Archív
Filter
  • Ján Brtka, nový predseda MSS

    V zasadacej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec dnes prebiehalo XXII. riadne výročné a zároveň aj volebné zasadnutie Zhromaždenia M S S, na ktorom zvolili nového matičného predsedu, podpredsedov pre Sriem, Banát a Báčku, ako aj členov Dozornej rady MSS a ich náhradníkov. Z dvoch kandidátov na najvyšší matičný post: Ľudmily Berediovej Stupavskej z Kysáča a Jána Brtku z Petrovca, viac hlasov získal J. Brtka, ktorý na funkcii vystrieda doterajšiu predsedníčku Katarínu Melegovú Melichovú.

  • Kovačická insita v Londýne

    Na Slovenskej ambasáde v Londýne 27. apríla 2017 slávnostne otvorili výstavu „Slovak Naive Art in Serbia" z Galérie Babka Kovačica. Početných prítomných privítal veľvyslanec Slovenskej republiky J.E. Ľubomír Rehák zdôrazňujúc, že diela kovačických insitných maliarov preslávili tak slovenskú, ako aj srbskú kultúru. Na vernisáži sa zúčastnil i veľvyslanec Srbska vo Veľkej Británii J.E. Ognjen Pribićević, ktorý povedal, že je Srbsko hrdé na kovačických umelcov a vďaka ich tvorbe Slovensko a Srbsko majú osobitné miesto na svetovej umeleckej mape. Dodal, že slovenská menšina zachovávaním svojich tradícií už vyše dvoch storočí, obohacuje etnickú mapu Srbska na najkrajší možný spôsob. Táto výstava je podľa jeho slov aj ďalším potvrdením veľmi dobrých bilaterálnych vzťahov dvoch krajín. O práci Nadácie Babka a jej snahe zaradiť slovenské insitné umenie zo Srbska do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO hovoril Veljko Sikirica, námestník riaditeľa Európskej banky pre obnovenie a rozvoj.

  • Naši divadelníci na Slovensku

    V Čadci na Slovensku do nedele prebieha jubilejný 50. ročník Národnej súťažnej prehliadky ochotníckych divadelných súborov Palárikova Raková. Na ňom pohostinne vystupujú naše dva divadelné súbory. Včera, po slávnostnom otváracom programe si návštevníci mali možnosť pozrieť predstavenie O láske Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice. Dnes sa predstavilo Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice s hrou Samuela Gašpereca Dievča, ktoré písalo v réžii Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej. Kovačičania do Čadca odcestovali z Nového mesta nad Váhom, kde úspešne vystúpili na 20. Festivale Aničky Jurkovičovej (8. – 12. apríla) a za hru Dragana Karlečíka Tma získali až dve ceny: Špeciálnu cenu poroty za inovatívne stvárnenie divadelnej inscenácie a Ocenenie za šírenie slovenskej kultúry v zahraničí. Okrem súboru KOKRAM v Novom meste nad Váhom toto ocenenie získalo aj Ochotnícke divadlo Kultúrneho centra Kysáč za inscenáciu hry Vladimíra Hurbana Vladimírova Zámka škripí.

  • Múzejný komplex Kulpín

    Múzeum v Kulpíne možno navštíviť v pracovné dni: utorok až piatok od 9.h do 17.h, v sobotu a nedeľu od 9.h do 15.h a v pondelok je múzeum pre návštevníkov zatvorené. Návštevy možno ohlásiť na telefonické číslo: +381 (0)21 2286 266. Cena vstupeniek pre dospelých je 100 dinárov a pre žiakov, študentov a penzistov 50 dinárov. Z tejto inštitúcie hlásia, že počas prvomájových sviatkov múzeum nebude otvorené v pondelok 1. mája, kým v utorok 2. mája si ho návštevníci budú môcť obzrieť v čase 7 – 15 h.

  • K sedemdesiatpäťke Oľgy Fejdiovej

    RNDr. Oľga Fejdiová, CSc. sa narodila v Báčskom Petrovci 25. apríla 1942.V rodisku strávila prvé roky života a po II. sv. vojne sa s rodičmi presťahovala na Slovensko. Tam sa aj vyškolila. Vyštudovala a špecializovala geológiu a pôsobila na Slovenskom geologickom inštitúte v Bratislave. Je členkou Slovenskej geologickej spoločnosti a svoje vedecké práce uverejňovala v slovenskom Geologickom zborníku a tiež aj v Internacionálnom Geologickom žurnáli. Autorsky prispievala tiež i do našich dolnozemských časopisov, kde zverejňovala texty predovšetkým o významných dolnozemských rodinách a osobnostiach. Na Slovensku roky bola predsedníčka a podpredsedníčka Spolku Slovákov z Juhoslávie a v Dome zahraničných Slovákov v Bratislave sa angažovala v organizovaní Stretnutí mladých literátov zo slovenských gymnázií v zahraničí.

  • Chceme lepšiu krajinu

    Od 3. apríla (deň po prezidentských voľbách) študenti v mnohých mestách Srbska organizujú každodenné protestné prechádzky „proti diktatúre". V Novom Sade dnes prebiehalo 16. protestné zhromaždenie a študent Miran Pogačar po proteste vyhlásil: „Dosiahli sme výsledky, vyšli sme na ulice, dokázali sme, že nás jesto, že sa nebojíme a že nebudeme mlčať. Bez ohľadu na to, ako sa zakončia, toto sú najúspešnejšie protesty za posledných desať rokov, ukázali sme, že odpor existuje". Pred týždňom sa aj v Bratislave konal pochod proti korupcii, ktorého sa zúčastnilo zhruba 5000 ľudí. Zorganizovali ho dvaja 18-roční stredoškoláci Karolína Farská a Dávid Straka. Ako tvrdia, sú unavení z toho, že peniaze sa strácajú v korupčných aférach a politici hlas ľudí vôbec nepočúvajú. Na ulice vyšli aj študenti v Chorvátsku a Maďarsku.

  • Literárne snemovanie 2017

    Keď sa vlani na 60. Literárnom snemovaní v Báčskom Petrovci zhromaždili najvyšší predstavitelia spisovateľských združení Srbska a Slovenska, Matice srbskej, matičnej bibliotéky a Srbského národného divadla v Novom Sade, ako aj ďalší významní hostia, to sa mohlo pripísať jubileu. Keď sa to však zapakovalo aj tohto roku, to už svedčí o mostoch, ktoré sa bedlivo budujú medzi dvoma krajinami a dvoma literatúrami. K ich upevneniu prispela aj téma tohtoročného snemovania: Slovensko-srbské literárne styky. Osobitná časť zhromaždenia patrila jubilantom: Pavlovi Grňovi (80), Márii Kotvášovej Jonášovej (60) a Kataríne Hricovej (50), ako hosťovi zo Slovenska, čestnému predsedovi Spolku slovenských spisovateľov Jaroslavovi Rezníkovi (75). Úvodom Annamárii Boldockej Grbićovej udelili Cenu časopisu Nový život za rok 2016.

  • Sava Spremo – Oleje na plátne

    V Báčskom Petrovci, v miestnostiach Turistickej organizácie dnes o 20.00 bude vernisáž šiestej samostatnej výstavy obrazov Savu P. Spremu. Maľuje krajinky, zátišia, portréty, zvieratá a takmer všetko, čo sa okolo neho deje, všetko, čo ho osloví a všetko, čo je pekné. Krásu všade nachádza a preto pomerne veľa tvorí. V deväťdesiatych rokoch bol vyhlásený za jedného z desiatich najlepších maliarov - amatérov Nového Sadu. Na začiatku tvorby sa venoval grafike a akvarelu a neskôr sa orientoval na obľúbenú techniku oleja na plátne. Zúčastnil sa na početných kolóniách a výstavách, kde dosiahol pozoruhodný úspech. Žije a tvorí v Maglići a pracuje v Novom Sade.

  • Báčskopetrovskej obci uznania a prostriedky

    Predstaviteľom 12 obcí, ktorých občania boli najaktívnejší v zasielaní fiškálnych účtov v odmeňovacej súťaži Vezmi účet a vyhraj (Uzmi račun i pobedi) včera vo Vláde Srbska udelili uznania za prínos v boji proti sivej ekonomike a zaslúžené odmeny – 12 wi-fi zón s bezplatným internetom počas 15 mesiacov. Medzi tými 12 obcami je aj Obec Báčsky Petrovec. A dnes táto obec získala z pokrajinského rozpočtu 423.936,00 dinárov na spolufinancovanie prepravy študentov v roku 2017.

  • Aprílová snehová nádielka

    Po teplom marci a začiatku apríla, včera večer sa výrazne ochladilo a dnes nás prekvapil aj aprílový sneh. Teplota klesla hodne pod úroveň dlhodobého priemeru. Nízke teploty umocňuje silný vietor a zrážky. Meteorológovia predpovedajú aj na zajtra chladné a veterné počasie so snežením, rannou teplotou 0°C a maximálnou dennou iba 6°C. Chladné rána s teplotou okolo bodu mrazu, ohlasujú do konca týždňa. O apríli sa zvykne hovoriť, že je pochabý a bláznivý. Najmä čo sa počasia týka. Tento taký skutočne aj je. Začal sa nadpriemernými a dokonca aj letnými hodnotami teplôt, a v druhej časti mesiaca sneží v mnohých európskych krajinách.

  • V Srbsku vystavia slovenské bankovky a mince

    Bankovky a mince od vzniku Slovenskej republiky po súčasnosť a exponáty Múzea mincí a medailí – Kremnica paralelne budú vystavené na Slovensku a v Srbsku. V našej krajine výstavy budú nainštalované v Centrálnej banke Srbska v Belehrade, v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci a v Galérii Babka v Kovačici. Slávnostne ich otvorí guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch a prvú z nich, – v Belehrade, otvorí spolu s guvernérkou Národnej banky Srbska Jorgovankou Tabakovićovou. Guvernér Makúch s manželkou a spolupracovníkmi sa v Báčskom Petrovci zúčastní aj na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach.

  • Veľká noc v Kulpíne

    Dnešná Veľká noc sa v Kulpíne začala predpoludním slávnostnými veľkonočnými bohoslužbami, na ktorých sa prihovoril zborový farár Jaroslav Javorník, zaspieval cirkevný spevokol, ktorý nacvičuje Miloslava Petrášová a zaspievali a zarecitovali aj deti z detskej besiedky, s ktorými pracuje Tatiana Petrášová. Služby Božie spestril poéziou bývalý pedagóg SPU PhDr. Dušan Danko z Nitry, ktorý zarecitoval Rúfusovu Modlitbu za Slovensko a v kratšom príhovore sa zmienil aj o svojich kulpínskych koreňoch. V popoludňajších hodinách v kulpínskom poľovníckom dome prebiehalo hospodársko-turistické podujatie Veľká noc v Kulpíne, ktoré pravidelne vo Veľkonočnú nedeľu už 11. krát organizuje Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína.

  • Viera Fejdiová r. Kubányová

    V dnešný deň pred 105 rokmi, 15. apríla 1912 sa narodila Viera Fejdiová r.Kubányová, dcéra Júliusa Kubányho, zakladateľa Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Bola profesorkou na tomto gymnáziu, potom učiteľka a profesorka na školách v Bratislave. Istý čas viedla lektorské cvičenia zo srbochorvátskeho jazyka na FFUK v Bratislave. Prekladala beletriu zo srbochorvátskeho a ďalších juhoslovanských jazykov. Zomrela 6.12.1969 v Bratislave.

  • Pamätník z I. svetovej vojny v Taliansku

    Z pietneho ceremoniálu Cima d. Grappa (Taliansko, 1778 m - Alpy) a cintorína na pamiatku slovenských vojakov na talianskom fronte v I. svetovej vojne organizovaného Veľvyslanectvom SR v Taliansku, Ministerstvom vnútra SR a talianskymi partnermi 11. apríla 2017, kde sme sa ako "vyslanci" ZSV, SZSZ zúčastnili, položili veniec vďaky, prsť zeme z miesta pádu M.R. Štefánika a jeho talianskeho sprievodu v Ivanke pri Dunaji. Pokúsili sme sa obohatiť program aj starou slovenskou regrútskou piesňou...

  • VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2017 - výsledky súťaže vín a klobás / USKRS U KULPINU 2017 – rezultati takmičenja

    Dve odborné komisie ohodnotili včera vzorky 68 bielych vín, 15 červených, 10 ružových, 5 dezertných a 2 ovocné vína, ako aj 79 klobás. Ich verejná degustácia sa bude konať vo Veľkonočnú nedeľu 16. 04. 2017 v Poľovníckom dome v Kulpíne, po udeľovaní medailí, ktoré sa začne o 17:00. Výsledky včerajšieho oceňovania si možno pozrieť pod textom.

  • K životnému jubileu Martina Kizúra

    I napriek veľkej vzdialenosti a vyše štvrťstoročnej odlúčenosti od vlasti, Martin Kizúr – úspešný austrálsky umelec – zostáva v povedomí milovníkov a ctiteľov slovenského vojvodinského umenia. Svedčí o tom aj včerajšia vernisáž v Báčskom Petrovci. Do Galérie Zuzky Medveďovej si prišli uctiť maliarove šesťdesiatiny nielen milovníci výtvarného umenia z Báčskopetroveskej obce, ale aj z okolia a tiež aj z jeho rodnej Kovačice. Akademický maliar Martin Kizúr sa narodil 1. februára 1957 a v roku 1991 sa vysťahoval do Austrálie. Odvtedy sa do rodiska nevracal. S ním predsa stále žil a takmer pravidelne poštou zasielal svoje obrazy na Bienále slovenských akademických maliarov z Vojvodiny. Výstava k maliarovmu životnému jubileu je jeho prvou tunajšou samostatnou prezentáciou po vysťahovaní sa do Austrálie.

  • Neľúbosť

    Nespokojnosť, neochota, nevôľa... Vzdor, odboj, vzbura... Taká je naša realita. V krajine, v politike, v národnostnej rade, v matici, v školstve, v kolektívoch, v cirkvi..." Všetko by sa dalo vylepšiť aj vyriešiť. Ale, načo a prečo, keď nám je dobre aj takto?!!! Zapamätajte si milovaní, že ľudí možno oklamať, aj tvrdiť čo komu zodpovedá, Pána nie. Každé rozhodnutie a skutok zvážte, či je ľudský a kresťanský čin. Pomstu nechajte tomu, komu patrí." To písalo v závere listu, ktorý som nedávno dostala poštou a ktorý je podpísaný iba s Cirkevník. List sa vzťahuje predovšetkým na cirkev. Keďže je však pôstna doba a v pôste sa okrem iného treba učiť ako krotiť svoje vášne, mali by sme sa snáď všetci hlboko zamyslieť, prečo sa medzi nás vkradla tá neľúbosť. Či možno nepramení práve v tej neúcte voči iným, vo vyzdvihovaní seba, v netolerancii, v slobode vášní. Za nezdravú klímu v krajine iste nemôžeme niesť zodpovednosť, ale za tú v našom národnostnom spoločenstve sme zodpovední.

  • Čo variť počas veľkonočných sviatkov?

    Čo teda variť v čase Veľkej noci? Aj tu máme nejaký ustálený poriadok. Najlepšie poznám dolnozemský a tohto sa aj, podľa podmienok, pridŕžam. Od Lúcie, do Troch kráľov sa nevarí bôb (fazuľa). Na Tri krále sa vyprážajú pampúchy. Na Hromnice sa varí sliepka. Do polievky sa zavarili len tenké rezančeky, aby aj konope boli tenké. Na Veľký piatok sa nevarí mäso, ale polievka zo suchej fazule a rezance (makové s medom), aby boli klasy dlhé, robia sa pukance a varia zemiaky v šupke. Na Bielu sobotu sa pripráva jedlo pre veľkonočné sviatky a tu je hlavné studenie (huspenina) z paprčiek, bravčových kolienok, varí sa šunka, klobása... Varia a farbia sa vajcia a pravda, pečú sa aj koláče. S týmto sa stretnete v Kulpíne, Petrovci, Kysáči... Vo veľkonočnú nedeľu sa oheň nezakladá, takže sa podávajú jedlá pripravené v sobotu.

  • Výstava Martina Kizúra

    Akademický maliar Martin Kizúr sa narodil 1. februára 1957 v Kovačici. Vyštudoval grafiku na Fakulte výtvarných umení v Belehrade, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium. V Kovačici pôsobil ako výtvarný pedagóg na Gymnáziu Mihajla Pupina a ako kustód Galérie insitného umenia. V roku 1991 sa vysťahoval do Austrálie a v súčasnosti s rodinou žije v Townsville . Pri príležitosti maliarových šesťdesiatin Galéria Zuzky Medveďovej z Báčskeho Petrovca chystá samostatnú výstavu Kizúrových malieb a grafík, ktoré vznikli v Austrálii. Vernisáž bude 13. apríla 2017 (vo štvrtok) o 20,00 hodine.

  • Kvetná nedeľa

    Kvetná nedeľa je poslednou predveľkonočnou a zároveň poslednou pôstnou nedeľou. Začína sa ňou najdôležitejší týždeň v roku - veľkonočný týždeň, známy pod názvami Tichý alebo Veľký týždeň. V evanjelických kostoloch sa liturgia začína predspevom: „Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych." Kristus v Kvetnú nedeľu so slávou vstupuje do Jeruzalema, ale už o pár dní ho odsúdia ako zločinca a ukrižujú. Táto nedeľa tak poukazuje aj na to, v akej tesnej blízkosti stoja dve také odlišné zvolania: Hosana! a Ukrižuj! Svedčí to zároveň aj o rozpoltenosti človeka. Čiže dnes, v Kvetnú nedeľu, dav zvoláva na slávu Ježiša HOSANA! a o pár dní, na Veľký piatok už bude volať UKRIŽUJ! Protiklad najhlbšej úcty a najpodlejšieho pokrytectva. Možno však predsa tým najhlbším odkazom celého tohto nanajvýš významného obdobia pre každého kresťana je: Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.

  • Medovníkové umenie Dariny Týrovej

    Darina Týrová (dievocké Javorníková), Selenčanka, ktorej kuchyňa čoraz častejšie medovníkovo rozvoniava, vytvára jedlé umelecké diela, ktoré je škoda zjesť. Pod jej šikovnými rukami v týchto dňoch vznikajú medovníkové vajíčka, kuriatka, sliepočky, kačky, zajačiky...Pred Vianocami robila zasa vianočné medovníkové ozdoby a adventné vence, inokedy príležitostne zhotoví ozdobné perníky v tvare srdca, kvietka, číslice... ktoré sa tešia čoraz väčšej obľube a bývajú zaujímavým detailom na svadbách, výročiach, narodeninách, slávnostných hostinách... Bodaj by nie, keď oproti klasickým tortám či koláčom vydržia aj niekoľko mesiacov. Do ich zjedenia môžu byť ešte aj potravou pre dušu a potešením pre oči...

  • Chránim dom – čuvarkuća

    V ústrety osláv nadchádzajúceho najradostnejšieho kresťanského sviatku Vzkriesenia Syna Božieho, Ježiša Krista, v piatok 7. apríla 2017 v Muzeálnom komplexe v Kulpíne usporiadali muzeálnu dielňu „Chránim dom – čuvarkuća", so žiakmi II.a a II.b triedy Základnej školy Jána Amosa Komenského z Kulpína, čiže slovenského a srbského oddelenia. V edukačnej časti žiaci sa zoznámili s rozprávkou o „ochrancovi domu", o tom, ktoré vajíčko nás ochraňuje, pred čím a prečo... Aký má súvis vajíčko so Synom Božím, akú radosť a šťastie všetkým nám prináša.

  • Prezentácia Slovenska v Srbsku

    Na Fakulte technických vied v Novom Sade do 15. apríla si možno obzrieť výstavu Majstri ducha. Výstavu organizujú Veľvyslanectvo slovenskej republiky a Fakulta technických vied Univerzity v Novom Sade. Na dvadsiatich piatich paneloch oboznamuje o rozvoji vedy a techniky na Slovensku a predstavuje významných predstaviteľov, ktorí pôsobili v oblasti astronómie, matematiky, biológie, geológie a technických vied na Slovensku, počnúc od pätnásteho storočia do súčasnosti. V utorok 4. apríla na slávnostnom otvorení výstavy sa prihovoril dekan FTN v Novom Sade prof. Dr. Rade Doroslovački, veľvyslankyňa SR v Belehrade Dagmar Repčeková a rektor Univerzity v Novom Sade Dr. Dušan Nikolić.

  • 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine

    Predvlani v Novom Sade (16. október 2015) prebiehala vydarená medzinárodná konferencia 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine, ktorú usporiadalo Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty UNS z Nového Sadu a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Svojimi referátmi sa na nej zúčastnili odborníci zo Slovenska, Česka, Maďarska, Slovinska, Rumunska, Macedónska, Kanady, Austrálie a zo Srbska. V týchto dňoch vyšiel rovnomenný zborník prác, v ktorom je na štyristo stranách zhrnutých 46 referátov z uvedenej konferencie. Vydala ho Slovakistická vojvodinská spoločnosť. Hlavná a zodpovedná redaktorka prof. Dr. Jarmila Hodoličová, vedúca Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty UNS.

  • XI. Veľká noc v Kulpíne 2017 / Ускрс у Кулпину 2017

    Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína srdečne pozýva na jedenáste podujatie Veľká noc v Kulpíne 2017. Tradičná degustácia vína a domácich klobás sa usporiada v obvyklom termíne vo Veľkonočnú nedeľu, ktorú v tomto roku budeme oslavovať 16. apríla. Týždeň predtým, teda v nedeľu 9. apríla záujemcovia, ktorí chcú priniesť svoje vína a hrubé klobásy na oceňovanie, budú to môcť urobiť v čase od 10,00 - 19,00h. Treba priniesť jednu hrubú klobásu a 3 l vína. Pre klobásy poplatok sa neplatí a pre víno kotizácia je 500 din za jednu vzorku. Vzorky vín a klobás sa budú prijímať v loveckom dome v Kulpíne, kde vo Veľkonočnú nedeľu bude aj ústredný program s koštovkou. Odborné komisie, v ktorých budú špičkoví enológovia a technológovia, ako aj odborníci na výrobu slovenských klobás, budú pracovať a hodnotiť doručené vzorky na Zelený štvrtok 13. apríla. Verejné vyhlásenie víťazov s kultúrno-umeleckým programom bude 19. apríla o 17,00 hodine a po oficiálnej časti nasledovať bude degustácia vzoriek vín a klobás.

  • Výstava insitného umenia v Senici

    Sobotné popoludnie 1. apríla 2017 bolo v Senici o niečo sviatočnejšie, ako v inú sobotu. V záhorskom osvetovom stredisku sa totiž konala vernisáž výstavy obrazov Evy Husárikovej a Jána Glózika - maliarov kovačickej školy insitného umenia. Výstavu poctil svojou návštevou aj srbský veľvyslanec na Slovensku Šani Dermaku, ktorý sa prihovoril vo svojej rodnej reči, pričom mu tlmočníka robil domáci evanjelický farár Juraj Šefčík. Ten neskôr priblížil aj osobnosti p. Husárikovej a p. Glózika, s ktorými sa osobne pozná už veľa rokov.

  • Zmeň seba. Neznečisťuj!

    „Zmeň seba. Zmeň svoj postoj k okoliu v ktorom žiješ, ulici v ktorej bývaš, parku v ktorom sa hrajú tvoje deti. Kto chce, nájde spôsob, kto nechce, nájde dôvod," – je to jeden z 30 odkazov, ktorými známe osobnosti podporili veľkú kampaň v Srbsku „Neznečisťuj. Nemáš výhovorku!" Dnešný deň, 1. apríl sa v nedávnej minulosti uctieval ako Deň mládežníckych brigád v SFRJ. Mládež bola hnacím motorom pokroku, úpravy, výstavby... Veď, robila pre svoje krajšie zajtra. Pre naše krajšie zajtra a čistejšie životné prostredie sa stará aj komunálny podnik Progres z Báčskeho Petrovca. Starajme sa aj my.

  • Jarmile Hodoličovej Veľká medaila sv. Gorazda

    Desiatky pedagógov a osobností z oblasti školstva i spoločenského života si dnes z rúk ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Petra Plavčana prevzali Veľké a Malé medaily sv. Gorazda a ďakovné listy. Slávnostné podujatie, ktoré sa konalo pri príležitosti Dňa učiteľov, sa uskutočnilo v priestoroch Hotela Bôrik v Bratislave. Ocenení boli pracovníci z celého spektra vzdelávacieho systému, medzi ktorými boli aj dve profesorky zo slovenského zahraničia. Medzi 26 ocenených Veľkou medailou sv. Gorazda sa dostali aj prof. Dr. Jarmila Hodoličová z oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Novosadskej univerzity a Mária Iovänescu z Lýcea J. G. Tajovského, v rumunskom Nadlaku.

  • Úspech gymnastiek z Obce Báčsky Petrovec

    V malej sieni Spensa v nedeľu 26. marca 2017 prebiehalo štátne majstrovstvo v rytmickej gymnastike, na ktorom sa zúčastnili početné tímy z nášho regiónu. Organizátor tohtoročného majstrovstva, na ktorom súťažili gymnastky v skupinových cvičeniach C – programu v kategórii kadetov, je Gymnastický zväz Srbska. Medzi účastníkmi boli aj deti z Obce Báčsky Petrovec, ktoré na tomto súťažení obsadili prvé miesto a zlaté medaily.

  • Činnosť spolku žien v Hložanoch 2005 – 2015

    Je to názov knižného diela, prvej knihy tohto druhu, ktorú vydal hložiansky spolok žien Slovenka na počesť bohatej desaťročnej činnosti. Odprezentovaná bola menovaným spolkom v pondelok 27.03.2017 v kaviarni Pod lipami, za prítomnosti členiek, respektíve členov tohto aktívneho združenia a jeho sympatizantov a priateľov.

  • Návšteva Lukáša Parízka

    Postavenie slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku je hlavným motívom príchodu slovenského štátneho tajomníka Lukáša Parízka na trojdňovú pracovnú návštevu Srbska. Preto hneď v úvode programu v priestoroch slovenského Veľvyslanectva v Belehrade usporiadali okrúhly stôl s predstaviteľmi tunajších Slovákov s cieľom hlbšej diskusie o aktuálnych spoločensko-politických trendoch v radoch našej národnostnej menšiny, ako aj o jej postavení vo vzťahu k srbským orgánom.

  • Prezidentské voľby v Srbsku

    Ljubiša Preletačević Beli (Ľubiša Prelietačovič Biely), vymyslená osobnosť, ale jeden z 11 kandidátov v prezidentských voľbách, ktoré budú v nedeľu 2. apríla, pre mnohých je len politický cirkusant, pre iných však nová tvár, ktorá vysiela odkaz, že v cirkuse len cirkusanti môžu hrať a pre tretích dokonca aj nová nádej. Podľa písania novín Reuters rozprávka o tomto srbskom prezidentskom kandidátovi sa začala ako žart, avšak politický establishment sa viac už na tom vtipe vôbec nesmeje. Tento 26 ročný mladý muž sa spolu so Sašom Jankovićom a Vukom Jeremićom zaradil medzi najvážnejších protikandidátov Aleksandrovi Vučićovi (SNS). Podľa najnovších odhadov a výskumov verejnej mienky jeden z uvedených troch kandidátov môže s Vučićom zápasiť o post hlavy štátu v druhom prezidentskom kole.

  • Karavána kovačickej insity

    Dnes z Kovačice slávnostne vyprevadili na cestu po Srbsku karavánu kovačického naivného maliarstva. Ide o putovnú výstavu, na ktorej sú zastúpení všetci členovia Galérie insitného umenia a Galérie Babka. Nechýbajú ani práce žiakov z Padiny a Kovačice a prezentujú sa aj kovačické a padinské spolky žien. Na dnešnom otvorení tejto nekaždodennej udalosti, najväčšej výstavy kovačickej insity pod holým nebom, sa zúčastnil aj minister školstva Mladen Šarčević, ktorý výstavu aj otvoril. Už zajtra sa obrazy sťahujú do Belehradu, kde v Ustanovizni kultúry Vladu Divljana výstava pobudne do 2. apríla, potom v dňoch 3. – 9. apríla bude v Kultúrnom stredisku v Novom Sade a odtiaľ poputuje do Nišu, kde bude otvorená do 16. apríla. Podľa slov kustódky Galérie insitného umenia Anny Barcovej Žolnajovej, ide o jedinečnú udalosť, keďže sa spoločne prezentujú všetci maliari a obe kovačické galérie.

  • Dni Janka Čemana 2017

    Dnes v Pivnici štartujú Dni Janka Čemana a v rámci nich aj divadelný festival DIDA. On je "malým sviatkom pre všetkých, ktorí milujú divadlo a vnímajú ho nie ako ´lacnú zábavu´, ale možnosť vyspovedať si dušu, srdce, pocity, poukázať, poláskať, poštekliť." Uvádza Katarína Mišíková Hitzingerová, režisérka dnešného prvého súťažného predstavenia a dodáva, že ono na javisku pivnického domu kultúry ožije príbeh Anny Frankovej "v kontúrach, na ktoré nesmieme zabudnúť. Pretože ...ten kto ovláda minulosť, ovláda aj budúcnosť." Festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA, ktoré už 23. krát organizuje Ochotnícke divadlo Janka Čemana, otvoria o 18,00 h výstavou Anna Franková – dejiny pre súčasnosť.

  • Schválené a zamietnuté žiadosti o dotáciu ÚSŽZ 2017

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým krajanským spolkom, organizáciám, inštitúciám, ako aj fyzickým osobám, ktoré si podali žiadosti o dotácie pre rok 2017 na podporu svojich aktivít, že na webovom sídle ÚSŽZ v sekcii Schválené dotácie sú zverejnené zoznamy schválených a zamietnutých žiadostí, ktoré boli posudzované v rámci dotačného procesu.

  • Zlatá medaila SAV Dušanovi Čaplovičovi

    Na návrh Archeologického ústavu SAV a Historického ústavu SAV udelila Slovenská akadémia vied Doc. PhDr. Dušanovi Čaplovičovi, DrSc. Zlatú medailu SAV. Najvyššie ocenenie akadémie si prevzal z rúk predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka v stredu 22. marca 2017 v Bratislave. Informujú na www.sav.sk . Archeológ, historik, exminister školstva a bývalý podpredseda slovenskej vlády a súčasný poslanec NR SR Dušan Čaplovič sa narodil 18. septembra 1946 v Bratislave. Je čestným občanom Kovačice, rodiska jeho otca, kde jeho starý otec, farár a senior zanechal hlbokú stopu a kde je aj pochovaný.

  • Vyčistime si Begej

    Verejnosť na celom svete si každoročne 22. marca pripomína Svetový deň vody. Témou Svetového dňa vody 2017 je odpadová voda. Viac ako osemdesiat percent odpadových vôd na celom svete prúdi späť do ekosystému bez akejkoľvek úpravy. Povrchové a podzemné vody sa tak čoraz viac znečisťujú. Vodné toky si znečisťujeme aj vypúšťaním a vyhadzovaním do nich rôzneho pevného odpadu. Mladí uvedomelí Petrovčania si zaumienili očistiť Begej práve od takého znečistenia. Z YMCA Serbia informujú, že akcia bude v sobotu 25. marca so začiatkom o 10,00 h. Zraz bude pred pomníkom na Námestí slobody.

  • 21. marec

    V tento deň si pripomíname: Medzinárodný deň boja za odstránenie rasovej diskriminácie, Svetový deň Downovho syndrómu, Svetový deň lesov, Svetový deň poézie a Svetový deň zdravého spánku. Medzinárodný deň na odstránenie rasovej diskriminácie je ustanovený Valným Zhromaždením OSN a je to vskutku svetový deň boja proti rasizmu. Od ľudí žiada toleranciu. Downov syndróm tiež vyžaduje toleranciu ale aj veľa lásky. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na 1000 až 1100 živonarodených detí na celom svete pripadá jedno narodené dieťa s Downovým syndrómom. Každý rok sa narodí približne 3.000 až 5.000 detí s touto poruchou chromozómov. Potrebujú našu starostlivosť, veľa lásky, ale ešte viac jej dokážu dať. Symbolom tohto dňa sú farebné ponožky. Dnes si ich obul aj slovenský prezident Andrej Kiska.

  • Husáriková a Glózik na Slovensku

    Jedni z najvýraznejších predstaviteľov slovenskej kovačickej insity, dvaja poprední kovačickí insitní maliari, dvaja tohtoroční jubilanti: Eva Husáriková (1942) a Ján Glózik (1957) sa predstavia v Senici na spoločnej výstave. Obrazy Jána Glózika si už od včera možno obzrieť aj v CT GALLERY v Bratislave a v Senici vernisáž bude 1. apríla 2017.

  • Spomienka na Jozefa Miloslava Hurbana

    Dnes sa v Beckove na Slovensku konala celonárodná a celocirkevná spomienka na Jozefa Miloslava Hurbana pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. Na predpoludňajších evanjelických službách Božích v Ev. a. v. kostole v Beckove kázal generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik, kantorom bol náš známy organista Janko Siroma z Kovačice a na trubke hral Miroslav Poničan z Kysáča. Celé oslavy prebiehali pod záštitou predsedu NR SR a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Priamy prenos vysielala RTVS na Dvojke. V predvečer 200. výročia narodenia J. M. Hurbana vyšiel i zborník z vedecko-historickej konferencie ECAV na Slovensku, ktorá sa konala 5. novembra 2016 v Bratislave.

  • Gymnázium Jána Kuchára?

    Rozpad. Demografický, intelektuálny a mravný rozvrat.. Beznádej, dezorientácia, urýchlené vysťahovávanie (evakuácia) mladých, loďka bez kormidelníka, neschopná a skorumpovaná klika pri kormidle tejto úbohej slovenskej národnostnej menšiny... Nikdy v dejinách ťažšie chvíle pre Slovákov (teraz a navždy) v Srbsku.

  • Cena Ondreja Štefanka 2017

    Tohtoročnú Cenu Ondreja Štefanka za literatúru získali spisovatelia Ján Labáth zo Srbska a Anna Rău-Lehotská z Rumunska a za organizátorskú činnosť predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna Tomanová Makanová. Odovzdávanie cien Ondreja Štefanka predchádzalo otvoreniu konferencie Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov. Konferenciu otvoril štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek. Vo svojom príhovore zdôraznil: ,,Dolnozemskí Slováci sú obyvateľmi dvoch európskych krajín, ktoré tvoria model spolužitia už vyše dvesto rokov a je neoceniteľné, koľko námahy vkladajú do živých slovenských tradícií."

  • Návštevy Múzea Vojvodiny a komplexu Kulpín

    Múzeum Vojvodiny v Novom Sade dnes navštívili predstavitelia Univerzity Komenského z Bratislavy, rektor prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. a prorektorka pre medzinárodné vzťahy prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. O návšteve informuje služba tejto pokrajinskej inštitúcie, ktorá tiež upozorňuje na zmenu pracovného času Muzeálneho komplexu v Kulpíne: v pracovné dni múzeum v Kulpíne možno navštíviť v čase 9. – 17. h a v dni víkendu 9. – 15. h.

  • Moje Kongo – Ján Beláni

    Ján Beláni, rodák z Pivnice, vyše polstoročia žijúci v Austrálii, si pred dvomi rokmi k 80. narodeninám doprial 33 kilometrovú prechádzku!!! Rád mal aktivitu a dobrodružstvá, a to od malička. Pred 60 rokmi túžil ísť do Konga, ale jeho Anička zatúžila po Austrálii. Neskoršie si predsa splnil vlastné veľké túžby a stal sa misionárom v Papue Novej Guinei a dvakrát bol aj v Južnom Sudáne, kde založil cirkev a sirotinec. Pracoval obetavo, stále a všade. V Austrálii pomohol vybudovať Evanjelický zbor Krista Pána v Lavertone s halou, Slovenský dom, Slovenský spolok Ľudovíta Štúra... Pri jednej z posledných jeho návštev rodiska, rodinný dom dal zrenovovať a potom ho daroval pivnickému cirkevnému zboru. Odmena za takú nezištnú prácu jednoducho nemohla vystať. Pri príležitosti Dňa Austrálie 26. januára 2015 panovníčka Alžbeta II. ho medzi inými osobnosťami ocenila vysokým štátnym vyznamenaním Radom Austrálie za zásluhy s právom používať titul OAM.

  • Dočasná práca občanov Srbska na Slovensku

    Srbsko a Slovensko čoskoro podpíšu novú dohodu o sociálnej istote a ochrane robotníkov, ktorí zo Srbska odchádzajú pracovať na Slovensko. Ohlásil včera v Bratislave minister pre prácu, zamestnávanie, sociálnu a bojovnícku ochranu Srbska Aleksandar Vulin. Vulin a jeho slovenský kolega Ján Richter sa dohodli o nadviazaní priamej komunikácie medzi ministerstvami oboch krajín, resp. medzi ich inšpektorátmi. Srbský minister zdôraznil, že si Srbsko neželá, aby robotníci odchádzali z krajiny, avšak ak sa na ten krok predsa rozhodnú, prisľúbil, že štát podnikne všetky opatrenia na ich ochranu. Spoluprácu so SR označil za veľmi dobrú, podľa jeho slov problémom sú však nesvedomité agentúry, ktoré využívajú robotníkov zo Srbska a zároveň podvádzajú slovenský štát a slovenských zamestnávateľov.

  • IN MEMORIAM - Samuel Miklovic

    Dnes vo veku nedožitých 94 rokov umrel publicista, prekladateľ a redaktor Samuel Miklovic z Báčskeho Petrovca. Narodil sa v Petrovci 6. septembra 1923. Celý svoj pracovný vek (1946 – 1983) strávil v redakcii Hlasu ľudu. Bol redaktorom časopisov Hlas ľudu, Rozhľady a Naši pionieri, ako aj zostavovateľom Ľudových kalendárov a prekladateľom.

  • Až na jednu vec

    Plynie mesiac marec, ktorý je venovaný knihám. Dnes sa v Novom Sade ukončil Medzinárodný knižný salón. Na ňom sa prezentovali aj najnovšie slovenské knižné tituly. Medzi ne patrí aj básnická zbierka Až na jednu vec (Osim jedne stvari) popredného srbského spisovateľa Radomira Andrića (1944). Túto knihu vo štvrtok 9. marca predstavili aj na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Básne vybrali a do slovenčiny preložili Martin Prebudila a Miroslav Demák. Kniha vyšla na sklonku minulého roka na Slovensku a vydal ju Spolok slovenských spisovateľov (SSS) v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom (SVC) z Báčskeho Petrovca. Doslov napísal predseda SSS Miroslav Bielik, v ktorom uvádza, že je Andrić „senzitívny autor, ktorý reflektuje svet človeka priam seizmograficky, ale pritom s vyhraneným a vycibreným štýlom elegického básnika."

  • Obdobie fialiek

    Ako voňajú fialky to dobre vieme, mnohí si pamätáme aj tú jedinečnú vôňu nášho detstva a mladosti „Živých kvetov" konvaliniek, orgovánu, fialiek... avšak ako chutia fialky, to väčšinou ani netušíme. Fialka je mimochodom jedlým kvetom. Jej kvietky sú sladké. Kandizované sú vraj vynikajúce. Dekoratívne pôsobia na dezertoch, šťavách a likéroch. Čerstvé lístky a kvety fialiek možno pridať do šalátov a polievok. Na liečebné účely sa používa celá rastlina. Vdychovanie fialkovej vône vraj tlmí zlosť, migrénu a pomáha pri nespavosti. Kvietky sa údajne dávajú aj do „nápojov lásky", keďže je fialková vôňa miernym afrodiziakom a snáď aj preto je prítomná v mnohých drahých parfumoch.

  • Obecná súťaž recitátorov v SVD

    Dňa 9. marca 2017 vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci prebiehala obecná súťaž recitátorov. Na nej sa zúčastnilo spolu 30 recitátorov, rozdelených do troch vekových skupín. Vo vekovej skupine nižších tried základných škôl sa zúčastnilo 14 žiakov, v kategórii vyšších tried základných škôl súťažilo 5 žiakov a vo vekovej skupine stredoškolákov, z gymnázia Jána Kollára účinkovalo 11 žiakov. Na zónovú prehliadku v Báči, ktorá bude 18. a 19. marca, sa kvalifikovali nasledujúci súťažiaci:

  • Rastislavovi Škulcovi významné ocenenie

    Na Výstave umenia Art-expo na Novosadskom veľtrhu dnes udelili Rastislavovi Škulcovi prestížnu Cenu za výtvarné umenie Savu Šumanovića. Podľa zdôvodnenia odbornej poroty Škulcova tvorivá avantúra sa začala v 90-tich rokoch 20. storočia, v období rozpadu SFRJ. Vtedy si tento náš maliar začal budovať vlastný umelecký prejav vytvárajúc skulptúry výrazne zjednodušenej formy racionalizmu, geometrie a konštruktivizmu. Ide o inovatívny skulpturálny postoj a Škulec, tak ako aj ostatní mladí zástancovia konceptu „skulptúry deväťdesiatych", v tých deštruktívnych rokoch rozpadu a búrania svoje diela vytváral z rozličných materiálov a v súlade s porušenými všetkými kritériami hodnôt.

  • Ženy medzi nami

    Na svojom Facebook profile prezident Slovenskej republiky dnes napísal:

    „Adoptovala si chlapčeka na vozíčku a svojou láskou a starostlivosťou ho postavila na nohy. Milujúca mama štyroch detí, Lýdia. Afričanka Aquartia hovorí krásnou slovenčinou, žije a pracuje tu už 20 rokov. Jej sestra žije v Belgicku a prehovára ju, aby sa presťahovala za ňou. Ona sa len usmieva a krúti hlavou. Na Slovensku jej je výborne. Nemenila by som za žiadne iné miesto, povedala mi.

  • Dediny snov kanadských Slovákov

    Najnovšia kniha Ondreja Miháľa, Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov bola vytvorená s cieľom zachovať spomienky autorových rodičov, ktorí sa zo Silbaša presťahovali do Kanady v rokoch 1966/67 a ktorých snom bolo vrátiť sa domov. Druhá Miháľova kniha, o ktorej sa hovorilo na dnešnom literárnom večierku v Kulpíne , Vojvodinskí Slováci v Kanade vyšla tlačou pred piatimi rokmi, roku 2012. Aj ona je o splnení sna. Autorovho. V doslove knihy on uvádza: „Táto kniha je splnením jedného sna a je v nej po prvýkrát zdokumentovaná 80 ročná história vojvodinských Slovákov v Kanade..." V mene organizátorov večierka, ktorý prebiehal vo vedľajšom salóne Denđerskovho kaštieľa, prítomných pozdravili predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová a predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža, o tvorbe Ondreja Miháľa sa zmienila Katarína Pucovská a večierok moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Zima s knihou v Petrovci

    Tradičná akcia Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca Zima s knihou, ktorá v tomto roku odštartovala v posledný januárový deň v Banskej Bystrici na Slovensku a pokračovala v jednotlivých našich prostrediach, dnes prebiehala v Báčskom Petrovci. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík sa zmienil o vlaňajších knižných vydaniach, s osobitným dôrazom na nedávno vytlačenú Antológiu slovenskej poézie autora Víťazoslava Hronca, ktorá vyšla v edícii Korene a dnes vytlačenú knihu K dejinám divadla v Petrovci 1866 – 2016, ktorú autorsky podpisuje spolu s Dušanom Bajinom. V Spolku petrovských žien hostkami dnes boli aj spisovateľka Viera Benková, ktorá hovorila o svojich memoároch Päť ročných období a Katarína Pucovská, ktorá predstavila básnickú zbierku kysáčskeho rodáka žijúceho v Kanade Daniela Pixiadesa Toky, ktorú preložila zo srbčiny do slovenčiny.

  • Ekumenický Svetový deň modlitieb – Báčska Palanka

    V našom evanjelickom cirkevnom zbore v Báčskej Palanke sa tradične organizuje oslava Svetového dňa modlitieb (SDM). Služby tohto ekumenického dňa sa odlišujú od pravidelných, bežných služieb v našom chráme. Na vstupe do siene, kde sa v piatok konal SDM, všetkým sa ponúkali tradičné filipínske jedlá. Mohla sa ochutnať slaná zákuska „Empanda" a sladký koláč „Bilingka". V sieni sa už vopred mohla počuť aj tradičná filipínska hudba. Podľa návodu a textu programu, ktorý v tomto roku pripravili ženy s Filipín, oltár pre túto príležitosť bol ozdobený s ovocím, ryžou, olejom, krčahom s vodou a údenou rybou, servírovanými na banánovom liste, ako aj fotografiou tohtoročného SDM.

  • Zoznam obetí zavraždených po 12. septembri 1944

    Pred niekoľkými rokmi v Srbsku bola založená Komisia pre tajné hrobky zavraždených po 12. septembri 1944, ktorá má za cieľ zmapovať a zverejniť lokality hrobiek, a tiež aj mená obetí. Práve v týchto dňoch boli širšej verejnosti sprístupnené ich údaje, ktoré však nie sú úplné a ktoré sa budú dopĺňať. Tak, po dlhých rokoch tmy, svetlo dňa uzreli zoznamy, v ktorých sú mená 59.554 osôb. Na webovej stránke možno prihlásiť ďalšie nezvestné osoby.

  • Som k tebe nespravodlivým?

    Svetový deň modlitieb kresťanských žien sa už roky koná v prvý marcový piatok v cirkevných zboroch po celom svete. Biblické texty a modlitby pre bohoslužbu organizujú každý rok kresťanky z inej krajiny. Tohoročný priprávajú kresťanské ženy z Filipín a nesie sa pod heslom Som k tebe nespravodlivým? Filipínske ženy nemajú to ľahké, bojujú s nedostatkom práce a s tajfúnmi, ktoré v tejto krajine vyčíňajú. Jedna z nich rozpráva príbeh: Ako dieťa som často bola svedkom toho, ako otec bil moju matku. Keď som mala sedem rokov, mama umrela na rakovinu. O mesiac neskôr mi pred očami zastrelili otca pre spory o pôdu. Musela som si nájsť prácu, aby moji mladší súrodenci mohli chodiť do školy.

  • Katakomby Petrovaradínskej pevnosti

    Petrovaradínska pevnosť alebo Gibraltár na Dunaji rozlieha sa na 112. hektároch pozemku. Láka legendami a tajomstvom, ale najmä svojim podzemím, sieťou tunelov, poschodí a úrovní... netopierov... Jedných tým láka, iných však odrádza, zvlášť aj preto, že roky katakomby boli útulkom smelším bezdomovcom a narkomanom a boli plné všelijakého odpadu. Ten sa tam rozkladal takmer celé storočie. V týchto dňoch predseda občanov zhromaždených do „Urbánnej gerily bojovníkov z podzemia" (UGRIP) Leon Šurbanović vyhlásil, že z katakomb vyniesli vyše 20 ton odpadu. Za necelé dva roky zorganizovali 132 akcie a tak po 70 rokoch očistili tie priestory.

  • Prezidentské voľby v Srbsku

    Blížiace sa aprílové voľby novej hlavy štátu mnohí chápu ako dôležitú skúšku podpory obyvateľstva pre súčasnú vládu premiéra Aleksandra Vučića. Táto vláda sa formálne usiluje o užšie vzťahy s EÚ, avšak v ostatnom čase sa stále viac obracia smerom k Rusku ako tradičnému spojencovi Srbska. Presný dátum volieb ešte nie je určený. Pravdepodobne sa ho už dnes dozvieme. Predsedníčka srbského parlamentu včera totiž povedala, že dnes o 13.h vypíše prezidentské voľby a určí ich dátum. Predtým však prerušila jarné zasadanie Zhromaždenia Srbska s odôvodnením, že práca parlamentu bude suspendovaná do ukončenia volieb. Takéto jej rozhodnutie mnohí označujú za neústavné a niektorí hovoria aj o štátnom prevrate. Politickí analytici ešte skôr predpovedali, že pokiaľ si Srbská pokroková strana udrží kontrolu nad parlamentom, skutočnú moc nad krajinou bude mať v rukách práve Vučić. Hlavnými proti kandidátmi Vučićovi môžu byť Saša Janković ako aj Vuk Jeremić, ktorý v sobotu pobudol aj v Kulpíne.

  • Pôst nie je len o jedle

    Zbohom fašiangy, vitaj askéza. Obdobie karnevalov, zábav a zakáľačiek uzavierame a do Veľkej noci by sme sa mali mierniť v prejavoch svojich žiadostivostí a viac sa oddávať asketizmu. Zajtra je totiž Popolec, čiže Popolcová streda, alebo aj Škaredá streda, ktorou sa pre kresťanov začína pôst. Pôst je vskutku sebakontrola. Ak sa dokážeme ovládať, dokážeme robiť veľké veci, sme silní. Lebo očistíme nielen telo, ale aj dušu. Nie Nový rok, ale pôstny čas je ideálnym obdobím na veľké plány a nové činy. On je vskutku „pokrmom" pre dušu, alebo aj prameňom múdrosti, dar očistenia sa od zbytočností v sebe. Pri takom chápaní pôst môže byť dôvodom novej radosti, nového začiatku a povzbudenia. Postiť sa dá aj od pozerania televízie, ak sme na nej závislý, od sedenia pri počítači, od prehnaného telefonovania, rozprávania o ničom, od nepotrebného kritizovania, hlúpeho frflania... proste od čohokoľvek, o čom vieme, že to nepotrebujeme, že nám to vskutku neprospieva, že nás to zahlcuje a že tým strácame čas na podstatné veci svojho života.

  • Rok Hurbana

    Apoštol v liste Židom (13,7) napísal výzvu „Spomínajte na svojich vodcov..." a tak neprejde ani rok, aby nebolo na koho, s patričnou vďakou a úctou, zaspomínať. Pred dvomi rokmi sme si pripomenuli 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, vlani 100. výročie smrti Svetozára Hurbana Vajanského a toho roku 200. výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana, ale zároveň aj 170. výročie narodenia jeho syna Svetozára – Vajanského.

  • Jarabice vymizli, zajacov ubúda, líšok pribúda...

    Vlani kulpínski poľovníci vysadili iba zo tisíc stromčekov, kým v rokoch pred pozemkovou úpravou vysádzali až sedemkrát viac, čiže okolo sedemtisíc ročne. Pri komasácii boli zničené všetky remízy, ktoré pridelili novým majiteľom, takže v chotári nezostalo miesta pre žiadnu rozptýlenú zeleň. „My vôľu do roboty máme, aj desaťtisíc stromov by sme mohli vysadiť, zabezpečili by sme si aj sadenice, ale nemáme pozemok, kde by sme zeleň posadili. Očakávali sme, že nám po komasácii dajú nejaké pozemky piatej, šiestej triedy, nemuselo to byť prevedené do nášho vlastníctva, mohlo zostať štátnym majetkom, veď aj divina je štátnym majetkom, my by sme sa o tie pozemky starali a vysadili ich zeleňou, aby sa divina mala kde zdržiavať," povedal na včerajšej výročnej schôdzi predseda kulpínskych poľovníkov Branislav Plachtinský a upozornil, že je v celej Báčskopetrovskej obci alarmujúco nízke zastúpenie zelene. Podľa jeho slov zeleň zaberá iba asi jedno percento plôch a malo by jej byť okolo 15 percent.

  • Svet Svetlany Miháľovej

    Kultúrne centrum (KC) Kysáč začína výstavou Svetlany Miháľovej svoju kultúrnu sezónnu na rok 2017 z viacerých dôvodov: Svetlana Miháľová je magister umenia z Kysáča a je naša Slovenka, jej všestranná tvorba a filozofia umenia sa diametrálne líši od iných našich umelcov. Povedal riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový na včerajšej vernisáži a dodal, že ide o zaujímavú tému ktorá presahuje hranice slovenského spoločenstva, štátu či kontinentu, lebo univerzálnou rečou sú kreslené postavy, ktoré všetci dobre poznáme a podstata je ukrytá v rozprávkach, ktorú my máme dešifrovať.

  • Maškaráda na Mateja

    Svätý Matej zimu tratí, alebo bohatí. Matej ľady láme, ak nenájde, urobí. Ak Matej popustí, to Jozef podrží. Po Matejovi sa zima tratí, alebo bohatí... Uvedené pranostiky hovoria o akejsi váhavosti zimy, akoby sa sama nevedela rozhodnúť, čo urobí. Vskutku, vyjadrujú len to, čo sa v prírode pomerne často deje – na konci februára je rovnako pravdepodobný návrat zimy ako aj oteplenie, ktoré ale nevydrží dlho, vrtochy počasia v tomto období neraz prekvapia. Táto perióda je zároveň aj prechodom medzi radostnou vianočnou a tichou pôstnou dobou. Počas nej sa treba do milej vôle zabaviť, vybúriť a potom sa v tichosti pôstu pripraviť na nový vegetačný cyklus a náročnosť prác. Priadky, karnevaly a maškarády v tom zohrávajú významnú úlohu. Dnešná Maškaráda a tento dnešný novosadský defilé maskovaných účastníkov, v tomto roku prebiehal práve na Mateja. Vrtochy počasia pred maškarami predsa cúvli a 22. Maškaráda prebiehala za príjemného počasia. Keď však účastníci masky sňali, vetry sa vzbúrili a veľké dažďové kvapky potom už bubnovali.

  • 33. Klobasiciáda v Turiji

    Zajtra sa začne a pokračovať bude aj v sobotu a nedeľu (25. – 26. februára) svetoznámy festival klobás 33. Klobasiciáda v Turiji. V ústredný deň, v sobotu napoludnie, na scénu privezú najdlhšiu klobásu na svete. Tá by mala byť dlhá 3033 metrov. Tento rok sa klobása vyrobená pre Guinnessa bude predávať za 500 dinárov bežný meter. Preto organizátori vyzývajú: "Buďte poriadne hladní a príďte do Turije." Klobásu už dnes začali robiť, aby do soboty na poludnie mohli začať s jej predajom na námestí v centre osady. Tam bude prebiehať aj hudobno-tanečný program, na ktorom vystúpi Kultúrne stredisko Vreteno Kysáč, folklórne súbory z Novej Pazovy, KUD Svetozar Marković z Nového Sadu a ďalší.

  • Štatistika Miestnej kancelárie Kulpín pre rok 2016

    V Kulpíne sa v roku 2008 narodilo 28 detí, v roku 2014 24 deti, predvlani 20 detí a minulom roku 17 detí... Predvlani sme tu mali vyše 20 sobášov, vlani už iba 11...

  • Medzinárodný deň materinského jazyka

    Pri príležitosti 21. februára Medzinárodného dňa materinského jazyka ústredná oslava v Srbsku sa už tradične 17 rokov organizuje v Kovačici. Pod záštitou UNESKO Galéria Babka aj v tomto roku usporiadala okrúhly stôl a výstavu obrazov. Na podujatí sa zúčastnili vysokí predstavitelia z krajiny a zahraničia. Na úvod hostí privítal Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka a po ňom aj predseda Obce Kovačica Milan Garašević. „Materinský jazyk je jazyk, ktorý zjednocuje, takže chcem aby toto bolo našim heslom, aby sme ho svätili a rozvíjali z generácie na generáciu," povedala Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Srbsku a poďakovala sa Pavlovi Babkovi, že tak vytrvalo od roku 2001 organizuje toto podujatie a ním propaguje niečo jedinečné v Srbsku.

  • Bratislavský bál 2017

    Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide... Takto je v známej ľudovke ospievané obdobie, ktoré kedysi patrilo veľkolepým bálom a plesom. Čarom starého Prešporku počas tohto víkendu dýchala aj Bratislava. V prekrásnych priestoroch bratislavskej Reduty usporiadali XVI. Reprezentačný bál Hlavného mesta Slovenskej republiky. Bálové korene však siahajú až do 16. storočia, kedy sa Bratislava stala korunovačným mestom. O zlaté bálové časy sa neskôr zaslúžila najmä Mária Terézia.

  • Klobásafest 2017

    V poradí druhý medzinárodný festival klobás Klobásafest 2017 včera do petrovskej Vrbary priviedol 32 súťažiacich tímov prevažne z Báčskopetrovskej obce, ale aj z ďalších našich osád a dva zahraničné celky z Martina zo SR a Nadlaku z Rumunska. Všetky tímy urobili najchutnejšie klobásy, – veď klobásy z Petrovca inakšie ani nemôžu byť, – takže si všetci účastníci zaslúžili uznania. Z tých najchutnejších klobás celkovo najviac bodov získali klobásy rodiny Hrubíkovcov, druhé miesto obsadil tím Agrochemiky a dve tretie ceny sa dostali tímom NS seme a MZ Maglić.

  • Osemdesiatka Pavla Grňu

    Keď človek človeku je človekom láska je všade vôkol. Tak bolo aj včera večer v Kultúrno-umeleckom spolku Vladimíra Mičáteka v Kysáči, kde si uctili krásny vek a úctyhodné životné jubileum Pavla Grňu. Literárny večierok k spisovateľovým 80. narodeninám priviedol do Slovenského národného domu početných hostí z blízka i z ďaleka. Prišli sa pokloniť Človeku. Kysáčanovi, ktorý sa celý život snažil rodisku seba dať. Robil v Kysáči, učil deti, zdieľal úspechy a poklesy svojej rodnej dediny, zúčastňoval sa na jej akciách a podujatiach,... občas ak aj trochu kritizoval, to však len s dobrým úmyslom,... hlavne posmeľoval, pomáhal a poúčal. Veľká životná múdrosť, vyrovnanosť a akási ladnosť priam žiarili z jubilantovej tváre aj na včerajšom večierku. Veď, keď človek žije v láske, vek mu neuberie z krásy, dodá len krotké vrásky. A v hymne Kysáčska bude potom navždy vyznávať: "...ľúbiť sa budeme znova v tom našom peknom Kysáči..."

  • 22. Maškaráda v Novom Sade

    Vrcholia prípravy na 22. Maškarádu Múzea Vojvodiny. Podujatie sa organizuje v ústrety pravoslávneho sviatku Bele poklade, ktorý je podobne ako aj Popolcová streda, hraničným obdobím medzi pôstom a fašiangovým obdobím hostín a karnevalov. Pravoslávny sviatok Bele poklade je posledným dňom zábav a v tomto roku pripadá na nedeľu 26. februára. Maskový sprievod sa na svoju tradičnú prechádzku vydá preto v piatok 24. februára o 12. hodine z plató Múzea Vojvodiny.

  • Rado Van Ladomerský

    V Srbsku sa Rado Van Ladomerský prvýkrát predstavil vlani v novembri, a to najprv v Galérii insitného umenia v Kovačici, potom 16. januára 2017 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade a dnes jeho výstavu otvorili v Báčskom Petrovci. Nainštalovaná je v miestnostiach Turistickej organizácie a v spolupráci s Galériou insitného umenia z Kovačice výstavu usporiadalo Združenie výtvarných umelcov z Petrovca. Rado Van Ladomerský sa narodil v Prešove, v súčasnej dobe žije a tvorí v Šamoríne. Vo svojej tvorbe sa sústreďuje najmä na pop-art a insitné umenie.

  • Večierok s knihou

    V Múzeu Vojvodiny v Novom Sade včera večer usporiadali Večierok s knihou. Na ňom prezentovali vydania Slovenského vydavateľského centra z Báčskom Petrovci, ktoré predstavil riaditeľ centra Vladimír Valentík a knihu o Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku SEAVC v Srbsku, zostavovateľky knihy Anny Petrovićovej, evanjelickej farárky v belehradskom cirkevnom zbore. Prítomných privítala Vijeročka Šipka, spolupracovníčka pre marketing v Oddelení pre pedagogickú prácu a vzťahy s verejnosťou Múzea Vojvodiny.

  • 14. február

    Podľa gregoriánskeho kalendára dnes je Valentín a podľa juliánskeho kalendára, ktorého sa pridržiava Srbská pravoslávna cirkev, dnešný deň si treba uctiť Svätého Trifuna. Niekto teda svätí Sv. Valentína a oslavuje lásku, čiže Deň zaľúbených a niekto sa klania Sv.Trifunovi, alebo dvíha pohár vína na počesť tohto patróna vinohradníkov a vinárov. Či už oslavujeme Trifuna alebo Valentína, či víno alebo lásku, aj jedno aj druhé vždy bývalo silnou inšpiráciou umelcom, spisovateľom a básnikom. Pod ich vplyvom vytvorili najkrajšie diela.

  • Prezident Srbska vyznamenal kovačickú galériu

    Galéria insitného umenia z Kovačice a dve športové inštitúcie sú tohtoročnými laureátmi najvyššieho vyznamenanie Prezidenta Srbska. Prezident Srbska Tomislav Nikolić pri príležitosti 15.februára – Dňa štátnosti Srbska podpísal dnes dekréty o vyznamenaní vyše 140 osobností a inštitúcií. Podľa vyhlásenia jeho Pres služby najvyššie vyznamenanie – Rad Karađorđovej hviezdy prvého stupňa získali Olympijský výbor Srbska a Paralypijský výbor Srbska za osobitné zásluhy na prezentovaní Srbska v zahraničí a dosiahnuté výsledky v oblasti športu, kým Galéria insitného umenia z Kovačice si toto najvyššie uznanie zaslúžila za osobitné zásluhy v prezentovaní Srbska a jeho obyvateľov a za dosiahnuté výsledky v kultúrnej činnosti, zvlášť v oblasti maliarstva. Blahoželáme.

  • Hovory o Insite

    Vo výstavnej sieni Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave je od októbra minulého roku inštalovaná výstava slovenských kovačických insitných maliarov z Vojvodiny pod názvom Čaro imaginácie, Slovenská kovačická insita. Výstava potrvá do konca februára. Jedným zo sprievodných podujatí k výstave bolo aj medzinárodné vedecké kolokvium Hovory o Insite, ktoré sa uskutočnilo v piatok 10. februára 2017 v SNM. Na kolokviu sa zúčastnili teoretici umenia, historici i niekoľko spisovateľov zo Slovenska a zo Srbska.

  • Klobásy rozvoniavali v Šíde a Bielom Blate

    Jubilejnú XX. Sriemsku zakáľačku a klobasiciádu Šíd dnes a zajtra organizuje združenie rovnakého názvu, ktoré vedie Stanislav Dierčan. Podujatie je medzinárodného rázu a v tomto roku sa na ňom zúčastňujú súťažiaci a hostia z našej krajiny, Maďarska, Chorvátska, Slovinska a Slovenska. Bieloblatský festival klobás a pálenky sa tohto roku zorganizoval štvrtýkrát a do Bieleho Blata dnes priviedol zo 50 súťažiacich družstiev z Vojvodiny, Šumadie a Rumunska a prilákal viac tisíc návštevníkov.

  • Spomaľovací prah, retardér

    Spomaľovací prah (iné názvy: retardér, ležiaci policajt, srbsky: ležeći policajac, chorvátsky aj uspornik...) je umelo zvýšené miesto na pozemnej komunikácii, ktorého cieľom je donútiť vodiča vozidla k pomalej jazde. Priečne spomaľovacie prahy sa používajú najmä na komunikáciách v obytných štvrtiach, najmä v blízkosti škôl či prechodov pre chodcov. Ich prínos je však kontroverzný, keďže výrazne zvyšujú opotrebenie vozidiel a zvyšujú tiež aj znečistenie životného prostredia.

  • Milina Chrťanová v pokrajinských orgánoch správy

    Milinu Chrťanovú z Kysáča, bábkoherečku a novinárku, členku strany Slováci vpred! vymenovali za námestníčku – asistentku pokrajinského ministra pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny. Pavel Surový, predseda strany Slováci vpred! a pokrajinský poslanec povedal, že si vládnuca strana SNS, s ktorou je jeho strana v koalícii na pokrajinskej úrovni, týmto spĺňa daný sľub o zabezpečení jedného miesta v niektorom pokrajinskom sekretariáte pre stranu Slováci vpred!

  • YMCA Serbia

    Na konci roka 2016 organizovala YMCA Serbia v Báčskom Petrovci dve zaujímavé podujatia, ktoré boli zamerané na naše deti a mládež a pred pár dňami sa našim dvom členkám dostalo veľkej cti vystupovať na pôde OSN v New Yorku. Svetové fórum, na ktorom sa zúčastnili Ivana Ilić a Martina Vitezová, opätovne potvrdilo aké dôležité je podporovať mladých ľudí a počúvať ich názory, nápady a myšlienky nielen v Srbsku, ale na celej našej planéte. Keď spoločnosť bude dostatočne podporovať a pozorne počúvať, čo mladých ľudí trápi a kde vidia priestor na zlepšenie postavenia mladých, vznikne priestor pre pokrok.

  • Miroslav Lajčák rokoval s Annou Tomanovou Makanovou

    Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa v piatok 27. januára 2017 stretol s predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Annou Tomanovou Makanovou, s ktorou diskutoval o súčasnej situácii a postavení slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktoré si naliehavo vyžadujú riešenia.

  • Nová pieseň

    V miestnostiach Domu kultúry v Pivnici, 4. februára 2017 členky Komorného zboru Nádeje usporiadali 7. ročník seminára zborového spevu Nová pieseň. Mottom seminára beli verše Gorazda Zvonického:
    „Keby náš spev prestal,
    celý svet by sa topil v žiali
    a raz by nás Boh prísne trestal,
    že sme mu nespievali."

  • Februárové nedeľné poludnie

    V Novom Sade na Námestí slobody od 3. februára do 3. marca prebieha Festival lásky. Najviac návštevníkov je tam vo večerných hodinách, avšak dnešný krásny slnečný deň vylákal na novosadské ulice množstvo zamilovaných už napoludnie. Svit mesiaca však ani vtedy nechýbal, takže šťastie mohlo byť aj cez deň úplné. Deti s rodičmi a penzisti si tiež s pôžitkom vychutnávali z tepla tohto dnešného krásneho dňa. Zajtra by sa už malo ochladiť, meteorológovia hlásia dážď a v stredu a vo štvrtok dážď so snehom a sneženie.

  • 2017 Luther – muž reformácie

    Pri príležitosti 500. výročie reformácie, ktorú oslavujeme v tomto roku, vydavateľstvo Tranoscius z Liptovského Mikuláša vydalo nástenný evanjelický kalendár na rok 2017 Luther – muž reformácie. Na obálke je maliar Lucas Cranach st., ktorý ukazuje Martinovi Lutherovi maľbu ruže. Oboch mužov – reformátora a maliara – spájalo nielen náboženské presvedčenie ale aj hlboké priateľstvo. A tá takzvaná Lutherova ruža, ktorú držia v ruke, známa aj ako Lutherova pečať alebo Lutherov erb, je najznámejší symbol luteranizmu. Martin Luther sa osobne pričinil k vzniku tohto symbolu, ktorý pre neho vytvoril Lucas Cranach st.

  • Zimné večery v minulosti

    V dlhé zimné večery sa naše staré a prastaré mamy a dedovia venovali predovšetkým ručným prácam. Tkali, priadli, šili, plátali, párali perie, vyrábali z husích bŕk perušky (masteničky), štiepali (lúskali) orechy, mrvili (moržovali) kukuricu, plietli korpenky (košíky) či vyšívali. Pri týchto prácach si rodina a susedovci zvyčajne pomáhali. Bola to aj príležitosť na poinformovanie sa, klebetenie i rozprávanie zaujímavých povestí a tajuplných či strašidelných príbehov. Občas sa niečo aj prečítalo. Nechýbalo počastovanie pálenkou alebo koláčmi. Pri práci si neraz aj zanôtili.

  • Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku vyzývajú navrhovať resp. uchádzať sa o Cenu Ondreja Štefanka a zúčastniť sa na medzinárodnej vedeckej konferencii: Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov. Prezentované práce prinášajúce informácie o významných osobnostiach (z oblasti kultúry, vedy, spoločenského, politického a hospodárskeho života atď.), ktoré pozitívne poznačili slovenskú Dolnú zem a obohatili Slovensko činnosťou slovenských dolnozemských osobností vyjdú v zborníku. Návrhy na Cenu Ondreja Štefanka treba zaslať najneskôr do 10. februára 2017 (mailom na kvsivankrasko@gmail.com) a prihlášky na konferenciu do 15. februára 2017. Konferencia s udelením Ceny sa uskutoční v dňoch 17. –18. marca 2017 v Nadlaku, Rumunsko.

  • Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov

    Luxusná 235 stranová kniha Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov autora Ondreja Miháľa, silbašského rodáka žijúceho v Kanade, ktorú vydal Slovenský kanadský inštitút z Toronta, bola vytvorená s cieľom zachovať spomienky autorových rodičov, ktorí sa zo Silbaša presťahovali do Kanady v rokoch 1966/67. Cez prizmu vysťahovaleckého života jednej rodiny, kniha svedčí o migrácii nášho ľudu a predstavuje svojrázny dokument doby. Osobitnou vzácnosťou tohto literárno-dokumentaristického diela je množstvo fotografií. Je ich vyše 300 a niektoré sú cez dve strany, takmer pol metra široké. Medzi nimi sú aj také, ktoré boli nájdené na povale niekdajšej silbašskej fotografky a boli urobené na sklíčkovom negatíve.

  • Video dohľad na príjazde do Petrovca

    V piatok 27. januára 2017 predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić navštívil Policajnú stanicu v Báčskom Petrovci. Cieľom tejto návštevy bolo zapojenie systému video dozoru všeobecného účelu na hlavnej ceste v Báčskom Petrovci na vchode z Nového Sadu. Prostriedky na tieto účely boli zabezpečené zo strany Pokrajinskej vlády. Odovzdanie a prevzatie uvedeného vybavenia sa konalo 19. januára 2017 medzi Obcou Báčsky Petrovec a Ministerstvom vnútra RS v Báčskom Petrovci.

  • Zimná Kovačica na Slovenskom inštitúte vo Viedni

    V priestoroch Slovenského inštitútu vo Viedni otvorili 18.1.2017 výstavu insitného umenia „Zimná Kovačica" za účasti vyše 150 hostí, zástupcov Veľvyslanectva Slovenskej Republiky v Rakúsku, Veľvyslanectva Srbskej republiky v Rakúsku, predstaviteľov Srbsko-rakúskej obchodnej komory, kurátora a majiteľa galérie Babka v Kovačici Pavla Babku, riaditeľa Detského domu umenia Bibiana v Bratislave Petra Tvrdoňa, príslušníkov slovenskej menšiny v Srbsku, umelcov, novinárov, televízie ORF a širokej verejnosti...

  • Ľuboslav Majera, čestný občan Brezna

    V piatok 27. januára 2017 v rámci osláv 72. výročia oslobodenia mesta Brezna, prebiehalo slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva mesta Brezna spojené s odovzdávaním ocenení Cena primátora mesta Brezna a Cena mesta Brezna za rok 2016. Medzi ôsmimi laureátmi bol aj náš režisér Ľuboslav Majera z Báčskeho Petrovca. Ocenenia sa udeľujú osobnostiam dnešnej doby, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj a zveľadenie mesta, ochranu jeho záujmov a šírenie jeho dobrého mena vo svete, alebo ktorí obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi. Blahoželáme!

  • IN MEMORIAM – Ján Husárik

    Vo veku nedožitých 75 rokov života dnes zomrel známy insitný maliar Ján Husárik. Narodil sa 27. mája 1942 v Padine. V rodisku zakončil základnú školu. Maľovaním sa začal zaoberať roku 1958 a prvú samostatnú výstavu mal o dva roky neskôr v rodnej Padine. Členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal roku 1968. Bol maliarom svetového mena a našim najviac oceňovaným insitným umelcom, laureátom Oskara za umenie a techniku z talianskeho Milána a držiteľom Radu Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu...

  • Sv. Savo

    Dňa 27. januára vo všetkých školách v Srbsku sa svätí školská slávnosť „slava" Svätého Savu, ktorý je považovaný za zakladateľa srbskej cirkvi, vzdelania a kultúry. Srbská pravoslávna cirkev (SPC) dnešný deň označuje červenými písmenami. Vo všetkých školách sa pri príležitosti dnešného dňa spievala Svätosavska hymna, organizovali sa rôzne programy, súčasťou ktorých boli slávnostné piesne a básne, výstavy literárnych a výtvarných prác venovaných osobnosti svätého Savu.

  • Slováci v politickom živote v Kráľovstve SCHS

    Pred storočím na týchto našich dolnozemských končinách žilo zo 120.000 Slovákov. Neboli ľahostajní voči spoločenským zmenám a politicky bojovali o vlastné práva. Svoju Slovenskú národnú stranu mali ešte počas Rakúsko-Uhorska a tá obnovila svoju činnosť aj v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Povedal Dr. Slobodan Bjelica na včerajšej prednáške na tému Slováci v politickom živote v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov (SCHS) v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade.

  • Z prvého listu apoštola Pavla Korinťanom – skúmajte zrelosť svojej lásky

    Dnes je Pavla

    A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal - nič nie som. A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže.

  • Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov

    „Kristova láska nás pobáda k zmiereniu" – tak znie názov tohtoročného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa začal 18. a potrvá do 25. januára. Tentoraz sa ekumenický týždeň upriamuje na protestantstvo a zameria sa na 500. výročie reformácie. Zajtra, 25. januára, na Pavla, toto podujatie uzavrie ekumenická slávnosť – vešpery, ktorým bude v Bazilike sv. Pavla za hradbami v Ríme o 17.30 hod predsedať pápež František. Cirkev si v ten deň tiež pripomína obrátenie sv. Pavla apoštola. Dávne rozdelenia v kresťanskom svete by nás mali poučiť a podnecovať ku hľadaniu vzájomnej blízkosti.

  • 75 rokov Novosadskej razie – vraždení aj Slováci

    V Novosadskej razii v roku 1942 v tuhej zime prišlo o život možno i viac tisíc osôb. Presný počet a všetky mená sa pravdepodobne nikdy nezistia. Telá väčšiny obetí zakončili v Dunaji pod ľadom. Nateraz je identifikovaných zo dvetisíc osôb, avšak podľa niektorých odhadov, obetí bolo možno i vyše 4000. Medzi nateraz identifikovanými je aj 21 Slovákov: Grňa, Mucha, Francisty, Ferko, Mariáš... Dnes, pri príležitosti výročia Novosadskej razie, sa klaniame všetkým obetiam: Srbom, Židom, Rómom, ale aj Slovákom a ďalším. Treba hlasno povedať, že Novosadská razia, ktorú konali maďarskí okupanti, predstavovala najväčší masaker na území Vojvodiny v druhej svetovej vojne, avšak treba zdôrazniť i to, že nevystala ani odplata, čiže masová likvidácia príslušníkov maďarského etnického spoločenstva, tzv. Masaker v Báčke, ktorý vykonali partizáni v rokoch 1944/45.

  • Smutná spomienka

    Pred 11 rokmi došlo k jednej z najsmutnejších udalostí v histórii pôsobenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Pri maďarskej obci Hejce spadlo lietadlo prevážajúce slovenských vojakov vracajúcich sa z misie v Kosove. Havária si vyžiadala 42 životov. Ich pamiatku si ako každý rok kladením vencov pri mieste nešťastia uctili ministri obrany Slovenska i Maďarska. Česť pamiatke všetkým, ktorí zahynuli pri výkone svojej služby. Uvádza Veľvyslanectvo SR v Belehrade.

  • Nezmar šancu urobiť svet lepším

    Hmmm... nezmar šancu, nezmar planétu, nezmar módu, nezmar to... Tak sa to začalo a včera blog Nezmar už oslávil svoje prvé narodeniny. Blogerka Ivana Maleš už skoro 3 roky nevyprodukovala takmer žiadny odpad. Táto mladá environmentalistka sa zasadzuje za „zdravý minimalizmus" a učí nás, ako sa zodpovedne správať voči sebe, svojej rodine a planéte. O tom píše na svojom blogu a o jej písaní píšu a hovoria aj médiá na Slovensku. Pochádza zo Srbska, je mladá mamička a žije na Slovensku. Narodila sa v Novom Sade a na Slovensku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave vyštudovala odbor environmentalistika. Pracuje v odpadovom hospodárstve a v súčasnosti pôsobí aj ako konzultant v Inštitúte cirkulárnej ekonomiky, o.z., ktorého je aj spoluzakladateľom.

  • Klára Babka vystavuje v Bratislave

    Dňa 19. januára v BIBIANE – Medzinárodný dom umenia pre deti – v Malej galérii na Panskej 41 v Bratislave, usporiadali vernisáž s názvom Obrázky z Kovačice. Ide o prvú samostatnú výstavu Kláry Babka, na ktorej táto kovačická insitná maliarka vystavuje umelecké predmety a maľby, ktoré technikou akryl namaľovala minulý rok. Za prítomnosti značného počtu milovníkov umenia výstavu otvoril riaditeľ BIBIANY Peter Tvrdoň. Obrázky z Kovačice si návštevníci budú môcť obzrieť do 5. marca.

  • 500 rokov reformácie

    Mgr. Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku

    Vstúpili sme do roku, v ktorom oslavujeme 500. výročie začiatku reformácie. Chceme upriamiť svoju pozornosť k tomuto jubileu, aby sme si nanovo uvedomili, čo nám reformácia priniesla a k čomu nás pozýva. Význam tejto udalosti pre nás, dedičov Lutherovej reformácie, je predovšetkým v možnosti nájsť alebo znovu objaviť zdroj duchovného povzbudenia a nového nadšenia za Božie veci na tomto svete. Reformácia nám dáva možnosť zhodiť bremeno všednosti a malovernosti, ktoré nás spútava.

  • Srbsko – slovenské kultúrne väzby

    Slovenská republika neuznala Kosovo a z druhej strany uznala Srbom na Slovensku status národnostnej menšiny. Vláda také rozhodnutie vyniesla prihliadajúc na historicky pevné väzby dvoch národov, ktoré siahajú do ďalekej minulosti. S tými konštatáciami začal svoju dnešnú prednášku v Múzeu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý hovoril o historicky dlhých a pevných väzbách medzi Srbmi a Slovákmi. Početní Srbi sa vyškolili na Slovensku a významný vplyv na rozvoj školstva a kultúry v Srbsku zohrali viacerí Slováci.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články