silne v ňom duchovne pookrialo okolo 300 účastníkov zo Srbska. Po dnešnej rannej pobožnosti jedna časť sa presunula do Budapešti na X. stretnutie kresťanov strednej a východnej Európy, ktoré potrvajú do nedele a prebiehajú v športovej hale Tüskecsarnok.

  • Dnes v Kovačici o ceste Srbska do EU

    Koncertom Adrieny Bartošovej v koncertnej dvorane Kolarcovej základiny v Belehrade 1. júla 2016 v Srbsku symbolicky označili začiatok slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Džezový koncert speváčky, ktorá má po matke srbský pôvod, bol prvým z celého radu podujatí, ktorými Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade v nasledujúcich šiestich mesiacoch v rámci SK PRES predstaví slovenskú kultúru a umenie publiku vo viacerých mestách v Srbsku. Zastupiteľský úrad SR v Belehrade už dnes v Kovačici zorganizoval stretnutie veľvyslancov členských krajín EU, na ktorom sa zúčastnil i šéf delegácie EU v Srbsku Michael Davenport, ministerka pre európsku integráciu Jadranka Joksimovićová a Tanja Miščevićová, šéfka rokovacieho tímu Srbska s EU.

  • Dištriktuálny deň na hrade Branč

    Dňa 5. júla je sviatok Cyrila a Metoda a 6. júla si pripomíname dielo Jána Husa. Ján Hus je považovaný za jedného z otcov novodobého českého národa. Bol symbolom pokroku a nádeje. Na začiatku 15. storočia poukazoval na mravný úpadok cirkvi a nabádal ľudí na život v pravde a láske. Viedol nezmieriteľný boj proti vtedajšiemu skorumpovanému duchovenstvu, ktoré si z predaja odpustkov urobilo výhodný obchod. Na kostnickom koncile bol za to odsúdený ako kacír. Význam Majstra Jána Husa, vierozvestcov Cyrila a Metoda a evanjelických martýrov si každoročne pripomínajú na Dištriktuálnom dni ZD ECAV na hrade Branč na Slovensku. Nádvorie medzi zrúcaninami tohto kedysi monumentálneho hradu bolo svedkom zhromaždení evanjelikov už veľa krát a prichýlilo ich aj teraz. Tohtoročné oslavy nám fotoobjektívom približuje Vladimír Brezinský.

  • Sv. Cyril a Metod a Deň Slovákov v Maďarsku

    Piateho júla je Svätého Cyrila a Metoda a okrem štátneho sviatku na Slovensku, tento deň je aj Pamätným dňom zahraničných Slovákov, ale aj Dňom Slovákov v Maďarsku. Na Slovensku sa na počesť našich vierozvestcov dnes konajú viaceré podujatia, kým maďarskí Slováci svoj sviatok oslávili počas víkendu. Tohtoročné, v poradí 20. oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku, sa konali v malebnej dedine Alkár.

  • Cyrilo-metodský večierok v Petrovci

    Už vyše tisícročie Slovania vzdávajú česť a vďaku Cyrilovi a Metodovi. V dávnejšej minulosti sa im hlboko klaňali aj v petrovskom cirkevnom zbore, potom však prišli nežičlivé časy pre náboženstvo, čo tradíciu prerušilo. Pred 17 rokmi tradíciu obnovili a včera podvečer miestny cirkevný zbor a miestny matičný odbor usporiadali Cyrilo-metodský večierok. Keďže sa interiér petrovského kostola renovuje, program prebiehal v cirkevnej sieni.

  • 230. výročie príchodu Slovákov do Aradáča

    Aradáč, najstaršia slovenská osada v Banáte, v ktorej žije 1164 Slovákov a o niečo viac Srbov, si počas tohto víkendu pripomenula 230. výročie príchodu Slovákov do tejto dediny. Jubileum oslávili v piatok celovečerným koncertom Hruda, ktorého organizátorom bolo Kultúrne centrum Aradáč. Oslava pokračovala v sobotu, kedy MOMS Aradáč zorganizoval v poradí 9. ročník Festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli. Programu predchádzalo defilé účastníkov.

  • Šajkaši 2016 – spolu v bohatstve rozličností

    Syrtaky, La Paloma, Kaťuša, ale aj tunajšie nápevy, tiež aj folklór z Ruska, Mexika, Grécka, Bulharska a Bieloruska, nevystal ani ten kysáčsky, tiež z Vojvodiny, Srbska... Hýrivosť farieb, zmixovanie tónov. Srdečné úsmevy účastníkov - oduševnené potlesky divákov. Nezabudnuteľné zážitky. Tak bolo najprv v stredu v Kaći, potom vo štvrtok v Novom Sade, včera v Kysáči, dnes v Odžakoch a zajtra, na záver, ešte raz sa všetko zopakuje u organizátora Medzinárodného folklórneho festivalu Šajkaši v Kaći. Včera začalo byť horúco najprv kysáčskym ženám, ktoré chystali sármu, rejteš a radostníka či svadobný koláč pre účastníkov, potom horúčava udrela do tvárí aj temperamentným tanečníkom, ktorých dodatočne hrialo teplo na srdci z oduševnenia publika v plnej kinosále Kultúrneho centra Kysáč, žilky hrali a dlane priam horeli zo sily potleskov... Spievala celá sieň... Zrejme, aj rozdiely nás dokážu spojiť.

  • V tichu cintorína

    Michal Šimo (1966) a Ján Babiak (1968), dvaja susedia, dvaja priatelia... odo dnes sú už susedmi v tichu kulpínskeho cintorína. Tragédia sa udiala v stredu podvečer 29. júna v rodinnom dome Jána Babiaka. K smrti udusením oboch Kulpínčanov došlo pri čistení žumpy. Údajne jeden z nich pomocou rebríka vošiel do jamy napraviť rúru z cisterne a druhý mu šiel na pomoc, keď videl, že tomuto hrozí nebezpečenstvo. Bol tam nedýchateľný vzduch a nebezpečné výpary, ktoré spôsobili smrť. Ich telá z niekoľkometrovej jamy vytiahli požiarnici a lekárska pohotovostná služba už potom mohla iba skonštatovať smrť. Spoločný pohreb bol dnes popoludní a pochovaní sú vedľa seba.

  • Michal Vida šesťdesiatnik

    Michal Vida sa narodil 30. jún 1956 v Kulpíne. V rodisku ukončil základnú školu a už ako žiak bol aktívny v rôznych krúžkoch: tanečných, speváckych, divadelných, ale aj technických a zapájal sa aj do mimoškolských aktivít. Keď sa roku 1972 obnovila činnosť Kultúrno-umeleckého spolku Zvolen a začalo sa tam intenzívnejšie pracovať, jedným z prvých predstavení bola komédia jednoaktovka Starý zaľúbenec, kde už začal hrať aj Michal Vida. Na hudobnom poli tiež bol veľmi aktívny aj ako hudobník a spevák a na festivale V pivnickom poli v roku 1978 získal Cenu obecenstva. V Novosadskom rozhlase nahral 12 piesní.

  • Danielovi Pixiadesovi k 85. narodeninám

    - „Opustil si vlasť a tým si sa na celý život stal bezdomovcom. Lebo, nič nemôže nahradiť oblohu nad kolískou, vodu z tvojich potokov a slnce, ktoré v rodisku teplejšie hreje. Nebudem tam cestovať, nech netrpím ako Ježiš na kríži!" – napísal vo svojich memoároch Daniel Pixiades, náš emigrantský spisovateľ, ktorý v týchto dňoch v zámorí oslavuje svoje 85. narodeniny. Narodil sa 5. júla 1931 v Kysáči, do Kulpína prišiel keď mal 21 rokov a ako mladý učiteľ strávil tu desaťročie a snáď aj to najkrajšie životné obdobie. Koncom roku 1974 sa s rodinou presťahoval do Kanady, kde dodnes žije. Na včerajšom literárnom večierku v kulpínskej základnej škole si sprítomnili obdobie počas jeho pôsobenia.

  • Cena prof. Dr. Janka Hodoliča

    Budúcnosť je moja... Aj večnosť... Teda neumrel, ... "živí ho v srdciach ponesú" (Paľo Bohuš)... Ako veľa pravdy bolo napísanej v tých pár riadkoch, vlani na Mikuláša, pri rozlúčke s univerzitným profesorom Jankom Hodoličom: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/8759-in-memoriam-za-jankom-hodolicom. Ustanovenie ceny s menom osobnosti je snáď tá najvyššia úcta, aká sa niekomu môže preukázať. Takú úctu vzdali prof. Dr. Jankovi Hodoličovi a usporiadateľom ceny je novosadská Fakulta technických vied (FTN), Departmán pre výrobne strojníctvo a programový výbor Medzinárodnej vedeckej konferencie Etikum 2016.

  • Cyklojazda za umením

    Big Art Ride vyvrcholí v Bratislave! V dňoch 28. – 30. júna Bratislava zažije veľkú virtuálnu cyklojazdu za umením s názvom #BigArtRide. Akcia je súčasťou kampane Europeana280 pri príležitosti predstavenia Zbierky dejín umenia Europeana (Europeana Art History Collections). Na veľkom pódiu návštevníci budú môcť nasadnúť na stacionárny bicykel a s pomocou okuliarov pre virtuálnu realitu (Oculus Rift) sa prenesú na virtuálnu prechádzku Európou. Interaktívnou formou sa tak budú môcť oboznámiť s najkrajšími a najhodnotnejšími európskymi umeleckými dielami, medzi ktorými sa nachádza aj 8 slovenských výtvarných diel zo zbierky Slovenskej národnej galérie.

  • Služby Božie v prírode – Báčska Palanka

    Ako je to už aj zvykom v Báčskej Palanke, tak sa aj tohto roku, v nedeľu 26. júna, služby Božie konali vo výletnom mieste Bagremara. Práve v túto nedeľu, ktorá nosí názov „Nasledovanie a učeníctvo" bratia a sestry vo viere sa rozhodli stretnúť v prírode a oslavovať Pána piesňou, modlitbou a Slovom Božím.

  • Šafárik a Dunajské elégie

    Vo štvrtok v Bratislave Veľvyslanectvo Srbskej republiky v Slovenskej republike a Združenie slovanskej vzájomnosti na pôde našej ambasády usporiadali akadémiu pod názvom Pavel Jozef Šafárik – slovensko-slovanský fenomén Európy pri príležitosti 155.-teho výročia jeho smrti. Početných účastníkov a hostí privítali J.E. Šani Dermaku, srbský veľvyslanec v Bratislave a čestný predseda Združenia slovanskej vzájomnosti Jozef Mravík. Na akadémii bola prítomná aj viacčlenná delegácia Združenia spisovateľov Srbska z Belehradu, ktorá sa včera a dnes zúčastnila na Medzinárodnom literárnom festivale Dunajské elégie.

  • Denník Samuela Činčuráka

    Od priateľov zo Slovenska som dostal výzvu na propagovanie knihy nášho rodáka. Budem sa tešiť čo väčšiemu záujmu spoluobčanov na nákup tejto knihy. Záujemcovia sa môžu ohlásiť aj priamo na vydavateľa, alebo na moju adresu: Ján Guba, M. Tita 37 PIVNICA č.t. 757-034. Samuel Činčurák, ktorý počas vojny prešiel srbským, ruským i talianskym frontom, bol jedným z mála vojakov, ktorí si prežité udalosti zaznamenávali ešte počas vojny. Vojnový denník a zápisky, písané s malým časovým odstupom od popisovaných udalostí, patria k najautentickejším prameňom dobových udalostí. Pre každého historika predstavujú neoceniteľný primárny prameň. Navyše mal Samuel Činčurák nesporný literárny talent, preto sú jeho obsiahle zápisky (300 strán rukopisu) napísané pútavo a veľmi dobre sa čítajú.

  • IN MEMORIAM - za Annou Marićovou

    Vo veku 64 rokov dobojovala dnes dlhý boj s chorobou Dr. Anna Marićová, riadna profesorka na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Nejedna slza, zvieranie hrdla a zlyhávanie hlasu... odišla z tuzemských krážov naša ďalšia veľká...a odišla v produktívnom veku, keď ešte veľa chcela a mohla dať... Trúchlivá chvíľa...

  • Literárny večierok venovaný Danielovi Pixiadesovi

    Daniel Pixiades, slovenský, čiernohorský a chorvátsky emigrantský spisovateľ sa narodil 5. júla 1931 v Kysáči. V Kulpíne ako učiteľ pôsobil v období rokov 1952-1962. Koncom roku 1974 sa presťahoval do Kanady, kde dodnes žije. V ústrety spisovateľovým 85. narodeninám Spolok kulpínskych žien usporiada literárny večierok, ktorý bude 29. júna 2016 o 20,00 h v budove ZŠ Jana Amosa Komenského v Kulpíne. Na večierku bude čítané z Pixiadesovho bohatého literárneho opusu a niektoré jeho žiačky si zaspomínajú na školské časy. Návštevníci sa budú môcť viac dozvedieť o kulpínskom životnom úseku Daniela Pixiadesa z jeho memoárov, ktoré sa chystajú do tlače. Na ukážku ponúkame úryvok z vyšetrovacej väzby v Novom Sade v preklade Kataríny Pucovskej:

  • XXIX. Vranovské zborové slávnosti

    Orchestrík ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony zo Selenče v dňoch 16. – 19. júna pobudol na Slovensku vo Vranove nad Topľou, kde sa zúčastnil na 29. Vranovských zborových slávnostiach. Je to medzinárodný, nesúťažný zborový festival, ktorý prebiehal pod záštitou ministra kultúry SR Mareka Maďariča a primátora mesta Vranov nad Topľou Ing. Jána Ragana. Priamym organizátorom festivalu je Záujmové združenie speváckych zborov Ozvena a na ňom sa v tomto roku zúčastnili zbory zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Cypru a z našej krajiny Orchestrík zo Selenče pod vedením PaedDr. Juraja Súdiho. Malí hudobníci znova oduševnili. V prvom rade virtuozitou, ale aj profesionálnym vzťahom. Potvrdili, že, – aj keď malí, – dokážu sa popasovať aj s tým nanajvýš náročným programom.

  • Petrovčania laureátmi Zlatej brány

    Víťazom 23. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči je DFS KUS Petrovská družina (ml. skupina), ktorá sa pod dozorom Daniely Legíňovej-Sabovej, na javisku kinosály Kultúrneho centra zahrala na hru Háj husičky. Vedúcim orchestra je Ján Andrášik. Druhú cenu získal DFS ZŠ Mladých pokolení z Kovačice (ml. skupina) za pôvodný tanec Tam hore, tam dolu... Tanec upravila a nacvičila Zuzana Petríková a orchester nacvičil Ján Dišpiter. Na tretiu pozíciu sa umiestnil DFS Ratolesť, SKUS Pivnica (ml. skupina) s detskými hrami Od mlynára. Autorkou hier je Tatjana Macková, ktorá deti nacvičila za pomoci Janka Merníka. Vedúcim orchestra je Valentín Michal Grňa.

  • XX. Jarné nôty

    V Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci včera 19. júna 2016 prebiehal XX. ročník festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Na začiatku sa prihovorila riaditeľka petrovského gymnázia Anna Medveďová. V mene organizátora podujatia – Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci všetkých privítala predsedníčka MOMS a MSS Katarína Melegová-Melichová. Zmienila sa aj o jeho dvadsaťročnej nepretržitej púti, ktorou ich vždy viedlo presvedčenie, že mladé hudobné talenty treba podporiť a sledovať kontinuitu ich prácu. Prihovorila sa aj Slovenka Benková-Martinková zaspomínajúc si na prvý ročník festivalu, ktorý pred dvomi desaťročiami založila jej matka Kvetoslava Benková spolu s Katarínou Melegovou-Melichovou a na ktorom vystupovala spolu so sestrou Margarétou. Ona tento jubilejný festival aj otvorila zaželajúc skvelý výkon účastníkom a opravdivý umelecký zážitok všetkým prítomným. Potom zazneli vycibrené tóny našich dvanástich mladých hudobníkov, ktorí dosahujú výnimočné výsledky na poli hudby.

  • Srbsko v rytme Európy

    Finálová súťaž podujatia Srbsko v rytme Európy sa uskutoční v Ćupriji 19. júna 2016 so začiatkom o 17.00 h a bude sa môcť sledovať v priamom prenose na druhom programe RTS. Deti z 20 miest Srbska spievajú a predstavujú 20 európskych krajín. Do finále sa dostali aj žiaci z Báčskeho Petrovca, ktorí vystúpia pod poradovým číslom 17. Naši malí predstavitelia zajtra budú potrebovať našu podporu. Ich umiestnenie závisí od mienky odbornej poroty, ale aj od SMS hlasov. Hlasujeme za nich zaslaním SMS na číslo 4441 s textom: PESMA (medzera) 17.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články