Archív
Filter
  • Finálová recitačná súťaž ASSŽ

    Najlepšie recitátorky z mladšej kategórie súťažiacich budú prezentovať Asociáciu na Vansovej Lomničke v Banskej Bystrici, a podľa návrhu posudzovacej komisie sú to: Iveta Galasová z Padiny a Danica Vŕbová z Hajdušice. Najlepšie recitátorky z kategórie vyše 25 rokov budú predstaviteľkami ASSŽ na Novej Vansovej Lomničke v Starej Ľubovni, a sú to: Miriam Murtínová z Hložian a Anita Jonášová z Bieleho Blata. Takto rozhodla odborná porota 10. apríla 2016 na finále recitačnej súťaže Asociácie slovenských spolkov žien (ASSŽ), ktorá prebiehala v Báčskom Petrovci, v ústredí Matice slovenskej v Srbsku.

  • Lenka a Laza zahľadení do seba

    Najúplnejšia lyrická báseň napísaná v srbskej reči, ľúbostná kolonáda Lazu Kostića, básnika nadšeného mladosťou a krásou pôvabnej Lenky Dunđerskej, - Santa Maria della Salute, má v sebe takmer kozmickú silu, do ktorej sa zlialo celkové Kostićovo dielo. O tej láske a tej jedinečnej antologickej básni o nescelenej láske hovoril dnes v Kulpíne prof. Hadži Zoran Lazin. Táto láska nadchla aj Zorana Subotičkého napísať predlohu Od raja do beznjenice, ktorá pôsobivo odznela v kulpínskom kaštieli a bola dojímavým úvodom k odhaleniu búst Lenky Dunđerskej a Lazu Kostića v Aleji velikánov v kulpínskom parku. Touto udalosťou si Klub Kulpínčanov pripomenul aj 10-ročnicu pôsobenia.

  • Deň otvorených dverí petrovského gymnázia

    „Neúnavnou prácou a s veľkým nadšením žiaci gymnázia dosahovali a dosahujú najvyššie ocenenia na mnohých olympiádach a súťaženiach vo vojvodinských, republikových a medzinárodných rámcoch. Spevom, tancom, hovoreným a písaným slovom, športovými a bádateľskými aktivitami petrovskí gymnazisti dávno prekročili hranice štátu a sú pýchou a emblémom bezmála storočného petrovského gymnázia. Otváraním nového vzdelávacieho profilu v oblasti informatických technológií v nadštandardne vybavených kabinetoch pripravení sme držať krok s dobou aj v 21. storočí. Školením na petrovskom gymnáziu aj VÁM, našim budúcim gymnazistom, umožníme získať potrebné vedomosti a pripraviť VÁS na úspešné vysokoškolské štúdiá." Touto výzvou kolektív Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom pozýva všetkých priateľov školy a zvlášť budúcich stredoškolákov využiť na sobotu 16. apríla od 9,00-18,00h Deň otvorených dverí a presvedčiť sa o vysokých štandardoch tejto školy.

  • Osemdesiatnička Alžbeta Čížiková

    „Keď maľujem, všetky moje trápenia zostávajú bokom a vtedy svoje pocity ukladám do obrazov," hovorí insitná maliarka Alžbeta Čížiková (1936), ktorá sa maľbami spovedá vyše 60 rokov. Rurálny motív a idylický pokoj stále vanú z jej obrazov, z ktorých možno vyčítať maliarkine podnety a myšlienky, - najčastejšie tie z detstva a mladosti, - zvečnené na plátne. O tom sa milovníci kovačickej insity môžu uistiť pri návšteve ateliéru Alžbety Čížíkovej, kde ich srdečne uvíta táto naša stále činná najstaršia insitná maliarka. Miluje plátno a štetec a vôňa farieb ju vraj upokojuje. Maľuje od mladi a ako 18-ročná sa stala prvou maliarkou kovačickej insitnej školy. Jej umelecký vývoj usmerňoval jeden z najznámejších svetových insitných maliarov Martin Jonáš. V roku 1954, ako 18 ročná, po prvej úspešnej výstave v Belehrade, si štetcom natrvalo označila svoju životnú cestu. Dodnes ňou kráča a za sebou má 66 samostatných výstav.

  • Najstarší dom v Petrovci

    Je to jedna z mála našich kultúrnych pamiatok výnimočného významu a je pod ochranou štátu. Táto nízučká stavba pokrytá trstinou je čiastočne pod zemou, takže sa zdá byť ešte nižšou. Zemná podlaha, otvorený komín, sedliacka pec, murovaný sporák, hlinené hrnce a iné nádoby, stará parta – nad tým všetkým a všeličím iným híkali kulpínski žiaci nižších ročníkov, ktorých učiteľky zaviedli do Petrovca na výlet . Oduševnenie detí bolo o to väčšie, lebo sa v domčeku sami sebe zdali byť veľkými, nejeden z nich rukami dokázal dosiahnuť strop domu. Žiaci tam prišli v rovnaký čas, keď fotograf Nenad Glišić robil zábery... K fotografiám prikladáme text z webovej stránky Múzea vojvodinských Slovákov: http://www.muzeumslovakov.rs/ludova-architektura/o-najstarsom-dome. Autor textu: Mgr. Marijan Pavlov, etnológ.

  • Biblie – výstava v Senici

    V pamätnej izbe Martina Braxatorisa, ktorá je súčasťou evanjelického kostola v Senici, bola nainštalovaná výstava kníh, predovšetkým biblií. Väčšina z nich bola archívu cirkevného zboru v Senici a v Hlbokom, ale mnohí cirkevníci prispeli aj knihami zo svojich domácností. Dcéra nebohého farára Miloša Chorváta priniesla viacero kníh zo svojej knižnice i s príslušným popisom ku každej z nich, iná pani priniesla svoju drahocennú bibliu zabalenú vo vyšívanom obruse, 90-ročná babička poslala bibliu, ktorú dostala od spoločenstva ev. mládeže pri svojom sobáši...

  • Spolupráca s krajinami V4

    „Potenciál rozvoja spolupráce Obce Kovačica s krajinami Vyšegradskej štvorky - príklady dobrej praxe" je názov okrúhleho stola, ktorý sa uskutoční 8. apríla 2016 o 10.00h v priestoroch Relaxu v Kovačici. Príklady dobrej praxe, nadviazanie kontaktov a výmena skúseností medzi účastníkmi z regiónu a krajín Vyšegradskej štvorky, je jedným z hlavných cieľov tohto podujatia. Ako uľahčiť plánovanie a implementáciu projektov a to prostredníctvom regionálnej spolupráce.

  • Správa posudzovacej komisie festivalu DIDA 2016

    V poradí 22. festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov prebiehal dva víkendy, počnúc 25. marcom a končiac dnešným dňom – 3. aprílom 2016.

    K tomu, aby tento festival ešte stále zotrval i napriek neblahým časom prispela najmä skutočnosť, že ochotníci sú filantropi, ktorí svoj voľný čas, energiu a aj peniaze nezištne investujú do divadla – svojho koníčka. Okrem radosti im neprináša nič. Dokonca ani slávu. Lebo typický ochotník je ten, kto divadlo miluje, ale nechce sa ním živiť a nenechá sa odradiť ani nepriaznivými podmienkami aké máme my dnes. Ochotnícke divadlo má zmysel aj do budúcnosti a veríme, že prežije, lebo umenie, ľudské city, dotyky a stretnutia sú nenahraditeľné a divadelné umenie potrebujeme najmä preto, lebo je to jednou z dôležitých zložiek zachovania našej identity. Preto by sme sa aj teraz chceli poďakovať ochotníkom pivnického Divadla Janka Čemana.

  • Komentár Zoroslava Speváka

    Komentár k mlčaniu Slovenskej národnostnej rady a Matice slovenskej v súvislosti s vyhlásením predsedu DS o „slovenských četníkoch" napísal prof. Dr. Zoroslav Spevák. Okrem iného v ňom uvádza: Vyhlásenie pána Bojana Pajtića o „slovenských četníkoch" a zhodnotenie, že tu ide o svojráznu „perverzitu" sa nepochybne vymyká z rámcov politického rátia a elementárnej slušnosti. Ono vyjadruje dlho rokov budovaný syndróm, že etnickí Slováci v Srbsku, na základe nejakej automatickosti, predstavujú kolektívny „majetok" DS a že podpisovateľkou a garantkou tapije na ten hádam doživotný stav, je predsedníčka Národnostnej rady Slovákov a multi-funkcionárka DS pani Anna Tomanová-Makanová. O Matici slovenskej v Srbsku Zoroslav Spevák píše, že je ona iba „tzv. Matica slovenská" a podľa jeho názoru, vskutku je inštrumentom politických mocnárov a záujmovo je pospletaná s členmi DS a NRSNM. Reagovanie profesora Zoroslava Speváka uvádzame v autentickom znení.

  • Agrogrnja medzi najúspešnejšími

    Finalisti ceny "Aurea" sú uznaní za nositeľov udržateľného rozvoja srbského hospodárstva. Povedala Kori Udovičká, podpredsedníčka Vlády Srbska odovzdávajúc toto prestížne ocenenie za investíciu roka, ktoré udeľuje podnikateľský portál "eKapija". Jedným z ôsmych finalistov bola aj spoločnosť Agrogrnja z Báčskeho Petrovca. Uznanie si získala za riečny prístav v Beočine, v rámci ktorého sú nateraz vybudované silá kapacity zo 24.000 ton, čo sa plánuje rozšíriť o ďalších 50.000 ton. Silo-port Beočin, dcérska firma spoločnosti Agrogrnja sa zaraďuje medzi podniky z tohto odvetvia s najmenšími trovami. Prístav a skladovacie silá umožnia obchodovanie s poľnohospodárskymi výrobkami na medzinárodnej úrovni. Tým sa Agrogrnja stane jednou z najkonkurenčnejších spoločností v agrobiznise Srbska.

  • Háčiky dobroty

    Buďme ľudia! Naše málo pre niekoho znamená všetko. Humanitárna akcia Háčiky dobroty (Kuke dobrote) pred niekoľkými dňami sa začala v Belehrade a takpovediac cez noc sa rozšírila po celom Srbsku. Najnovšie sa háčiky dobra objavujú aj v regióne. Od dnes ich máme aj v Báčskom Petrovci. O ne sa postarali pracovníci Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, detašované pracovisko Báčsky Petrovec. Vešiak, na ktorý možno zavesiť čisté šatstvo alebo potraviny, zavesili vedľa eko studne, kde denne prichádza veľa ľudí.

  • Perverzita

    Líder DS Bojan Pajtić, na predvolebnom zhromaždení v Padine predvčerom povedal, že Slováci nikdy doteraz četníkmi neboli, „ale teraz prvýkrát, sedemdesiat rokov po druhej svetovej vojne, vidíme slovenských četníkov... sedemdesiat rokov po druhej svetovej vojne máte Slovákov, ktorí vstupujú do srbskej etnickej strany, to je niečo, čo je úplne perverzné," povedal Bojan Pajtić. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku sa už včera ostro ohradilo od týchto slov Bojana Pajtića, odsúdili to aj viaceré politické strany, združenia a jednotlivci. Naša Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, ktorá by na to prvá musela reagovať, ešte aj dnes mlčí, Anna Tomanová-Makanová sa k tomu nechcela vyjadrovať a predstaviteľom médií povedala, že zajtra vydajú písomné vyhlásenie. Nateraz nereagovala ani MSS, ani náš týždenník Hlas ľudu, ani Asociácia slovenských novinárov. Pokrajinský verejný servis informoval o tom ešte včera, ale iba v srbskej reči a dnes už aj po slovensky. Tlačové agentúry tiež ešte včera zverejnili správu s reagovaním slovenského veľvyslanectva. Tejto téme sa nevyhýbali ani niektoré lokálne médiá, avšak tie, čo majú nárok stať sa regionálnymi, sa nateraz odmlčali.

  • EU fondy na vidiecky rozvoj – slovinské skúsenosti

    Predstavitelia Rozvojového centra srdca Slovinska zajtra v Báčskom Petrovci usporiadajú prednášku na tému: „Európske fondy na vidiecky rozvoj – slovinské skúsenosti pre úspech vojvodinského hospodárstva". Prednášateľom bude Franc Bogovič zo Slovinska, poslanec v Európskom parlamente v Bruseli. Táto prednáška bude úvodom k očakávaným projektom, ktoré by mali byť usmernené na oblasti podnikateľstva, vidieckeho rozvoja a ochrany životného prostredia. Aktivity tohto druhu sú dôležité a mali by pomôcť záujemcom uchádzať sa o prostriedky z EU, ktoré sa ponúkajú krajinám v predprístupových rokovaniach s EU. Podnikatelia a hospodárske subjekty by mali využiť túto príležitosť a oboznámiť sa s možnosťami, ako sebe pomôcť v rozvoji vlastného podniku ale aj Báčskopetrovskej obce, ktorá v posledných rokoch rapídne upáda.

  • Veľkonočný rapkáč?

    ...predvolebný spektákl obyčajného človeka otrávi, rozmechrí mu krv (vyústiac niekedy do rodinných a priateľských svárov), vmetie pred oči dôsledky konzumnej spoločnosti a odcudzenosti, a to všetko v podaní „elitných hercov", predháňajúcich sa v umení klamať, zavádzať, urážať, pľuvať jeden na druhého , sľubovať krajšie zajtrajšky..." - okrem iného píše Pavol Dinka v marcovom čísle časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník z Bratislavy. Cituje i básnika Milana Rúfusa, ktorý svojho času výstižne opísal prejavy politikov: „...rétorické výkony niektorých našich politikov pripomínajú veľkonočný rapkáč..." Predvolebný spektákel sa naplno rozbieha, Veľkú noc sme oslávili a veľkonočné rapkáče počas osláv nechýbali. A posvätné trojdnie ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista by sa malo oslavovať v láske, s vierou a v pokoji.

  • Oblievačka

    Krojovaní mládenci, vedrá vody a muzika. Zapriahnuté dva hnedáky a dvaja ochotní pohoniči. Náladu si zaraz urobili. A vybrali sa hor ulicou za dievkami. Tak ako to robievali naši voľakedy. Huncútsky sa na nich usmievali tí starší, iste si pritom spomenuli na voľakedajšie časy. A nechýbalo ani to príslovečné: „Keď sme my boli mladí..." Práve tie spomienky zachytené fotografickým aparátom z niekdajšej oblievačky v Kulpíne, ktoré Združeniu občanov Terra poskytol Spolok kulpínskych žien, inšpirovalo členov mládežníckej organizácie usporiadať oblievačku v Kulpíne. Hovorí predsedníčka združenia Terra Jasmina Kuštrová. Záhadne sa pritom usmieva, veď aj sama pocítila, aká je voda z vedra studená.

  • X. vinárska Veľká noc v Kulpíne

    Desiate podujatie kulpínskeho Spolku vinohradníkov a vinárov Veľká noc v Kulpíne vyvrcholilo dnes udeľovaním cien. Dve odborné komisie vo štvrtok ohodnotili vzorky 81 bielych vín, 31 červených, 13 ružových, 2 ovocné vína a 1 dezertné ako aj 86 klobás. Ich verejná degustácia sa konala dnes po oficiálnej časti programu. Podujatie prebiehalo v Poľovníckom dome v Kulpíne. Výsledky oceňovania si možno pozrieť TU:
    http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9051-velka-noc-v-kulpine-2016-vysledky-sutaze-vin-a-klobas-uskrs-u-kulpinu-2016-rezultati-takmicenja.

    Ponúkame tiež aj foto reportáž z dnešného programu objektívom Martina Pucovského.

  • Štartovala 22. DIDA

    Hosťujúce predstavenie Slovenského vojvodinského divadla komédia Čaj u pána senátora – Reality show autora Ivana Stodolu v réžii Richarda Sanitru včera, na Veľký piatok, otvorilo festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA v Pivnici. Do nedele 3. apríla na pivnických divadelných doskách sa vystrieda 13 divadelných súborov. Hosťujúce predstavenie nasledovalo po slávnostnom otvorení festivalu. Predseda organizačného výboru Ján Kmeťko privítal prítomných a prihovorili sa aj Aleksandar Đedovac, predsedu Obce Báčska Palanka a Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. Sprievodné akcie ani tentoraz nevystanú. Prvá sa uskutočnila už včera v Modrom salóne pivnického kultúrneho domu, kde otvorili Spomienkovú výstavu obrazov pivnického výtvarníka amatéra Samuela Uhríka (1902 – 1980).

  • VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2016 - výsledky súťaže vín a klobás / USKRS U KULPINU 2016 – rezultati takmičenja

    Dve odborné komisie ohodnotili včera vzorky 81 bielych vín, 31 červených, 2 ovocné vína a 1 dezertné a 86 klobás. Ich verejná degustácia sa bude konať vo Veľkonočnú nedeľu 27. 03. 2016 v Poľovníckom dome v Kulpíne, po udeľovaní medailí, ktoré sa začne o 17:00. Výsledky včerajšieho oceňovania si možno pozrieť pod textom.

  • Archív relácií Rádia Nový Sad

    Ak máte v mieste bydliska zlý signál, alebo ste v zahraničí, ale chcete počúvať Rádio Nový Sad, jednou z možností je počúvať vysielanie cez internet. Výber z programu Rádia Nový Sad po slovensky je TU: http://media.rtv.rs/sr_ci/slovacka-redakcija-rns3/18693. Na uvedenej adrese si môžete hocikedy vypočuť niektoré z relácií novosadského rozhlasu uložené v archíve. Nateraz je to iba niekoľko relácií: Vysielanie pre deti, Kaleidoskop, Rádio šport, Vysielanie pre dedinu, Aspekty a Pohľady k výšinám. Náboženské vysielanie Pohľady k výšinám, ktoré sme odvysielali 20. 03. 2016 sa nieslo v znamení 6. pôstnej, čiže Kvetnej nedele. S duchovnou úvahou sa prihovoril Ján Cicka, farár padinský.

  • O výstave takmer po výstave

    V súčasnom období prebieha v Prievidzskej mestskej galérii Art point výstava kovačického insitného umenia dvoch autorov Pavla Cicku a Pavla Hajka. Potrvá síce takmer do konca marca, ale dnes sme sa s jej organizátorom porozprávali trochu inak, ako to býva pri vernisážach.

  • Anna Babiaková vystavuje v Petrovci

    Včera v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci slávnostne otvorili šiestu samostatnú výstavu maliarky Anny Babiakovej z Kulpína. „Anna Babiaková je už na dôchodku, ale výtvarne je činná. Často sa zúčastňuje na výtvarných kolóniách a doteraz svoju tvorbu prezentovala na vyše 75 kolektívnych výstav." Zdôraznil na včerajšej vernisáži riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov a kurátor tejto výstavy Pavel Čáni. Impozantnú výstavu tvorí 54 diel vypracovaných rôznymi technikami a tematicky odlišných, zoradených do niekoľkých celkov. O výtvarnej tvorbe Anny Babiakovej hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík a o umeleckej ceste svojej manželky sa zmienil Ján Babiak. Vernisáž hudobne ozvláštnil komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca a výstavu otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová.

  • [re]Štart

    V Dome kultúry v Kulpíne včera večer prebiehal multimediálny kresťanský program. Priprav sa byť iný...- Priprav sa na [re]Štart. Kresťanské akcie pod takýmto heslom počas roka prebiehajú v našich slovenských prostrediach s cieľom propagácia kresťanských hodnôt a pomáhania kresťanským veriacim v ich duchovnom vzraste. Okrem duchovného rozjímania a nábožného spevu premietnutý bol aj kratší film súčasnej verzie podobenstva o márnotratnom synovi. Prítomní sa po programe mohli zásobiť s knihami a ďalšími tlačenými materiálmi a audio a video nahrávkami združenia Manna z Kulpína. Združenie pre propagáciu kresťanských hodnôt Manna je združenie občanov – kresťanských veriacich rôznych denominácií, ktoré bolo založené dňa 24.03.2006 a ktoré v tomto roku oslavuje desaťročnicu oficiálneho pôsobenia.

  • Výstava kraslíc a jarných aranžmánov

    Včera, na Kvetnú nedeľu, Spolok žien Slovenka z Hložian po tretíkrát zorganizoval veľkonočnú výstavu pod názvom Výstava kraslíc a jarných aranžmánov. Výstavu nainštalovali v miestnostiach Hasičského spolku a na nej sa zúčastnili: Spolok žien pri MOMS Báčska Palanka, Spolok kysáčskych žien, Spolok petrovských žien, Spolok žien Pivnica, Spolok kulpínskych žien, Usilovne včielky Lug a Spolok žien Slovenka Hložany, tiež aj Združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie z Kulpína a Združenie MY Báčsky Petrovec. Jeden stánok s veľkonočnými ozdobami upravili škôlkari Predškolskej ustanovizne Včielka v Hložanoch, ktorí aj predviedli príležitostný program.

  • Krása kraslíc

    Veľkonočné vajíčko, kraslica, písanka, maľované vajce, cifrované vajíčko, cibuľová kraslica... Neodmysliteľne patrí k symbolom Veľkonočných sviatkov. Najčastejšie je to slepačie, prípadne kačacie alebo husacie vajce uvarené natvrdo alebo vyfúknuté a ozdobené viacerými výtvarnými technikami. Môže však byť aj drevené vajce, papierové, alebo z iných materiálov, oháčkované či opletené niťou... ale môže byť aj jedlé vajce, napríklad medovníkové. Často sa na vajíčka lepia potlače s rôznymi obrázkami. K tým zložitejším technikám patrí polepovanie slamou, kresba voskom a gravírovanie, ale aj rôzne iné techniky. Kamenná čipka vajcu dá zvláštnu vznešenú krásu.

  • Jar a magické sviatky jari

    Blahoželáme Jozefom k meninám a lúčime sa so zimou. V tomto roku bude jarná rovnodennosť už zajtra 20. marca – kedy sa začína jar a dnes, na Jozefa, sa teda lúčime so zimou. Krásny jozefský čas nesie plný klas. V našom regióne býva tento deň i častým termínom návratu prvých bocianov. Jozef vraj rozdáva aj vtáčencom pesničky. Krstné meno Jozef (19. 3.) patrí vo svete stále k najrozšírenejším. Najznámejší je Jozef z Nazaretu - pestún Ježiša Krista, ktorý betlehemské dieťatko i s matkou Pannou Máriou odvážne zachránil pred vraždiacim Herodesom. A zajtrajšie ráno, okrem kalendárnej jari, nám prináša i kvetnú predzvesť takzvaných sviatkov jari, čiže zajtra je Kvetná nedeľa a pre kresťanov ona znamená úvod Veľkého týždňa, kedy si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. V mnohých našich prostrediach na Kvetnú nedeľu usporiadajú príležitostné programy a podujatia.

  • Samuel Vrbovský a Ján Botík ocenení v Nadlaku

    V rumunskom Nadlaku sa včera začala a potrvá do zajtra Medzinárodná konferencia Divadelné múzy na Dolnej zemi. Na nej sa aj tohto roku zúčastňujú početní odborníci, znalci, ochotníci, kultúrni pracovníci, divadelníci... z Dolnej zeme a zo Slovenska. Vedecká konferencia je spojená s VIII. ročníkom udeľovania Ceny Ondreja Štefanka. Tohtoročnými laureátmi sú Ján Botík zo Slovenska a Samuel Vrbovský zo Srbska.

  • Schválené a zamietnuté žiadosti o dotáciu v roku 2016 na webe ÚSŽZ

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým krajanským spolkom, organizáciám, inštitúciám, ako aj fyzickým osobám, ktoré si podali žiadosti o dotácie pre rok 2016 na podporu svojich aktivít, že na webovom sídle ÚSŽZ v sekcii Schválené dotácie sú zverejnené zoznamy schválených a zamietnutých žiadostí, ktoré boli posudzované v rámci dotačného procesu. V rámci posudzovania žiadostí o dotácie pre rok 2016 bolo dotačnou komisiou a predsedom ÚSŽZ schválených 376 dotácií, v celkovej sume 568.066,- eur a 552 žiadostí o dotáciu bolo zamietnutých. Webovej stránke kulpin.net projekt bol zamietnutý, takže v tomto roku budeme odkázaní výlučne na vlastné zdroje. V práci budeme pokračovať v súlade s možnosťami.

  • Princ Charles s manželkou navštívili Vojvodinu

    Britský princ Charles a vojvodkyňa z Cornwallu v druhý deň svojej návštevy Srbska, dnes pobudli vo Vojvodine. Navštívili Nový Sad, Sriemske Karlovce a Kovilj. Na novosadskom námestí pri katolíckom chráme, za prítomnosti novosadského primátora Miloša Vučevića, princeznej Jelisavety Karađorđevićovej a britského vojenského atašé odhalili pamätnú tabuľu britským humanitárnym pracovníčkam. Ide o tri ženy, ktoré húževnato pracovali pri rekonštrukcii domova pre deti v Sriemskej Kamenici a bez úhrady sa starali o siroty. Po kultúrnom programe v centre mesta princ z Walesu s manželkou navštívili Galériu Matice srbskej po čom britský nástupca trónu obišiel kláštor v Kovilji, kým jeho manželka Camilla sa v Sriemskych Karlovciach zoznámila s multietnickou vojvodinskou tradíciou. Osobitne si všimla aj nádherný slovenský, selenčský ľudový kroj. Jej kráľovská výsosť vojvodkyňa z Cornwallu dokonca aj ruku podala selenčskej mladuche Jane Horvátovej.

  • Folkloristi z Maglića odcestovali na európske turné

    Kultúrno-umelecký spolok KUD Đuru Jakšića z Maglića, ktorý vlani oslávil úctyhodných 60 rokov pôsobenia, dnes ráno vyštartoval na zájazd do Francúzska. Bude tam predstavovať svoju dedinu a Báčskopetrovskú obec a spolu s Kultúrno-umeleckým spolkom Neven z Nového Sadu reprezentovať bude aj Srbsko na Medzinárodnom festivale folklóru v Nice. Pestrý program pozostávajúci zo srbských ľudových tancov predvedú aj publiku po celom Francúzsku. Zastavia sa tiež aj v Monte Karlo a v talianskej Verone a Milane.

  • Delegácia zo Štrasburgu zajtra v Petrovci

    Predstavitelia "Zhromaždenia európskych regiónov" zo Štrasburgu pri príležitosti pracovnej návštevy Vojvodiny, dňa 16.03.2016 navštívia aj Akadémiu podnikania žien v jej priestoroch v Báčskom Petrovci. Spomedzi veľkého počtu mimovládnych organizácií z Vojvodiny, Akadémia bola vyzvaná prezentovať výsledky svojho už 10-ročného pôsobenia v oblasti posilnenia postavenia žien v ekonomickej a politickej oblasti.

  • Nadlačania spievali v Petrovci a Hložanoch

    Včera, v piatu pôstnu - Smrtnú nedeľa, ktorá je už predpašiová nedeľa (na službách Božích v evanjelických kostoloch sa už čítajú texty z Pašií, zo Starej zmluvy), bohoslužby v petrovskom a hložianskom evanjelickom kostole ozvláštnili Nadlačania. Evanjelická spevácka skupina z Nadlaku zaspievala piesne, ktoré sa spievajú v pôstnej dobe a so slovom Božím sa prihovoril Mg. Juraj Dušan Vanko, PhD. evanjelický farár v/na Butíne z Rumunska. Nadlačania pobudli v Petrovci predpoludním, kde vystúpili na hlavných službách Božích a navštívili gymnázium a popoludní usporiadali koncert v hložianskom kostole.

  • Za Samuelom Gazdíkom (1927 – 2016)

    V 89. roku života v Kulpíne dnes umrel profesor na dôchodku Samuel Gazdík. Narodil sa 30. júla 1927 v Silbaši. V Kulpíne v škole začal pracovať roku 1957. Vyučoval slovenčinu a srbčinu. Od roku 1965 pôsobil na gymnáziu v Báčskom Petrovci, kde prednášal slovenský a srbochorvátsky jazyk a literatúru. Určité obdobie bol aj vedúcim žiackej knižnice a tiež aj vedúcim profesorom v gymnaziálnom literárnom krúžku Sládkovič. Za svoju odbornú prácu získal viaceré uznania a jedným z tých najvzácnejších mu bola Pamätná medaila školy, ktorú mu udelili roku 1969 - iba štyri roky po tom, ako prišiel do Petrovca, pri príležitosti osláv 50. výročia založenia slovenského gymnázia v Petrovci. Na súdruha či pána profesora si generácie žiakov s úctou a láskou spomínajú. Bol dobrosrdečný a tichý a na žiakov hlas nezvyšoval. Aj s kolegami vždy dobre spolupracoval a získaval si ich svojou jednoduchosťou a úprimnosťou.

  • X. Veľká noc v Kulpíne 2016 / Ускрс у Кулпину 2016

    Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína srdečne pozýva na desiate podujatie Veľká noc v Kulpíne 2016. Tradičná degustácia vína a domácich klobás sa usporiada v obvyklom termíne vo Veľkonočnú nedeľu, ktorú v tomto roku budeme oslavovať 27. marca. Týždeň predtým, v nedeľu 20. marca záujemcovia, ktorí chcú priniesť svoje vína a hrubé klobásy na oceňovanie, budú to môcť urobiť v čase od 10,00 - 19,00h. Treba priniesť jednu hrubú klobásu a 3 l vína. Pre klobásy poplatok sa neplatí a pre víno kotizácia je 500 din za jednu vzorku. Vzorky vín a klobás sa budú prijímať v loveckom dome v Kulpíne, kde bude aj ústredný program s koštovkou. Odborné komisie, v ktorých budú vrcholní enológovia a technológovia, ako aj odborníci na výrobu slovenských klobás, budú pracovať a hodnotiť doručené vzorky na Zelený štvrtok 24. marca. Verejné vyhlasovanie víťazov s kultúrno-umeleckým programom bude 27. marca o 17,00 hodine a po oficiálnej časti nasledovať bude degustácia vzoriek vín a klobás. Keďže ide o jubilejné podujatie, organizátor sľubuje dobrú zábavu a očakáva hojnú účasť súťažiacich a bohatú návštevu.

  • R.I.P. Dragan Nikolić

    Legendárny srbský herec Dragan Nikolić (72) umrel dnes ráno v belehradskej nemocnici. Narodil sa 20. augusta 1943 v Belehrade. Herectvom sa začal zaoberať roku 1964 a prvú významnú hlavnú úlohu stvárnil roku 1967 vo filme "Kad budem mrtav i beo" (Keď budem mŕtvy a biely). Počas 50-ročnej filmovej kariéry hral vo vyše 170 filmoch. Medzi tými poslednými úlohami bola aj tá v televíznom seriály "Sva ta ravnica" (Celá tá rovina), ktorej jednotlivé scény sa hrali v kaštieli rodiny Dunđerskej v Kulpíne.

  • Štúdium psychológie na Slovensku

    Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra psychológie a patopsychológie, informuje zahraničných študentov o možnosti študovať nový akreditovaný študijný program jednoodborovej psychológie s názvom Psychologické a kariérové poradenstvo pre jednotlivcov s postihnutím.

    Ide o jedinečný program v študijnom odbore Psychológia. Absolvent v ňom získa poznatky zo základných oblastí psychológie, personalistiky, práva, marketingu a manažmentu. Rovnako je pripravený pokračovať v štúdiu na 2. stupni vysokoškolského vzdelávania (Mgr.) v odbore psychológia.

  • Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)

    Obdobie rokov 1938 až 1968. Doba poznačená prenasledovaním a utrpením. Ale aj príbeh troch kamarátov, bojujúcich o lásku jednej ženy. O tom je román Dogodilo se prvog septembra (ili nekog drugog dana)/Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) Pavla Rankova, ktorý v preklade do srbčiny vlani v septembri vyšiel vo vydavateľstve Sezam book zo Zreňaninu. Prezentáciu knihy, za účasti autora a prekladateľky Zdenky Valentovej-Belićovej, usporiadali včera v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade.

  • Kulpínske zápasy

    Včera, 8. marca v predpoludňajších hodinách sa zohral priateľský futbalový zápas na futbalovom ihrisku v Kulpíne. Zápasil tím Čiernych a tím Bielo-sivý, oba z Kulpína. Brankári Čenger a Morkić počas celého zápasu mali plné krídla práce, keďže všetci hráči mali dobre vytrénované hrabačky. Oba tímy hrali výborne a hrabali-zobali všade, kde sa to mohlo a nemohlo, ale aj napriek tomu sa zápas skončil výsledkom 0:0. Aj keď sa hralo v pernatej lige, zápas si prišiel pozrieť iba jeden divák, ktorý podporoval oba tímy. To, čo činilo tento zápas netradičným, je fakt, že všetci hráči boli z Kulpína, čo sa v skorej histórii tejto dediny nestalo.

  • Xénia Mučajiová

    Deťom sa venovala počas celého života: profesionálne, ale aj v tej svojej záľube – v písaní. Detskou srdečnosťou a úprimnosťou dodnes žiari. A tak jednoducho úprimne aj vyznáva: „Do Petrovca ma priviedla láska. Robila som ako mladá učiteľka v Ruskom Kerestúre a do školy prišli hostia z Petrovca... A zaľúbila som sa." Rusinský jazyk nepredstavoval prekážku. Keď deťom vo vtedajšej „obode" povedala, nech sa podívajú na jašťurečku, tie ju opravili, že to je jašterička. Postupne si jazyk osvojila, veď s láskou sa všetko ľahšie zvláda. Dvaja, ktorí si k sebe pasovali, spoločne prežívali aj rôzne katarzie. Obaja mali veľkú radosť zo slov, veršov a príbehov, zaznačených na papier. Vydali mnohé knihy. Vedno kráčali aj literárnym a aj tým životným poľom. Ešte pred pár rokmi aj v kostolnej lavici spolu s manželom Pavlom sedávali. To všetko sa odtlačilo do jej tváre a spokojných vrások.

  • Ombudsman v Kulpíne a Hložanoch

    Pokrajinský ochranca občanov – ombudsman ochraňuje práva občanov a dohliada na prácu pokrajinských orgánov správy, verejných podnikov a ustanovizní, ochraňuje práva občanov, najmä proti porušeniam vykonaným nezákonným, neúčelovým a neúčinným konaním orgánov správy, stará sa o ochranu a zveľaďovanie ľudských a menšinových práv... Z tejto inštitúcie informujú, že vo štvrtok pobudnú v Kulpíne a Hložanoch a preto vyzývajú občanov, ktorí majú otázky či problémy v akejkoľvek oblasti ľudských práv, aby sa počas štvrtkovej návštevy predstaviteľov pokrajinského ombudsmana osobne a priamo informovali o spôsoboch a oblastiach, v ktorých môžu uskutočniť a ochrániť svoje práva.

  • Hýrenie farieb na štrikancoch a štrikančekoch

    Svetre a svetríky, čiže štrikance a štrikančeky, detské a pre dospelých, ktoré boli a aj sú súčasťou selenčského kroja, sú aj súčasťou najnovšej expozície Etno múzea v Selenči. Štrikanček párticový, gučkavý, na patent, pásikavý, kyckavý... pártica sekaná...takéto a mnohé iné. A tie farby – vínový, olejový, letkový, fajovkový, pakličkový, kamenčokavý, svetlý... pomarančový, rózový, bílý... všetko to zhromaždené a pomenované Spomienka na našich predkov sa nachádza v etno priestore v Dome kultúry. Predmety pred zabudnutím už 15 rokov zachovávajú neúnavné členky etno sekcie, ktorú úspešne vedie Viera Streháska.

  • Literárny večierok venovaný ženám

    V ústrety Medzinárodnému dňu žien Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičáteka z Kysáča usporiadal literárny večierok venovaný ženám. Hostkou bola Mária Kotvášová-Jonášová z Kovačice. Prítomných privítal predseda tohto kultúrno-umeleckého spolku Michal Francisty a o osobnosti Vladimíra Mičáteka text prečítal učiteľ dejepisu na dôchodku Rastislav Surový. Príležitotné verše venované ženám prečítali štyria Michalovia: Michal Ivičiak, Michal Vrška, Michal Ďurovka a Michal Francisty.

  • Dnešný deň v znamení Mateja Čániho

    Finálový zápas na Prvom žiackom šachovom turnaji Mateja Čániho v Petrovci odohrali druhák Jakub Franka z Báčskeho Petrovca a piatak Alexej Bartoš z Aradáča. Aj keď si titul najlepšieho zaslúžil Alexej, o nič menšia pochvala patrí aj druhákovi Jakubovi, ktorý si hrdinsky vybojoval striebornú medailu a krásny pohár. Uznanie patrí i všetkým ostatným našim nádejným šachistom, ktorých na tomto prvom turnaji v báčskopetrovskej základnej škole bolo až 81. Blahoželali im organizátori ako i slovenská veľvyslankyňa v našej krajine Dagmar Repčeková, ktorá spolu s predsedom Báčskopetrovskej obce Pavlom Marčokom odhalila aj drevenú sochu Mateja Čániho.

  • Ekumenický modlitebný deň

    Svetový deň modlitieb sa už roky koná v prvý marcový piatok v cirkevných zboroch po celom svete. Cieľom je združovať ženy rôznych rás, kultúr a tradícií, rozširovať ich povedomie o iných krajinách a kultúrach, sympatizovať s problémami iných krajín a kultúr a modliť sa s nimi a pre ne. Biblické texty a modlitby pre bohoslužbu pripravujú každý rok kresťanky z inej krajiny.

  • Voľby 2016

    Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, skrátene parlamentné voľby 2016, sa uskutočnia pozajtra 5. marca. Keď ide o našu krajinu, prezident Tomislav Nikolić zajtra napoludnie vypíše voľby v Srbsku a tie pravdepodobne budú 24. apríla. V Srbsku by sa súčasne mali uskutočniť mimoriadne parlamentné, ako aj pokrajinské a lokálne voľby. Teda, kandidátov budeme mať neúrekom. Vo voľbách na Slovensku kandiduje 23 strán a 2914 kandidátov. Prostredníctvom médií a sociálnych sietí slovenský prezident Andrej Kiska apeluje na občanov neignorovať voľby: „Chcem vás požiadať a vyzvať, aby ste v sobotu prišli voliť. Viem, že mnohí z vás si nevedia vybrať a sú z politiky otrávení. Lenže nevoliť nie je riešenie. Neisť voliť často znamená, že váš hlas môže prepadnúť v prospech politickej strany, ktorú by ste vôbec nechceli vidieť v parlamente."

  • Maškaráda v Novom Sade

    Približuje sa 21. Maškaráda Múzea Vojvodiny. Podujatie sa organizuje v ústrety pravoslávneho sviatku Bele poklade, ktorý je podobne ako aj Popolcová streda, hraničným obdobím medzi predpôstnou dobou hojnosti, hostín, jedla, pitia a zábav a pôstom. Pravoslávny sviatok Bele poklade je posledným dňom zábav a v tomto roku pripadá na nedeľu 13. marca. Maskový sprievod sa na svoju tradičnú prechádzku vydá v piatok 11. marca o 12,00 h z plató Múzea Vojvodiny. Defilovať budú ulicami Dunajská, Zmaj Jovova, Modene, Bulvárom Mihajla Pupina a po Dunajský park. V parku bude zábavný program. Odmenené budú najkrajšie masky.

  • Minulosť pre budúcnosť

    V selenčskom dome kultúry v nedeľu 6. marca o 15. h bude otvorená ďalšia výstava venovaná blížiacemu sa sviatku 8. marcu, Medzinárodnému dňu žien. Nainštalovaná bude v etno priestore, kde si zároveň pripomenú aj pätnásť rokov jestvovania etno múze v Selenči. Mottom výstavy je: Minulosť pre budúcnosť.

  • Poetka a jubilantka Anna Dudášová

    Dňa 1. marca tohto roku dožíva sa významného životného jubilea naša známa srbskoslovenská, či slovenskosrbská spisovateľka Anna Dudášová. Osemdesiatka jej ani veľmi nepristane, je to ešte stále vitálna, pracovitá a tvorivá Anna, s ktorou sme sa spoznali v dávnych 70-tych rokoch minulého storočia na Literárnej kolónii v Kanjiži. Anna Dudášová žila od roku 1958 v mestečku Malo Crniće neďaleko Požarevca, v typickom homoľsko stižskom regióne. Pracovala v obci ako sociálna pracovníčka a svojím otvoreným srdcom a žičlivou mäkkou slovenskou povahou získala si každého, najmä deti po ktorých túžila, ale nepošťastilo sa jej ich aj mať. Preto sa mnohým deťom stala nielen dobrou vílou, ale aj učiteľkou, sestrou a priateľkou...

  • Február

    Odpočitujeme posledné februárové dni. Pomaly je za nami aj ďalší mesiac v roku 2016, v ktorom si pripomíname osemdesiatiny Ľubomíra Feldeka, ale aj nedožité deväťdesiate narodeniny Kataríny Kožíkovej a štvrťstoročie Galérie Babka Kovačica. Uvedených troch jubilantov, na určitý spôsob spája február a Kovačica. Známy slovenský spisovateľ Ľubomír Feldek, ktorý v roku 2009 navštívil viaceré naše vojvodinské prostredia, medzi iným aj Kovačicu, túto svoju návštevu opísal vo svojej krátkej úvahe v CD kalendári pod obrazom Kataríny Kožíkovej. Kalendár vydala v roku 2014 a 2016 Galéria Babka z Kovačice.

  • Zabudnutí slovenskí predkovia

    Kultúrne Centrum Kysáč (KIC) usporiadalo výstavu umeleckých fotografii Zabudnutých slovenských predkov. Autormi výstavy sú diplomovaný režisér a významný umelec docent Miroslav Benka zo Starej Pazovy a Miroslav Brna kolekcionár z Kysáča. Na úvod vernisáže sa prihovoril úradujúci riaditeľ kultúrneho centra Pavel Surový, ktorý privítal prítomných, v prvom rade autorov výstavy, ako aj Annu Tomanovú-Makanovú, predsedníčku NRSNM a poslankyňu v republikovom zhromaždení Libušku Lakatošovú. Tiež prezentoval nové logo KIC, ktoré sám vypracoval ako vlastný dar tejto kultúrnej ustanovizni.

  • Nová hudobná produkcia

    Naša známa speváčka, skladateľka a dirigentka Slovenka Benková-Martinková v týchto dňoch vydala 2 CD. Na jednom sú evergreeny (Tak ako kedysi) a na druhom sú novšie skladby (Nové), ktorých autormi sú členovia hudobnej rodiny Benkovej, ale aj Kulpínčan Zare Govorčin. Spolupráca týchto dvoch hudobníkov pretrváva už viac rokov. Zare vlani založil skupinu Industrijski Kombinat s ktorou príležitostne vystupuje aj Slovenka a s ktorou vydali aj video klip Srećan ti rodjendan (Šťastlivé narodeniny). Bezbroj puta (Nespočetnekrát) je nová skladba skupiny Industrijski Kombinat.

  • Výstava insitného umenia v Senici

    V nedeľu 21. februára sa konala v Záhorskom osvetovom stredisku v Senici vernisáž výstavy obrazov pod názvom „Pozdrav z Kovačice". Tentokrát svoje prekrásne diela vystavovali dvaja významní maliari kovačickej školy insitného umenia Pavel Cicka a Pavel Hajko. Insitné umenie sa v Senici teší veľkej obľube, dôkazom čoho bola i zaplnená sála osvetového strediska. Prítomné boli i miestne médiá, ktoré si nenechali ujsť príležitosť zoznámiť sa s obidvomi maliarmi a ich obdivuhodnými dielami.

  • Budenie skorej jari v Brehoch

    Východnú časť Fruškej hory Dunaj oddeľuje od sriemskej ornej pôdy okolo Bešky, Indjije... Na svahu otočenom na juh leží dedinka Slankamenské Vinohrady, skrátene Brehy. Žije v nej asi 250 obyvateľov, z ktorých asi 75% Slovákov.

  • O samozdanení a báčskopetrovskom parlamente

    Na zamyslenie úvodom ponúkame výňatky z článku uverejneného ešte 10. 07. 2010 pod titulkom V báčskopetrovskom parlamente zotrváva famózne manželstvo bez lásky... Citát:

  • Medzinárodný deň materinského jazyka

    Pri príležitosti 21. februára Medzinárodného dňa materinského jazyka ústredná oslava v Srbsku sa už tradične organizuje v Kovačici. Pod záštitou UNESKO Galéria Babka aj v tomto roku usporiadala okrúhly stôl a výstavu obrazov. Na podujatí sa zúčastnili vysokí predstavitelia z krajiny a zahraničia (o tom viac TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/8949-materinsky-jazyk). Hovorilo sa viacerými jazykmi a napríklad šéf delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport sa prihovoril po slovensky. Druhá veľká oslava prebiehala v Belehrade, kde Kancelária pre ľudské a menšinové práva v spolupráci s Národnostnými radami národnostných menšín usporiadala príležitostný program. Slovákov tam predstavovala Marína Šmitová z Kysáča.

  • Snemovali kulpínski lovci

    Kulpínski poľovníci vlani vysadili 1500 sadeníc stromov a zostalo im ešte 500, ktoré plánujú sadiť, ibaže nemajú kde. Pri komasácii boli totiž zničené všetky remízy, ktoré pridelili novým majiteľom, takže v chotári nezostalo miesta pre žiadnu rozptýlenú zeleň. Keď ide o lov, trikrát usporiadali lov na zajaca, lovili ho však v ohraničenom počte, keďže ešte stále v chotári tejto diviny nieto nadostač. Bažantov lovili v 14. akciách, keď z voliéry vypustili úhrne 250 bažantov a zastrelili 184. Srnu tiež viackrát lovili, plánovali odstrel 9 kusov, nakoniec počet znížili na 7, keďže zhodnotili, že je sŕn menej, než očakávali. Lovili aj škodcov: zastrelili 25 líšok, 3 šakaly, 1 jazveca a 8 sivých vrán. O tom hovorili členovia kulpínskeho poľovníckeho spolku Bažant/Fazan na včerajšom výročnom zasadnutí.

  • Klobásafest 2016

    Petrovská klobása napokon dostala svoj festival. Takúto ódu si iste zaslúžila, veď doširoka otvára dvere, srdcia a náruče. Miestne spoločenstvo Petrovec usporiadalo dnes tento prvý ročník Medzinárodného festivalu klobás pod názvom Klobásafest 2016. Podujatie prebiehalo vo Vrbare za účasti početných výrobcov klobás, ich pomocníkov, kmotrov, zástupcov, pomáhačov, asistentov, tovarišov... tiež aj pozorovateľov, fanúšikov, labužníkov... a čo je tiež veľmi dôležité, aj slnko sa na všetko to veselo usmievalo. Festival bol súťažného rázu a o najlepšiu klobásu súťažili štvorčlenné tímy, ktoré z 10 kg mäsa mali zhotoviť čerstvé klobásy. Okrem súťažiacich, do Vrbary prišli i početní predajcovia, prevažne s ponukou údenín, predovšetkým hrubých klobás, ale nechýbala ani údená tenká klobása, šunka, slanina, oškvarky a iné zabíjačkové dobroty...

  • Materinský jazyk

    "Ó, mojej matky reč... je krásota, je milota..." Takto sa vo svojej básni o rodnej reči vyznával P. O. Hviezdoslav. My nemusíme skladať oslavné rýmy, stačí ak budeme jazyk, v ktorom sme vyslovili naše prvé slová, považovať za ten náš. O to sa už 16 rokov zasadzuje aj Pavel Babka, zakladateľ a majiteľ Galérie Babka Kovačica, ktorá tento deň každoročne oslavuje pod záštitou UNESKO. Keďže táto galéria získala toto exkluzívne právo, v Srbsku sa ústredná oslava 21. februára, Medzinárodného dňa materinského jazyka, roky organizuje v Kovačici. Kovačica na nedeľu bude teda metropolou materinského jazyka v Srbsku. Galéria Babka, ktorá v tomto roku oslavuje štvrťstoročie jestvovania, pri tejto príležitosti prezentuje doplnené vydanie knihy Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku. Etnologicko-antropologická štúdia prejavov identít (ponúkame jej elektronickú verziu). Za túto monografiu autorka Gordana Blagojević v roku 2015 získala medailu za kreativitu Svetovej organizácie intelektuálneho vlastníctva (WIPO).

  • Naše dva modro-biele kostoly

    Výška, poloha v centrálnej časti dediny, a u nás najčastejšie bielo-modrá kombinácia farieb, - to všetko naše kostoly robí nepriehľadnuteľnými. Do biela, či modro-biela sú olíčené kostoly v Kulpíne, Padine, Jánošíku, Aradáči, Boľovciach, Kysáči, Lugu, Báčskej Palanke, Pivnici, Silbaši, Slankamenských Vinohradoch... Najnovšie, aj ten v Erdevíku. Zaujímavú foto montáž urobil Miša Valent, ktorý „postavil" starý a nový erdevícky kostol jeden vedľa druhého. Taktiež zvláštnu úpravu na fotografii urobil aj Ondrej Miháľ, ktorý odstránil elektrické vedenie na fotografii kulpínskeho kostola. Takmer rovnaký záber kulpínskeho kostola, ibaže po asi desaťročí a po jeho najnovšej rekonštrukcii, urobil Martin Pucovský. Na jeho fotografii pribudlo ešte viac drôtov.

  • Starostlivá mať alebo macocha?

    Slobodný vysielač Banská Bystrica pozýva na diskusnú reláciu vo štvrtok, 18.februára 2016 20:30 - 22:30h stredoeurópskeho času / MET. Téma: Starostlivá mať alebo macocha? Ako sa stará Slovenská republika o svoje „deti" v cudzine a čo si o tom myslia, ako to pociťujú a hodnotia krajania, Slováci žijúci v zahraničí. Hosťami redaktora Rorisa Koróniho v štúdiu budú: Andrej Bučko / Austrália, Jozef Starosta / Kanada a Dušan Klimo / Nemecko. Diskusiu môžete sledovať „naživo" na:
    http://www.slobodnyvysielac.sk/relacie/v-prvej-linii/
    a môžete sa zapojiť do diskusie počas vysielania prostredníctvom internetu na:
    studio@slobodnyvysielac.sk
    alebo telefonicky do štúdia na číslo:
    048 381 0101 (zo zahraničia: ++421 48 381 0101)

  • Narodeniny v Hermanovom brlohu

    V stredu 17. februára 2016 o 12.00 hodine Múzeum vojvodinských Slovákov a Detské múzeum Hermanov brloh z Celja v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci usporiadajú zaujímavú interaktívnu výstavu pre deti pod názvom Narodeniny v Hermanovom brlohu. Výstava je určená deťom predškolského veku, ako i žiakom nižších ročníkov základnej školy. Výstavou sú predstavené oslavy narodenín v niekoľkých rozličných štátoch. Veľkú pozornosť detí, ale i dospelých návštevníkov, upúta ústredný element výstavy – oslavná torta. Do nej sa dá vojsť, ona „spieva" a vonia na čokoládu, jahody a vanilku. To, čo je v skutku výnimočné a zodpovedá deťom, je koncept, v ktorom väčšia časť expozície je určená pre hru, takže vo výstavnom priestore sa dá pobaviť a pohrať. K dispozícii sú kresliarske a maliarske materiály, kocky ako aj iné hračky.

  • Keď anjeli plakali a Zlodejka snov

    V ústrety sviatku sv. Valentína v Novom Sade v sieni Novosadského klubu usporiadali literárno - hudobný večierok, na ktorom predstavili piatu básnickú zbierku Kradljivica snova (Zlodejka snov) a tretie vydanie románu Kad su andjeli plakali (Keď anjeli plakali) novinára Rádia Nový Sad Ljubenka Zvizdića. Román je autentickým svedectvom vojnovej výchrice, kedy do jedného z najkrajších miest v Srbsku masovo prichádzali utečenci. V tej dobe určitá trieda ľudí, a oni boli väčšinou nevzdelaní a morálne skompromitovaní, využívajúc vtedajšie okolnosti, pašovanie a iné podvody, vo veľmi krátkom čase zbohatla a tými "špinavými" peniazmi "zarotovala" koleso života väčšiny obyvateľov tohto pokojného vojvodinského mesta.

  • Sv. Trifun a zhromaždenie vinohradníkov v Kulpíne

    „Boh stvoril človeka, aby bol hospodárom, dobrým gazdom, aby sa staral o všetko, čo mu je zverené, aby použil všetko, ale nič nezneužil. Lebo Boh je správcom neba a človek spravuje tu na zemi," zdôraznil počas obradu posvätenia vinohradu prezviter Lazar Majstorović, ktorý najnovšie stojí v čele pravoslávneho cirkevného zboru v Kulpíne. Poďakoval sa všetkým, ktorí si prišli uctiť mučeníka Trifuna a osobitnú vďaku vyslovil Jaroslavovi Javorníkovi, kulpínskemu evanjelickému farárovi. Dodal, že sa navzájom treba podporovať a pomáhať si, čím dokazujeme, že sme skutočnými kresťanmi. Posvätenie vinohradu, pri príležitosti svätého Trifuna, patróna vinohradníkov, usporiadalo Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína a v tomto roku prebiehalo vo vinohrade Daniela Čelovského. Následne prebiehalo valné volebné zhromaždenie, na ktorom za predsedu, na ďalšie dva roky, zvolili doterajšieho predsedu Michala Dovičina.

  • Kniha plná chutí a vôní

    V knihe fejtónov vinárskeho univerzitného profesora Fedora Malíka zo Slovenska Ukus i miris slovenskog juga (Chuť a vôňa slovanského juhu) sa okrem o víne a labužníctve dočítate aj o zážitkoch z putovania za vínom a jedlom po významných vinohradníckych regiónoch od Macedónska, cez Srbsko, Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu až po Chorvátsko a Slovinsko. Autor v knihe píše aj o harmónii vína a jedla a nájdete v nej dokonca aj návody na prípravu niektorých špecialít. Knihu do srbčiny preložil Miroslav Demák a jej prezentáciu usporiadajú zajtra (14. februára) o 18.h v staropazovskom Slovenskom národnom dome. Keďže je zajtra v Srbsku dvojnásobný sviatok: Valentín a Trifun (patrón zamilovaných a patrón vinárov), prítomným na večierku s láskou ponúknu nielen úryvky z knihy, ale aj víno.

  • Nehádzať si pod nohy polená

    Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny bola založená roku 2003. Vznik celomenšinovej organizácie Slovákov v Srbsku vytvoril novú príležitosť posilniť naše národné povedomie. Či sa to vskutku aj stáva? Na túto otázku Dr. Zoroslav Spevák, ktorý odviedol snáď najväčší kus práce pri zrode našej najvyššej inštitúcie odpovedá, že je sklamaný. Očakával, že Radu budú viesť tí najschopnejší.

  • Koncepcia štátnej politiky SR voči krajanom

    Finančná podpora z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sa bude musieť zredukovať. Úrad bude dôslednejšie prihliadať a zisťovať, aká je efektivita použitých prostriedkov. Roztrieštenosť a nezdravú rivalitu v slovenských komunitách treba prekonať (medzi riadkami treba asi čítať, že tam kde sa to nedokáže urobiť, finančná podpora môže vystať). Nevyhnutné je združiť sily a mozgy a spoločne nachádzať riešenia, zastaviť negatívny vývoj a zabrániť ďalšiemu znižovaniu počtu Slovákov v zahraničí. O tom, ale aj ďalších témach a problémoch Slovákov v zahraničí, sa hovorilo najprv v utorok na okrúhlom stole usporiadanom na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade a na rovnaké, alebo podobné témy pokračujú osobitné rozhovory v jednotlivých našich slovenských prostrediach.

  • Láska je výhrou života

    „...je to znova o tej láske... ja mám asi nakódované, že mám písať o láske... v prvom rade preto, že som ju dostala hojne od mojich rodičov a som šťastná, že ju môžem opätovať," trochu s rozpačitým úsmevom sa vyznáva Viera Benková, ktorá si v tomto roku na plecia nakladá 77. krížik. Dve sedmičky, – sedmička je vraj číslica lásky a naša poetka jej má teda dvojnásobok. Z toho dvojnásobku, do veršov nedávno poskladala jednu svoju lásku a svoje tajné sny, ktoré zverejnila vo svojej sedemnástej básnickej zbierke Studňa a voda. O inej láske, láske k svojeti, o láske k človeku, k blížnemu... je ďalšia kniha, ktorá takmer v rovnakom čase a v tom istom vydavateľstve (SVC v Báčskom Petrovci, koncom roka 2015) vyšla s autorským podpisom Viery Benkovej a Etely Farkašovej. V knihe Zbližovanie /Dvojrozhovory sa autorky spoločne snažili priblížiť naše dva svety: Srbsko, resp. Vojvodinu a Slovensko.

  • Popolcová streda a Bele poklade

    Podľa nášho gregoriánskeho kalendára fašiangy, čiže obdobie karnevalov, sa dnes končí, avšak podľa juliánskeho kalendára zábavy ešte potrvajú, keďže pravoslávna Veľká noc bude až 1. mája. Podľa nášho kalendára zajtra je už Popolec, čiže Popolcová streda, alebo aj Škaredá streda. Názov Popolcová streda pochádza z dávnych čias, keď na znak smútku sedávali Židia v popole. Je to deň keď sa „pochováva basa", ktorú do Veľkej noci nebudeme potrebovať, keďže sa dovtedy zábavy a karnevaly, a ani sobáše nemajú organizovať. Pre kresťanov sa začína pôst, ktorý je prípravným obdobím pred Veľkou nocou a trvá 40 dní. Veriaci si v tomto období pripomínajú utrpenie Ježiša, ktoré smeruje k jeho smrti na kríži. Avšak zmyslom tejto doby nie je predovšetkým hladovať, zmyslom tejto doby je konať pokánie. V evanjelickej cirkvi sa pôstom začína veľkonočný kruh cirkevného roka. V kostoloch sa spievajú pôstne piesne.

  • Do Senice pestrý pozdrav z Kovačice

    Jestvuje jedna dedina, niekde na planéte. V tej dedine suverénne vládne gigantický kohút pestrých farieb. Tá dedina, to je Kovačica Pavla Hajka. Jestvuje tiež jedna dedina, ktorá sa rovnako tak ponáša na banátsku Kovačicu, s tyrkysovo - modrým hlbokým horizontom a v nej sa tekviciam dobre darí. Tá dedina, to je Kovačica Pavla Cicku, ktorý na každý obraz vedľa svojho mena namaľuje tekvicový list ako svojrázny symbol kovačickej roviny. Na vernisáž obrazov uvedených dvoch insitných maliarov pozývajú Trnavský samosprávny kraj, Záhorské osvetové stredisko Senica a Evanjelická cirkev a.v. Senica. V Senici výstava bude návštevníkom sprístupnená od 21. februára do 6. marca 2016.

  • Fašiangový koncert duchovných piesní

    Vianočné echo, vianočná ozvena včera v novosadskom evanjelickom kostole krásne znela. „Nech ona stále prináša radosť do našich sŕdc, aby tá radosť obohacovala naše srdcia, naše duše... tá radosť ktorá tu bude príštiť zo spevu nábožného. Aby sme tak duchovne obohatení mohli byť tými pracovníkmi, ktorí budú zveľaďovať tento svet a vnášať do neho ideály, odveké hodnoty – ideály lásky a dobra," povedal ThMgr. Vladimír Obšust v príhovore pred začiatkom dnešného vydareného fašiangového koncertu v novosadskom evanjelickom kostole. Na koncerte, ktorý mal duchovný rozmer a náboženskú dimenziu, vystúpili dva domáce zbory ako aj hostia z Petrovca a mladí hudobníci.

  • „Ctite si otcov mozole krvavé"

    Spisovateľ a publicista Ján Jančovic sa narodil 6. februára 1941 v Pôtri, v okrese V. Krtíš na Slovensku. Už niekoľko desaťročí sa venuje problematike dolnozemských Slovákov, ktorí sa pred dvesto až tristo rokmi vysťahovali najmä na územie Maďarska, Rumunska a Srbska. Veľa času strávil v archívoch študovaním rôznych dokumentov, cestovaním, pozorovaním, rozhovormi s pamätníkmi. Svoje bohaté poznatky, zážitky a skúsenosti zúročil v dvanástich knihách a stovkách novinových článkoch, ktoré uverejnil v rôznych periodikách, zborníkoch a ročenkách. Tiež aj na tejto webovej stránke a jeho texty o niektorých významných udalostiach a osobnostiach dolnozemských dejín si možno prečítať v našom Okienku do dejín TU:
    http://www.kulpin.net/component/content/article/2-uncategorised/5119-okienko-do-dejin

  • Zuzany, naše maliarky

    Zuzka Medveďová bola prvá akademická maliarka vojvodinských Slovákov. Pred pár dňami sme si pripomenuli 31 rokov od jej úmrtia. Zomrela v 88. roku života 1. februára 1985 v Pezinku (Bratislava) a urna s jej popolom bola uložená do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne 3. marca 1985. Druhá naša najvýznamnejšia maliarka, táto však insitná, Zuzana Chalupová sa narodila v dnešný deň 5. februára 1925 v Kovačici. Dožila sa 76 rokov a pochovaná je na kovačickom cintoríne. Týmto dvom našim najväčším maliarkam, obom Zuzanám, snáď aj k ich blížiacim sa meninám, otvorili dnes spoločnú výstavu obrazov v Kovačici, v Galérii insitného umenia. Výstava vznikla spoluprácou galérií z Kovačice a Petrovca.

  • Darcovstvo a pomoc

    Žijeme v dobe, ktorá si nutne vyžaduje aj chvíle ľudského pokoja. Aby sme ho mohli mať, musíme sa navzájom uctievať, spolupracovať, byť jedni voči druhým tolerantní, humánni... Rešpektovať mnohorakosť postojov a činov. Uctievať človeka, všetko živé a svoje okolie. Do našich aktivít by sme podľa vlastných možností mali zaradiť aj darcovstvo a pomoc tým, ktorí si vďaka našej starostlivosti, ak už nie natrvalo, tak aspoň na chvíľu upokoja dych života a do náručia uchmatnú nadeje. Z nedohľadna.

  • Slušne, ale predsa nie celkom potichu

    V komentári internetového vydania nášho týždenníka Hlas ľudu, Zoroslav Spevák (podpísaný plným menom a priezviskom) reaguje na článok Juraja Bartoša, zverejnený koncom januára pod titulkom Tokanie? Nie!, ktorý sa vzťahuje na poslednú, ale snáď aj niektoré iné schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Pravdou je, že sa na zasadnutiach nášho parlamentu niekedy príliš ostro a vášnivo reaguje, niekedy sa neslušne vymáha právo na slovo, neraz sa neargumentovane kritizuje aj to, čo by sa nesmelo a snáď ani nemalo, subjektívne a teda iste aj neobjektívne sa hodnotí... atď... Teda, kolega Juraj Bartoš, ktorého si veľmi vážim, iste dobre urobil, že na to poukázal a odsúdil také naše nové móresy, ktoré nám skutočne neslúžia na česť. Ale... „Predsedníčka NRSNM je bezpochyby najzodpovednejšou osobou za terajší vyostrený, až mimoriadny stav," – okrem iného napísal v komentári Dr. Zoroslav Spevák, ktorý dokonca uvádza, že „slušný človek sa musí hanbiť za našu Národnostnú radu".

  • Klobásafest

    Miestne spoločenstvo Petrovec vás pozýva na prvý ročník Medzinárodného festivalu klobás pod názvom Klobásafest 2016, ktorý bude v Petrovci vo Vrbare 20. februára 2016. Môžete sa zúčastniť ako člen súťažiaceho tímu, ako predajca vlastných výrobkov, alebo ako návštevník, ktorý hlasovaním ocení kvalitu vyrobených klobás. Príďte sa pobaviť, zaspievať si a zatancovať, zahrať tombolu a niečo aj vyhrať, súťažiť a ochutnať klobásky, škvarky a ďalšie zabíjačkové dobroty.

  • 1. február – Deň Nového Sadu

    Nový Sad, Neoplanta, Neusatz, Újvidék... bol založený pred 320 rokmi v roku 1694. Za Deň Nového Sadu je však zvolený 1. február na počesť pamiatky na rovnaký deň z roku 1748 keď cisárovná Mária Terézia Novému Sadu udelila štatút slobodného kráľovského mesta v rámci Habsburskej monarchie, kedy aj bol pomenované dnešným menom. Na základe toho, Nový Sad dnes oslávil svoje 268. narodeniny. Slováci do Nového Sadu prišli v rámci druhotnej kolonizácie v roku 1770, teda pred 246 rokmi a to z Petrovca, Hložian, Pivnice, Kysáča... Podľa údajov z roku 1857, v Novom Sade vtedy žilo 343 Slovákov a podľa sčítania z roku 2011 v Novom Sade v súčasnosti žije 1.780 (071%) Slovákov.

  • Aradáčska tortiáda 2016

    Všelijakých tvarov a rozmerov, rôznych chutí, farieb, klasické a súčasné, pečené a nepečené... torty boli v sobotný podvečer 30. januára stredobodom pozornosti na podujatí Aradáčska tortiáda. Pod jej organizáciu sa podpisuje tamojší spolok žien Ruža. Tohto roku, v rámci osláv 230. rokov príchodu Slovákov do Aradáča, v aradáčskej Mládežníckej sieni usporiadali jej 18. edíciu.

  • Naše jazykové práva

    Delegácia Národnostnej rady slovenskej národnej menšiny v Srbsku (NRSNM) včera v Šíde odovzdala zarámované plagáty Slovákom z tejto obce, na ktorých sú časti zákona o právach používania menšinových jazykov, ako aj brožúrky Jazykové práva v Srbsku. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová sa najprv v Slovenskom národnom dome stretla s predstaviteľmi Slovákov zo Šídu, Erdevíka, Bingule a Ľuby, ktorí pôsobia v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a náboženského života a potom, na obecnom úrade rokovala s predsedom obce Nikolom Vasićom a náčelníkom Romkom Papugom.

  • Dialóg dvoch slovenských komunít v Česku

    Kovačická insita a štetcom a perom spojené dve formy umenia, popísaný dialóg slovenských komunít z Vojvodiny a Česka, prezentované boli v súzvuku s lahodnou hudbou na včerajšej vernisáži v Slovenskom dome v Prahe. Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí hovoril o fenomenálnych obrazoch slovenských insitných maliarov z Vojvodiny v Srbsku, predovšetkým z Kovačice a Padiny. Prezentoval tiež aj kalendár, v ktorom maliarsko-literárny dialóg vedú insitní maliari, členovia Galérie Babka Kovačica so slovenskými spisovateľmi, žijúcimi v Prahe. „Je to dialóg dvoch celkom odlišných, a predsa v čomsi intímne si blízkych slovenských komunít," konštatuje Skalský v úvodníku stolového CD kalendára. Galériu Babka na vernisáži zastupoval jej zakladateľ Pavel Babka, ako aj Klára Babková a Zuzana Jarmocká.

  • Privatizácia elektronických médií

    Z elektronických médií, ktoré v Srbsku vysielali aj po slovensky, nateraz sú privatizované: Rádio-televízia Stará Pazova, RTV Šíd, Rádio Petrovec a Novosadská televízia. Niektoré z elektronických médií, ktoré vysielali aj v slovenskej reči už nepracujú, konkrétne ide o obecné či lokálne médiá Báč, Odžaci a Kysáč, kým status RTV OK Kovačica je neistý. Slovenčina sa zrejme z médií bude čoraz menej počuť.

  • Sv. Savo

    Dňa 27. januára vo všetkých školách v Srbsku sa svätí školská slávnosť „slava" Svätého Savu, ktorý je považovaný za zakladateľa srbskej cirkvi, vzdelania a kultúry. Srbská pravoslávna cirkev (SPC) dnešný deň označuje červenými písmenami. Pre silný kult Sv. Savu srbské pravoslávie sa niekedy pomenúva „svätosávie". Ide teda o nanajvýš významnú osobnosť a významný cirkevný sviatok, ktorý iste treba oslavovať. Či však cirkevné obrady patria do školy, o tom sú už názory rozdielne. Tie by asi mali zostať v chrámoch, do školy patrí vzdelanie. To by sa muselo rozdeliť, keďže je Republika Srbsko Ústavou definovaná ako sekulárny a nie cirkevný štát. Cirkevnými pravoslávnymi obradmi v školách a nútením žiakov zúčastňovať sa v tých obradoch, sa porúša právo slobody viery a žiakom sa natíska svätenie sviatku dominantnej a privilegovanej cirkvi v Srbsku.

  • Najsmutnejšia srbská ľúbostná rozprávka...

    Láska Lazu Kostića a Lenky Dunđerskej sa začala pred 125 rokmi. Prvý raz sa stretli v Čeláreve (niekdajší Čib) v roku 1891. Ona mala 21 a on 50 rokov. Štyri roky obaja viedli v sebe krutý boj s láskou. Vekový rozdiel bol príliš veľký. Rozum kázal jedno a srdce žiadalo druhé. Pobili sa dve sily, nakoniec u jedného zvíťazil rozum, u druhého srdce. Lenka rozchod nemohla zniesť. Navždy utíchlo jej mladé srdce. Vášnivý ľúbostný príbeh sa sčasti odohrával aj v Kulpíne. Tam kde sa spolu prechádzali, v parku pred kaštieľom, čoskoro znova budú jeden vedľa seba. Busty Lazu Kostića a Lenky Dunđerskej onedlho pribudnú do aleje velikánov v kulpínskom parku.

  • Gratulujeme Pavlom s láskou

    Všetkým Pavlom, a nám ostatným, ponúkame skúmať zrelosť svojej lásky podľa apoštola Pavla. On Korinťanom písal list ako výraz starosti nad tým, čo sa medzi ľuďmi deje a 13. kapitola listu (tzv. Hymnus na lásku) je jednou z najcitovanejších časti Biblie. Dočkala sa aj viacerých zhudobnení. Prvý list Korinťanom alebo Prvý list apoštola Pavla Korintským (skratka 1 Kor alebo 1K) je súčasť Nového zákona a o jeho autorstve sa nikdy nepochybovalo.

  • Ochrana dôstojnosti ľudského života...

    Začiatkom tohto roku vedúci Detašovaného pracoviska Martina Luthera v Báčskom Petrovci VŠZaSP sv. Alžbety z Bratislavy, za pomoci svojich študentov sociálnej práce a v spolupráci so Spolkom žien z Petrovca, vykonali evidenciu sociálne znevýhodnených a núdznych jednotlivcov a rodín v Báčskom Petrovci. Po vzhliadnutí ich potrieb, včera zrealizovali humanitárnu akciu. Navštívili 17 sociálne ohrozených rodín a jednotlivcov, ktorým odovzdali balíky. Pomoc zabezpečili vo forme ohrevu, potravín a hygienických potrieb. Z Detašovaného pracoviska vyzývajú aj občanov Petrovca, ktorí chcú pomôcť a majú nepotrebný odev, nábytok a sporáky, aby ich oboznámili. Zozbierané veci ponúknu občanom, ktorí to potrebujú. Pracovná doba pracoviska je v každý pondelok, stredu a piatok od 17.-19. h a telefónne číslo je: 021/780-665.

  • Ničia do zory nehorela

    Dr. Edib Edo Jaganjac, bývalý vojnový chirurg zo Sarajeva, teraz zamestnanec Univerzitnej kliniky Motol v Prahe, je autorom najčítanejšej knihy v Českej republike v minulom roku „Sarajevská princezná". Táto kniha bola aj oficiálne vyhlásená za najlepšiu knihu v Českej republike v roku 2015, aj keď tlačou vyšla v decembri. Prvé vydanie bolo vypredané za 14 dní. V predaji je už druhé vydanie knihy. „Sarajevska princeza" predtým, v roku 2014 vyšla v Sarajeve. „Nikdy nepochopím, ako sa zločincom podarilo popliesť nám rozum, a ako je možné, že sú dodnes pri moci," opytuje sa autor knihy, ktorý je aj jedným zo zakladateľov "Lastovičky". To združenie spojilo v Prahe bývalú Juhosláviu a jej členovia sa pravidelne schádzajú a kamarátia ako počas najlepších rokov SFRJ.

  • Ján Labáth: Zásvity v čase

    Vôbec sa neprekvapujem, že sa autor prihovára k čitateľovi práve týmto názvom v poslednej svojej knihe, ktorú predvlani vydalo Slovenské vydavateľské centrum (Petrovec, 2014). V týchto básnických zásvitoch preniká autorova nostalgická spomienka na prejdenú cestu životom, clivo až pesimisticky navádza aj čitateľa na uvažovanie a porovnávanie dvoch rozdielnych svetov – toho čo minul a tohto v ktorom žijeme.

  • Jazykové práva v Srbsku

    Slovenský jazyk sa v Srbsku úradne používa v 11 obciach: Alibunar, Báč, Báčsky Petrovec, Báčska Palanka, Báčska Topola, Zreňanin, Kovačica, Nový Sad, Odžaci, Plandište a Šíd a tiež aj v 2 miestnych spoločenstvách a to v obci Beočin sa používa v sídlisku Lug a v obci Stará Pazova sa slovenčina ako úradný jazyk používa iba v samotnej Starej Pazove. V obci Bela Crkva je úradným jazykom aj český. Vo všetkých týchto prostrediach občania vo verejných orgánoch môžu používať v hovorenej a písanej podobe slovenčinu, resp. v Belej Crkve češtinu. Okrem iného aj toto sa možno dozvedieť z brožúrky Jazykové práva v Srbsku, ktorú vydal Výbor pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM.

  • Miroslav Lajčák v Belehrade a Prištine

    Pred desiatimi rokmi, 19. januára 2006, zahynulo pri havárii vojenského lietadla An-24 na severovýchode Maďarska 42 osôb, prežil len jeden človek. Väčšina z obetí boli slovenskí vojaci, ktorí sa vracali z misie na Kosove. Pád lietadla bol pre Slovensko najtragickejšou leteckou katastrofou v samostatných dejinách. V deň desiateho výročia tragédie podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák odhalili v Prištine pamätník slovenským vojakom. Miroslav Lajčák pricestoval do Prištiny z Belehradu, kde rokoval s rezortným partnerom Ivicom Dačićom a vystúpil s prednáškou na Belehradskej univerzite.

  • Čaro Slováci znovu začarovali

    Čo sa všetko robí na tom, aby sa zachovala slovenská identita a na aký spôsob, ako sa drží krok s dobou, so súčasnou technikou a technológiou, prezrádza ďalšie číslo stále jediného spoločného časopisu slovenských žiakov a učiteľov - Čaroslov. Po krátkom časovom úseku čaroslováci – čaro Slováci slovami znovu začarovali a spoločnými silami vydali 8. číslo internetového Čaroslovu. Osmy raz čaroslováci si vychutnávali čaro slova a spoločne zverejnili a archivovali množstvo informácií a fotografií o dianiach v našich školách, zverejnili množstvo vlastnej literárnej a výtvarnej tvorby.

  • V. Evanjelické cirkevné dni

    ECAV na Slovensku organizovala po uplynulé roky štyri celocirkevné misijné podujatia s názvom Evanjelické cirkevné dni. Bolo to v mestách Bratislava (2008), Žilina (2010), Lučenec (2012) a Spišská Nová Ves (2014). V tomto roku sa toto podujatie uskutoční mimo územia Slovenska, a to v meste Békešská Čaba v Maďarsku 6. – 8. júla 2016.

  • Zima s knihou a časopisom

    Všetkých šesť vlaňajších dvojčísel časopisu Nový život, nášho mesačníka pre literatúru a kultúru, sú dostupné on-line na stránke Slovenského vydavateľského centra SVC: http://www.svcentrum.com/index.php/novy-zivot/nz2015. Keď ide o toto naše vydavateľstvo, v zimnom období už rad rokov organizuje akciu Zima s knihou. Tradične, Zima s knihou sa začne v Kysáči. V stredu 20. januára 2016 o 18. hodine večierok usporiadajú v Knižnici Michala Babinku. Spolok kysáčskych žien v spolupráci so SVC organizuje posedenie s autormi najnovších vydaní, s predajnou výstavou kníh.

  • Vravenia Juraja Tušiaka

    Láska prišla potom.
    Sen večný ako tie vetriská na rovine.

    A keď ma pochovajú k ohrade na starom cintoríne
    ešte vyrastiem nad hrob v podobe mladej lipy
    a budem, vtáčatko malé, spievať
    spievať...

  • 21. február v Galérii Babka

    Obrazy hovoria univerzálnym jazykom a v Galérii Babka v Kovačici sa tak veľavravne návštevníkom prihovárajú už 25 rokov. Štvrťstoročia je úctyhodný vek a podobný rešpekt si zasluhuje aj 16 ročníkov vytrvalosti v oslavách 21. februára Medzinárodného dňa materinského jazyka. „...Snažil som sa nájsť spojitosť medzi materinským jazykom a insitným maliarstvom. Uvedomil som si, že každý maliar maľuje obraz vo svojom rodnom jazyku a my, zatiaľ čo sa naň pozeráme, si ho vyložíme v tom svojom vlastnom. Naše výstavy sú založené práve na tomto princípe v zmysle, že každý z autorov sa nám prihovára v tom svojom materinskom jazyku." Hovorí majiteľ Galérie Babka Pavel Babka, ktorý sa každoročne nanajvýš seriózne chystá osláviť tento deň. Do sveta tak každoročne zasiela maľovaný odkaz o málopočetnej ale húževnatej a tvorivej slovenskej enkláve odštiepenej od svojej vlasti, ktorá kultúrou bojuje o svoje zviditeľnenie.

  • Nedali si svoj pohľad a rozhľad

    LED obrazovka dimenzií 5,1m x 3,8m nebude zastierať okná slovenskej redakcie Rádia Nový Sad. Dnes popoludní ju sňali z budovy, po tom ako predvčerom zamestnanci tejto redakcie, podporení ďalšími kolegami, vyjadrili svoju nespokojnosť. Reagovali aj viaceré iné médiá a pohoršovali sa i občania Nového Sadu. Krátko po tom inšpekčné služby vydali príkaz zastaviť práce a dnes železnú konštrukciu odstránili z budovy.

  • IN MEMORIAM – za Annou Makanovou

    Po dlhej a ťažkej chorobe v Novom Sade včera, v 86. roku života, umrela prvá žena redaktorka v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad Anna Makanová, narodená Ďurčoková. Počas 17-ročnej práce v rozhlase (1951-1955 a 1960-1973) poslucháčom venovala na stovky vysielaní širokého spektra novinárskych útvarov: rozhovorov a esejí, reportáží a cestopisov, úvah a komentárov... O jej meno sa viažu početné relácie s kultúrnou a literárnou náplňou, ale aj detský rozhlasový program.

  • Nedám si svoj kúsok neba

    Dnes o 13:13h tvorcovia slovenského programu Rádia Nový Sad protestne vyšli pred budovu. Symbolické dve trinástky označovali nielen začiatok protestu, lež aj napovedali o určitom nešťastí, uvalenom v poslednom období na tento neveľký pracovný kolektív. Vlani ich totiž z „Redakcie" degradovali na „Rubriku v slovenskej reči" a rubrika je v slovníku definovaná ako stĺpec, okienko, kútik... Teraz aj ich kútik, v ktorom majú pracovné miestnosti a na nich tri veľké okná/ okienka tiež im chceli zastrieť, odňať im aj ten pozostalý kúsok neba (čítaj: dôstojnosť). Málopočetní, ale boli zhodní. V jednote je sila. Ich snahu vyšli podporiť aj kolegovia z iných rozhlasových redakcií a prinajmenšom promptne, v rekordnom čase, sa na „zborové miesto" dostavili aj predstavitelia bratskej televíznej redakcie, ako aj hlasľudovci, ale aj reportéri viacerých srbských médií. Nešlo totiž iba o problém Slovákov, veď svetelný bilbord v starej časti mesta, na kultúrnej pamiatke, sa iste týka nielen zamestnancov „Rubriky v slovenskej reči".

  • Slováci vpred! na návšteve Šídskej obce

    V rámci dnešnej pracovnej návštevy Šídskej obce, predstavitelia strany Slováci vpred! a členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) v Srbsku, sa v Šíde stretli so zástupcami obecných orgánov. Navštívili tiež aj Slovákov v Erdevíku, Binguli a Ľube. Väčšie množstvo kníh, zadovážených z vlastných prostriedkov, darovali čítaciemu spolku pri SKUS v Binguli. Delegáciu viedol predseda nedávno založenej politickej strany Slováci vpred! Pavel Surový a národná poslankyňa v Zhromaždení Srbska Libuška Lakatošová (SNS).

  • Credimus – sme presvedčení

    Uzavreli sme vianočný kruh. V stredu 6. januára bol sviatok Zjavenia Krista Pána, čiže Traja králi a dnes je už nedeľa 1. po Zjavení. Symbolmi Vianoc sú svetlo nádeje, teplo a lásku. Narodený Ježiš je tým svetlom a teplom, avšak aj my môžeme byť svetlom sveta (Jn 8, 12; Mt 5, 14). S takým predsavzatím včera v rumunskom Nadlaku usporiadal koncert Obecný cirkevný spevácky zbor Credimus z Báčskeho Petrovca, Hložian a Kulpína. Členovia tohto spevokolu spievajú s presvedčením, že pieseň poteší každého a obmäkčí aj tvrdé srdce. S vianočným repertoárom potešili aj početných prítomných v nadlackom evanjelickom kostole.

  • Menšinový akčný plán

    Zhromaždenie Srbska musí v priebehu niekoľkých týždňov schváliť akčný plán pre menšiny, oznámil šéf poslaneckej skupiny Zväzu vojvodinských Maďarov v republikovom parlamente Pásztor Bálint. Podľa jeho názoru v akčnom pláne sú najdôležitejšie dve témy: zmeny v zákone o národnostných radách a proporcionálne zamestnávanie.

  • Petrovčan Ondrej Koza, „tarzán" v austrálskom „bushi" – džungle

    Píše Ján Kulík z Austrálie

     

    Koľko sa pamätám, vždy mal „ľahké bačkory". Bol šikovný, veselý, všade dobehol. Raz, dávno, tam začiatkom 60-tých rokov, bol aj členom feriálneho združenia v Petrovci. Robili sme „túry partizánskymi chodníkmi" - po Srieme. Tuším, bolo to asi v roku 1963 jednu takú skupinu, nás asi 50 feriálnikov, Ondro, ako vedúci cesty, viedol do Karloviec, odtiaľ, ale neviem ako, stúpali sme na „Iriški Venac", najvyšší kopec Fruškej hory. Tu, v nejakej ubytovni sme nocovali. Všetci spolu v jednej hale. No nie všetci spolu, lebo dievčatá boli na druhom poschodí a chlapci na povale.

  • Sleduj svoje srdce kamkoľvek ťa zavedie

    Cesta života je príliš krátka, sú na nej ťažké a aj ľahké zjazdy, ale je aj nadostač široká, aby si občas popustil uzdy... Sleduj svoje srdce kamkoľvek ťa zavedie, vtedy spoznáš lásku, prídeš na svoje, tá ti dá novú nádej, novú stranu zasa obráti... Keď ťa svet bude skľučovať a všedné ráno nádej nedáva , chceš a nemáš za kým ľutovať, šťastie ťa stále obeháva, nezúfaj, jedna slamka v tebe čupí, jemný tlkot duše zo spánku ťa prebudí, do výšin padaj, do diaľok cúvaj, miluj, snívaj, osud skúšaj, spoznáš láska čo je, vtedy prídeš na svoje... Skladba Miliny Sklabinskej s takýmto odkazom, v predvedení tria Mária Turanská, Tatiana Jašková a Ivan Slávik získala 2. cenu na Festivale populárnej hudby Zlatý kľúč 2015 v Selenči. Text piesne Sleduj svoje srdce napísala Katarína Mosnáková-Bagľašová a on v novoročnom programe RTV odznel ako svojrázne posolstvo a želanie na tento rok.

Letmo

Pavel Čáni (1928 – 1999)

My a čas

Zľadovatený peň osihoteného
orecha,
čo sa kedysi povýšene pýšil
medzi platanmi,
prináša mi vôňu mramora,
veľkosť vzdorovania
afirmáciu snov
a spoznanie:
že si len veci môžu večne
uťahovať z času.

My a naše city a tvorivé
myšlienky
ešte stále musíme uctievať
najväčšieho lúpežníka, čo sa
menuje – čas...

 

Posledné komentáre

Posledné články