Nespokojnosť, neochota, nevôľa... Vzdor, odboj, vzbura... Taká je naša realita. V krajine, v politike, v národnostnej rade, v matici, v školstve, v kolektívoch, v cirkvi..." Všetko by sa dalo vylepšiť aj vyriešiť. Ale, načo a prečo, keď nám je dobre aj takto?!!! Zapamätajte si milovaní, že ľudí možno oklamať, aj tvrdiť čo komu zodpovedá, Pána nie. Každé rozhodnutie a skutok zvážte, či je ľudský a kresťanský čin. Pomstu nechajte tomu, komu patrí." To písalo v závere listu, ktorý som nedávno dostala poštou a ktorý je podpísaný iba s Cirkevník. List sa vzťahuje predovšetkým na cirkev. Keďže je však pôstna doba a v pôste sa okrem iného treba učiť ako krotiť svoje vášne, mali by sme sa snáď všetci hlboko zamyslieť, prečo sa medzi nás vkradla tá neľúbosť. Či možno nepramení práve v tej neúcte voči iným, vo vyzdvihovaní seba, v netolerancii, v slobode vášní. Za nezdravú klímu v krajine iste nemôžeme niesť zodpovednosť, ale za tú v našom národnostnom spoločenstve sme zodpovední.