Archív
Filter
  • Spomienka na Tita a Štefánika

    4. mája sa klaniame dvom významným osobnostiam, dvom politikom svetového formátu, dvom štátnikom, dvom vojenským hodnostárom a bojovníkom, ktorí významne ovplyvnili život Slovákov v Srbsku, dvom velikánom, ktorým sa životná púť skončila 4. mája. V dnešný deň pred 103 rokmi tragicky zahynul generál Milan Rastislav Štefánik a v tento deň pred 42 rokmi zomrel maršal Josip Broz Tito. Obaja štátnici si zaslúžili najvyššiu vojenskú hodnosť, obaja písali nové dejiny, obaja bojovali za slobodu svojho národa, obaja spájali bratské národy do jedného celku, obom záležalo na slovanstve a obaja si zaslúžili veľký rešpekt aj v zahraničí. Obom môžeme byť vďační, že sme dodnes tou „zelenou vetvou", ktorej v miazge pulzuje slovenská krv. Jazyk a národnostnú identitu si Slováci v Juhoslávii, resp. Srbsku dodnes zachovali iste aj vďaka Titovi, ktorý sa 35 rokov zasadzoval za rovnoprávnosť medzi národmi a národnosťami v Juhoslávii a Štefánikovi patrí veľká vďaka, že máme v Petrovci najstaršie slovenské gymnázium mimo hraníc Slovenska a tretie najstaršie gymnázium v Srbsku.

  • Slovenský hovorca v maďarskom parlamente

    Slováci v Maďarsku v minulosti boli tvrdo asimilovaní, prečo sa ich počet v Maďarsku neustále výrazne znižoval. V súčasnosti je situácia úplne iná – všetkým menšinám v tejto našej susednej krajine sa zvýhodňuje postavenie. Je to tým, že Maďarsko zaviedlo unikátny systém menšinových samospráv a umožnilo im mať v maďarskom Národnom zhromaždení v Budapešti svojich hovorcov. Keďže pred mesiacom v Maďarsku prebiehali parlamentné voľby, paralelne s nimi si aj menšiny volili svojich predstaviteľov do maďarského parlamentu. Druhýkrát za sebou dôveru slovenských voličov získal Anton Paulik (1963, Békéscsaba), ktorý bol hovorcom aj v období 2018—2022. Včera 2. mája 2022 po ustanovujúcej schôdzi nového zloženia Národného zhromaždenia zložili sľub pred predsedom parlamentu Lászlóm Kövérom zástupcovia národností, medzi nimi slovenský hovorca Anton Paulik. Všetci tak urobili vo svojom materinskom jazyku. Udalosť sa konala v Gobelínovej sieni budovy Parlamentu v prítomnosti predsedov celoštátnych národnostných samospráv. Píšu Ľudové noviny a oslovma.hu.

  • Evanjelický kostol z 15. storočia

    Navštívili sme región Novohradu, ktorý je kolískou sťahovania Slovákov na Dolnú zem. Odtiaľ odchádzali naši predkovia za chlebom a slobodou na územie dnešného Maďarska, Rumunska a Srbska. O tom hodne písal publicista Ján Jančovic, okrem iného aj TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/3184-novohrad-koliskou-sahovania-slovakov-na-dolnu-zem. Ján Jančovic pochádza z Pôtra a z tejto malebnej obce s asi 800 obyvateľmi odchádzal pred takmer 240 rokmi aj farár Matej Baráni, ktorý zohral významnú úlohu pri osádzaní prvých Slovákov v Banáte, pochádzajúcich prevažne z Novohradu. Matej Baráni do Pôtra prišiel 6. júna 1768, kde potom úspešne pôsobil plných šestnásť rokov. Za jeho účinkovania sa uskutočnila najrozsiahlejšia úprava a modernizácia kostola a zakúpilo sa aj nové zariadenie. Roku 1783 odišiel na odporučenie superintendenta Jána Čerňanského do Banátu (Ban.Komlóš a Bardán), kde sa stal nielen prvým evanjelickým farárom na tomto území, ale aj organizátorom príchodu prvých slovenských evanjelikov do týchto dolnozemských končín. Dnes je kostol, o ktorého rekonštrukciu sa Matej Baráni postaral pred svojím odchodom do Banátu, v štátnom zozname kultúrnych pamiatok.

  • Niekde v máji

    „Som tulák, čo blúdi svetom citov.
    T. j. pri žene a víne
    a pri mandolíne
    zhrievam sa zápalom lásky,
    i vášňou divou, divokou..."

    Vyznával sa tak Juraj Mučaji, starší brat známeho básnika Pavla Mučajiho. Mal v srdci všetky dúhy a dušu prehorúcu...Veď, všetko čo stačil napísať vzniklo v kvete mladosti – osud mu doprial iba 26 rokov života. V II. sv. vojne podľahol tífusovej horúčke v zajatí na Ukrajine. O máji, mesiaci lásky, písal aj jeho o desať rokov mladší brat Pavel Mučaji.

  • Ozvena z Vranova nad Topľou

    Včera v selenčskom Dome kultúry prebiehal Výchovný koncert, na ktorom vystúpil Mládežnícky a dievčenský spevácky zbor Ozvena z Vranova nad Topľou zo Slovenskej republiky a tiež aj Orchestrík ZŠ Jána Kollára, Komorný zbor Zvony a Spevokol Ozvena zo Selenče ako aj Komorný zbor Nádeje z Pivnice a členky spevokolu z Lalite. Hostia zo Slovenska dnes pokračovali v turné a krásnym spevom sa dnes predstavili v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V hodinovom programe vystúpil Mládežnícky spevácky zbor Ozvena a tiež Dievčenský zbor a Spevácky zbor starších chlapcov. Zbory pôsobia pri súkromnej základnej umeleckej škole z Vranova nad Topľou, ktorej zriaďovateľkou a dirigentkou je Vilma Krauspeová. Okrem nej zborom dirigoval tiež Juraj Libera.

  • Kovačickej insite podpora Pôtra

    V obci Pôtor na Slovensku, v obradnej sieni Obecného úradu, sa v dňoch 28. – 29. apríla 2022 uskutočnil Okrúhly stôl: Slovenské insitné umenie v Srbsku, ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva slovenského a srbského národa. Skadiaľ pochádzajú predkovia 63. maliarov Slovenského insitného umenia v Srbsku. Za okrúhlym stolom sedeli historici, etnológovia, diplomati (honorárni konzuli), vedci, zakladatelia a redaktori mienkotvorných internetových portálov zo Srbska a Maďarska, odborníci kultúry a osvety, majitelia kovačickej galérie, časť mladších insitných maliarov, predstavitelia obce Kovačica.... Po tridsaťročných skúsenostiach, úspechoch a dokumentácii, kovačická insita kandiduje do zápisu na listinu UNESCO, ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva a Pôtor im na tej ceste podal nápomocnú ruku. „Spoluprácu s obcou Kovačica som začal registrovať pri sedemstom výročí našej obce od prvej písomnej zmienky. Bola tu veľká delegácia občanov z Dolnej zeme, ktorým predkovia pochádzajú aj z našej obce. Postupne prichádzali rôzne oficiálne i súkromné návštevy," – zdôraznil starosta obce Pôtor Miroslav Činčura, ktorý spolu s publicistom Jánom Jančovicom, pôvodom z Pôtra, zorganizovali toto medzinárodné dvojdňové podujatie, na ktorom sa prihovárali predstavitelia zo Slovenska, Srbska a Maďarska.

  • Pavel Hajko v Martine

    Slovenské národné múzeum v Martine a Galéria Babka Kovačica v stredu 27. apríla 2022 v priestoroch Etnografického múzea v Martine usporiadali vernisáž diel kovačického insitného maliara Pavla Hajka, ktorý v tomto roku oslavuje životnú sedemdesiatku a 50 rokov tvorby. Na otvaraní sa prihovoril riaditeľ múzea Radovan Sýkora, honorárny konzul Srbskej republiky so sídlom v Martine Mojmír Vrlík a Vuk Radulović, poradca podpredsedníčky vlády a ministerky kultúry Srbska Maji Gojkovićovej, ktorý výstavu aj otvoril. Prítomným a organizátorom sa poďakoval autor Pavel Hajko.

  • Jubilantka prof. Dr Jarmila Hodoličová

    Univerzitná profesorka na dôchodku, literárna kritička a historička prof. Dr. Jarmila Hodoličová sa dnes dožíva významného jubilea 70 rokov. „Vy všetci ste pre nás krásnym dôkazom, že stojí za to prekonať ťažkosti tohto povolania, ktoré prináša ovocie pre celú spoločnosť. Patrí Vám preto veľká vďačnosť zo strany Vašich žiakov a študentov, ich rodičov, ako aj zo strany zriaďovateľov škôl i samotného štátu," tieto povzbudivé slová boli v roku 2017 adresované oceneným Veľkou medailou sv. Gorazda, medzi ktorými bola aj Jarmila Hodoličová. Medailu sv. Gorazda udeľuje minister školstva Slovenskej republiky významným pedagógom a osobnostiam z oblasti školstva a ide o najvyššie rezortné oceňovanie, ktoré sa každoročne udeľuje pri príležitosti Dňa učiteľov. O dva roky neskôr, v roku 2019 v Nadlaku, Jarmila Hodoličová stála na čestnom mieste medzi laureátmi Ceny Ondreja Štefanka. Prvé ocenenie získala za celoživotný prínos k rozvoju slovenského národného školstva v Srbsku a Cenu Ondreja Štefanka jej udelili za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Jarmilu Hodoličovú na ocenenie navrhli kolegovia z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, Katedry slovenského jazyka a literatúry.

  • Jubilantka Jarmila Cinkotská

    Pred osemdesiat rokmi 26. apríla 1942 v Petrovci sa narodila Jarmila Cinkotská. Jej rodičia Katarína Cinkotská rodená Hlaváčová a Michal Cinkotský boli profesormi na petrovskom gymnáziu, otec bol neskôr aj riaditeľom ústavu. Obaja rodičia nastúpili do práce v Petrovci v roku 1938, matka vyučovala srbčinu, slovenčinu, dejepis, ruštinu, nemčinu a francúzštinu a otec matematiku a fyziku. Dcéra Jarmila sa im narodila v čase, keď zúrila II. sv. vojna. Po vojne, v roku 1949, sedemročné dievčatko zostáva sirotou, – matka umrela. Otec sa čoskoro druhýkrát oženil a v roku 1951 bol tiež druhýkrát vymenovaný za riaditeľa gymnázia a učiteľskej školy (predtým bol riaditeľom ústavu od 31. júla 1948 do 26. augusta 1949). Na tomto mieste pôsobil až do svojho predčasného skonu 28. decembra 1962. Jarmila vtedy už mala dvadsať rokov a končila I. stupeň Filozofickej fakulty v Novom Sade. Študovala tiež na Vyššej hudobnej škole v Sarajeve. Za sebou mala aj úspešnú hudobnú kariéru – v Novosadskom rozhlase začala spievať ešte v roku 1959, keď mala 17 rokov.

  • Jubilantka RNDr. Olga Fejdiová, Cs

    V mojom rodnom Petrovci som žila len prvých 7 mesiacov svojho života. Ale ako s obľubou vravievam, pri tých dramatických okolnostiach odchodu na Slovensko mi zabudli „vybrať korene", teda môj vzťah k Petrovcu je veľmi hlboký, – hovorí RNDr. Olga Fejdiová, Cs., narodená v dnešný deň pred 80 rokmi, 25. apríla 1942 v starootcovskom dome, v ktorom dnes sídlia petrovskí hasiči. Zostala teda zakorenená v Petrovci a ku svojim koreňom sa každoročne vracia. Počas Slovenských národných slávností nevynechá takmer žiaden program. Nasáva každú chvíľu, akoby nasávala životodarný vzduch do pľúc. Pozrie si všetky programy, vypočuje prednášky, prihovorí sa na matičnom zhromaždení, zúčastní sa na stretnutiach, posedí s priateľmi, pomodlí sa v nedeľu v kostole... Poďakuje za život... A ten jej od samého začiatku diktoval bojovať. Takmer zahynula, skôr ako sa narodila. Jej tehotnej matke hrozila totiž likvidácia. No, osud jej predsa dožičil...V roku jej narodenia už zúrila 2. svetová vojna, Báčka bola okupovaná Maďarmi, ktorí krutými represáliami na civilnom obyvateľstve naháňali ľuďom strach do špiku kostí. Oľgin starý otec Juraj Fejdi sa nesmel vzoprieť ani mobilizačnému nariadeniu, ktorým jeho syna Pavla odviedli do maďarskej armády. Poslali ho najprv na krátky výcvik neďaleko Budapešti a potom mal ísť na východný front bojovať po boku hitlerovskej armády. Podaril sa mu však útek a už v októbri 1942 bol v Bratislave. Čoskoro prišla za ním aj jeho manželka Viera so 7-mesačnou Oľgou v náručí.

  • Memoriál Sašu Zavaroša

    Včera v Maglići prebiehal volejbalový turnaj Memoriál Aleksandra Sašu Zavaroša, ktorý sa pôvodne mal hrať v Kulpíne, avšak na poslednú chvíľu ho z dôvodu „vyššej sily" presunuli z Kulpína do Magliću. Kulpínsky prvoligový celok riešil situáciu vďaka kolegiálnej pomoci VK Maglić, ktorý im pomohol usporiadať turnaj v ich školskej hale. Na turnaji sa zúčastnili celky súťažiace v Superlige a v Prvej lige Srbska, dva z Nového Sadu: VK Vojvodina II a VK Nový Sad a VK Futog a VK Kulpín. V prvom zápase VK Vojvodina porazila miestneho rivala VK Nový Sad výsledkom 2:0. Druhý zápas vyhrali Futožania, ktorí porazili VK Kulpín výsledkom 2:0. V zápase o tretie miesto Kulpínčania porazili volejbalistov Nového Sadu 2:0 a víťazom turnaja sa stal celok VK Vojvodina, ktorý premohol VK Futog 2:1.

  • 50 rokov Basketbalového klubu Slávia Kovačica

    Aj v Kovačici v šesťdesiatych rokoch 20. storočia tak ako v mnohých prostrediach vtedajšej Juhoslávie základným športom bol futbal. Chlapci vo voľnom čase hrávali futbal na ulici, pasienkoch okolo dediny a snívali, že si raz oblečú tričko svojich futbalových idolov, ktorí hrávali vo FK Slávia. S menšou popularitou, ale nie menším úspechom, v tom čase Kovačicu predstavovali i hádzanári a kolkári, ktorí vystupovali pod menom Partizán. Píše Pavel Jonáš v dvojjazyčnej srbsko-slovenskej brožúrke vydanej pri príležitosti polstoročia pôsobenia kovačického basketbalového klubu Slávia Kovačica . Ďalej uvádza, že to boli časy, keď sa v Kovačici organizovali veľkolepé športové manifestácie s veľkým počtom účastníkov a vždy pred plnými tribúnami. Organizované boli perfektne nacvičené zlety, športové stretnutia mladých z obce a z iných slovenských prostredí, ktoré vrcholili v lete počas prázdnin študentov a stredoškolákov. Oslavy Kovačický október boli vždy bohaté na športové udalosti. Na školskom dvore v roku 1961 dobrovoľnou prácou začala výstavba športového polygónu Mladosť. Upravené bolo basketbalové, hádzanárske a volejbalové ihrisko, dráha pre beh a priestor na skok do výšky a do diaľky. Miestne spoločenstvo Kovačica si v sobotu 23. apríla 2022 pripomenulo jubileum 50 rokov Basketbalového klubu Slávia Kovačica priateľským zápasom a otvorením výstavy.

  • Pravoslávne Veľké trojdnie

    Pravoslávni kresťania, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vstúpili v pondelok do Strastného týždňa, počas ktorého si pripomínajú utrpenie, smrť a pochovanie Isusa Christa. Včerajším dňom sa začalo Veľké trojdnie. Zelený štvrtok je prvý z troch dní, ktoré v kalendári Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC) majú prívlastok „veľký": Veliki četvrtak – Veliko bdenije (Veľký štvrtok – Veľké bdenie), Veliki petak – Raspeće Hristovo (Veľký piatok – Ukrižovanie Kristovo) a Velika subota (Biela sobota). Po nich bude nasledovať sviatok vzkrsnutia nového života. Sviatok životného začiatku, radosti, energie, žehnania a nádeje... Sviatok nad sviatkami. Symbol viery v krajší zajtrajšok. Veľkonočná nedeľa je v pravoslávnych kalendároch označená ako Vaskrsenje Gospoda Isusa Hrista – Vaskrs (Vzkriesenie Pána Ježiša Krista – Vzkrs, resp. Veľká noc).

  • Dr. Juraj Struhárik – v službách ľudu

    Biskup SEAVC v Juhoslávii ThDr. Juraj Struhárik veriacich poznal podľa mene a kázal vždy spamäti. Patril medzi osobnosti, ktoré sa v značnej miere pričinili tak o duchovný, ako aj kultúrny rast slovenskej národnosti v bývalej Juhoslávii a Vojvodine. Okrem zásluh v duchovnom a cirkevnom živote juhoslovanských a vojvodinských Slovákov, Juraj Struhárik bol i významným kultúrnym pracovníkom a národovcom. Všade kde pôsobil aktívne sa zapájal do verejného života. Ešte ako gymnazista bol pri zakladaní Kultúrno-umeleckého spolku P.J. Šafárika v Novom Sade a neskôr bol aj predsedom Spravujúceho výboru a tajomníkom tohto dnes už vyše 100-ročného spolku. V roku 1932 stál pri zakladaní Matice slovenskej v Juhoslávii a po II. sv. vojne sa stal aj jedným z jej podpredsedov. Bol prvý externý lektor, hlásateľ a prekladateľ v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, keď sa rozhlasový program začínal vysielať v roku 1949. Počas úradovania biskupa Juraja Struhárika vybudované bolo Evanjelické ústredie v Novom Sade, v ktorom je odvtedy i sídlo Biskupského úradu SEAVC v Juhoslávii, resp. v Srbsku.

  • Anotácia Kovačického kalendára 2022

    píše prof.Dr. Miroslav Vitéz

    Každé dielo, ktoré osvetľuje, objasňuje, prehlbuje naše poznania kultúry života, tvorivej činnosti, hmotných a duchovných hodnôt príslušníkov našej národnosti - treba osobitne uvítať. A medzi také diela nepochybne patrí aj kniha pod názvom Kovačický kalendár 2022 redaktora Pavla Matúcha, ktorú vydalo Memoriálne stredisko doktora Janka Bulíka v Kovačici s jeho zakladateľom Pavlom Balážom.

  • V Pôtri o kovačickej insite

    „Vyrástli z novohradských koreňov, rozvinuli sa v Banáte, dedičstvo predkov zachovávajú"

    V obci Pôtor na Slovensku sa v dňoch 28. – 29. apríl 2022 uskutoční Okrúhly stôl: Slovenské insitné umenie v Srbsku ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva. Slovenské kovačické insitné umenie z tvorby 63 maliarov patriacich ku Galérii BABKA (majiteľa a zakladateľa Galérie Babka a Nadácie Babka Pavla Babku) je dlho známe výstavami na troch kontinentoch, konkrétne v 29. metropolách. Ale najčastejšie výstavy kovačických insitných maliarov sa konajú na Slovensku. Po tridsaťročných skúsenostiach, úspechoch a dokumentácii, kovačická insita v cykle roku 2022-2023 kandiduje do zápisu listiny UNESCO, ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva.

  • Veľká noc 2022

    Združenie vinárov a vinohradníkov z Kulpína aj v tomto roku usporiadalo vydarené podujatie Veľká noc v Kulpíne 2022. Okrem tradičného oceňovania vín a klobás a verejnej degustácie oceňovaných vzoriek, hlavným cieľom manifestácie je ukázať, aké vína sa vyrábajú, zhromaždiť ľudí, cítiť sa v Kulpíne príjemne a trochu spopularizovať výrobu dobrého vína - povedal Michal Dovičin, predseda kulpínskych vinohradníkov. Tohtoročné, v poradí 14. podujatie, spestril bohatý kultúrno-umelecký program a návštevníci mali možnosť oboznámiť sa s veľkonočnými zvykmi a obzrieť si kraslice, ktoré vymaľovali členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov. Ich prvú veľkonočnú výstavu omaľovaných drevených vajec slávnostne otvorili v Petrovci v Kvetnú nedeľu (možno si ku obzrieť v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec do konca apríla) a časť tej krásy výtvarníci priniesli aj do Kulpína.

  • Sviatky jari

    Veľkonočný, či Veľký, alebo aj Tichý týždeň sa začína na Kvetnú nedeľu, ktorá je zároveň poslednou, šiestou pôstnou nedeľou. Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela? Dala som ich dala...
    ... svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby rástla tráva, tráva zelená, vyše kolená...

  • K storočnici narodenia Tibora Königa

    Tibor König sa narodil pred 100 rokmi v Petrovci a tragicky zahynul pred 69 rokmi 19. apríla 1953. Tibor-Michal König sa narodil 5. júna 1922 v Petrovci, v rodisku zakončil ľudovú školu, na petrovskom gymnáziu maturoval v školskom roku 1939/40. Keď vojna začínala študoval medicínu na Belehradskej univerzite. Počas okupácie mravne a hmotne podporoval národnooslobodzovacie hnutie, ale už vo februári roku 1942 ho okupanti zatkli a odviedli do zlopovestnej navosadskej »Armie«, odkiaľ ho, neskoršie, prepustili, ale bol stále pod dozorom. V septembri roku 1943 ho odviedli do koncentračného tábora do Poľska, ale začiatkom októbra roku 1944 sa mu podarilo prestúpiť k Červenej armáde. Po II. sv. vojne sa vrátil do oslobodeného Petrovca a od roku 1947 vyučoval dejepis a občiansku výchovu na gymnáziu v Petrovci, kde pôsobil do svojej tragickej smrti 19. apríla 1953. Pochovaný je na petrovskom cintoríne a do jeho hrobky neskôr pribudla jeho manželka Zuzana Königová (1927 – 2011) a najnovšie do hrobky uložili aj urnu s popolom ich dcéry Jarmily Königovej (1950 – 2020).

  • Koštovka vín a klobás v Kulpíne

    Dve odborné komisie ohodnotili včera vzorky 47 bielych vín, 19 červených, 11 ružových, ako aj 53 klobás. Ich verejná degustácia sa bude konať vo Veľkonočnú nedeľu 17. 04. 2022 v Poľovníckom dome v Kulpíne, po udeľovaní medailí, ktoré sa začne o 17:00. Na podujatie Veľká noc v Kulpíne a verejnú degustáciu oceňovaných vzoriek vín a klobás povoláva Spolok vinárov a vinohradníkov z Kulpína.

  • Rok odkazu štúrovcov – vedecká konferencia a Matičná esej

    Matica slovenská (MS) z Martina vyhlásila tento rok za Rok odkazu štúrovcov. Matičiari upozorňujú, že v roku 2022 uplynie presne 200 rokov od narodenia viacerých významných štúrovcov, sú medzi nimi Ján Francisci, Janko Kráľ, Ján Rotarides, Ján Kalinčiak a ďalší. „Pre Maticu slovenskú však nemajú význam len ako národní buditelia, ale mnohí z nich boli úplne prvými matičiarmi. Samotný Ján Francisci bol nielen kľúčovou postavou štúrovského hnutia, ale aj vzniku Matice slovenskej v roku 1863, v ktorej bol doživotným čestným podpredsedom," zdôrazňuje predseda MS Marián Gešper. Viaceré tohtoročné podujatia sa preto nesú práve v znamení štúrovského odkazu. V Martine 8. – 9. septembra 2022 usporiadajú vedeckú konferenciu ODKAZ ŠTÚROVSKEJ GENERÁCIE a tiež celoštátna súťaž „Matičná esej" je ladená k roku odkazu štúrovcov. Prihlášky na konferenciu je potrebné zaslať do 15. mája a eseje na súťaž možno poslať do 30. mája 2022.

  • Dankovej Nitrianske štvorce

    Učiteľka a autorka známej dolnozemskej KUCHÁRKY Ľudmila Danková, rod. Starke sa narodila roku 1924 v Petrovci vo farárskej rodine. Jej otec Samuel Starke (narodený r.1888 v Mošovciach), žil a pôsobil v Petrovci v období 1913 – 1957, bol i biskupom SEAVC a predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii a v rokoch 1920— 1925 i zostavovateľom kalendára. Ľudmila teda odrastala v zámožnej rodine, v ktorej sa kultúra pestovala, zbožnosť chránila a správna výchova a pracovitosť vyzdvihovali. Tradícia sa dodržiavala a v tradičnej rodine dievčatám je miesto aj v kuchyni. No podporoval sa aj pokrok a tak sa mladá dievčina usmernila aj na školenie. Vyškolila sa za učiteľku, pracovala na petrovskej základnej škole, no vždy ju akosi lákala aj kuchyňa. Popri zamestnaní sa teda venovala aj kuchárstvu a bola dokonca aj známou petrovskou tortárkou. Rada skúšala nielen tradičné, ale aj nové jedlá a všetky recepty si značila do písanky. Po rokoch z toho vznikla Kuchárka, ktorej prvé vydanie vyšlo v roku 1957, kde zhrnula základné dolnozemské recepty do jednej, prehľadnej kuchárskej knihy.

  • Veľká noc v Kulpíne 2022

    V poradí 14. podujatie Spolku kulpínskych vinárov a vinohradníkov Veľká noc v Kulpíne, po dvojročnej prestávke sa v tomto roku uskutoční v ustálenom termíne, teda vo Veľkonočnú nedeľu. Včera 10. apríla 2022 v Kvetnú nedeľu v Loveckom dome v Kulpíne prijímali vzorky vín a domácich klobás na oceňovanie. V Zelený štvrtok odborné komisie budú hodnotiť kvalitu prijatých vzoriek a vo Veľkonočnú nedeľu 17. apríla 2022 v Loveckom dome v Kulpíne bude slávnostné odovzdávanie ocenení a verejná koštovka vín a klobás.

  • Kvetná nedeľa – Palmarum

    Ježiš Kristus v Kvetnú nedeľu vstupuje do Jeruzalema. Volajú mu na slávu Hosana! Vystielajú mu cestu palmovými ratolesťami. A už o pár dní ho odsúdia ako zločinca a ukrižujú. Na Kvetnú nedeľu bohoslužby v evanjelických kostoloch sa začínajú predspevom: „Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Kvetná nedeľa tak ukazuje, v akej tesnej blízkosti stoja dve také odlišné zvolania: Hosana! a Ukrižuj! „To Hosana Kvetnej nedele nám je vždy také sympatické, povzbudzujúce a povznášajúce. V niektorých našich cirkevných zboroch, najmä v staropazovskom, sa zachovala tradícia, že deti aj dnes vítajú Pána Ježiša ako vchádza do Jeruzalema, tým že sa oblečú do slávnostných krojov a prídu aj do chrámu Božieho a vypočujú si príbeh Kvetnej nedele. Sú to takzvané paničky. Len žiaľ, že toto vítanie, tam niekedy v Jeruzaleme, bolo krátke a rýchlo zamrelo," uviedol Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský vo svojej dnešnej úvahe v duchovnej relácii Pohľady k výšinám Novosadského rozhlasu.

  • Katarína Karlečíková

    Kovačická insitná maliarka Katarína Karlečíková sa narodila 9. apríla 1937. Začala chodiť do osemročnej školy v Kovačici, ale ukončila ju externe v Belehrade. Tiež v Belehrade ukončila aj strednú ekonomickú školu. Keď mala pätnásť rokov, chodievala na hodiny maľovania Martinovi Jonášovi. Tri roky navštevovala Centrum pre výtvarné vzdelávanie v Šumatovačkej ulici na Vračare (Belehrad). V Kovačici pracovala ako účtovníčka. S manželom Pavlom má dcéru Ľudmilu. Maľuje život na dedine, práce (žatva, lámačka, okopávanie kukurice a pod.), oslavy a veselice, tanečníkov. Pre jej obrazy je typické to, že je úzadie na jej obrazoch často jednofarebné, hlavne červené, alebo modré. Namaľovala približne 400 obrazov. Po prvýkrát vystavovala v rámci podujatia Kovačický október, v roku 1957. Prvú samostatnú výstavu mala v roku 1969 v Kovačici. V roku 1981 sa stala členkou Galérie insitného umenia v Kovačici.

  • Ultramaratónec Michal Šuľa prekonáva vlastné rekordy

    V minulú nedeľu 3. apríla 2022 sa v Bratislave konal 17. ročník ČSOB maratónu, kde náš ultramaratónec Michal Šuľa, Padinčan žijúci na Slovensku, dosiahol nový fantastický výsledok 2:40:32, umiestnil sa tak na treťom mieste a prekonal svoj doterajší rekord. Prvé miesta v súťaži mužov a žien získali pretekári z Ukrajiny: Taras Ivanyuta a Julia Tarasov. Druhý v maratónskej súťaži bol Gabriel Švajda a tretí Michal Šuľa, ktorý súťažil za klub Lesky´s Runners. Tento bratislavský maratón Šuľa zabehol len ako prípravu na 6-hodinový maratón v Poľsku, ktorý ho čaká o dva týždne, 23. apríla. Pripomeňme, že pred mesiacom získal zlatú medailu v Slavonskom Brode, kde sa konal 5. ročník Polojska ultra, otvorený šampionát Chorvátska v ultramaratóne na 100 km. V konkurencii viac ako 300 bežcov zo šiestich európskych krajín, šampiónom pretekov sa stal náš ultramaratónec 48-ročný Michal Šuľa, člen AK „Dinamo" z Pančeva. „Banátski Mihalić" 100-kilometrový úsek zvládol za 6 hodín 57 minút, na cieľ dobehol až 23 minút skôr než druhoumiestnený a ním dosiahol nový štátny rekordu Srbska. Týmto výsledkom sa dostal aj na prvé miesto vo svetovom rebríčku najlepších bežcov na 100 km pre rok 2022.

  • Krajanská recepcia na Veľvyslanectve SR

    Veľvyslanec SR v Srbsku J.E. Fedor Rosocha s manželkou Janou Rosochovou a zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Belehrade zorganizovali pre tunajšiu slovenskú komunitu prvú krajanskú recepciu. Fedor Rosocha je už takmer dva roky veľvyslancom Slovenskej republiky v Belehrade, no keďže situácia s koronavírusom nedovolila zhromažďovanie väčšieho počtu osôb, iba teraz sa oficiálne predstavil zastupiteľom slovenských inštitúcií, spolkov, organizácií, ako aj významným jednotlivcom krajanskej komunity v Srbsku. S mnohými kultúrnymi a spoločenskými činiteľmi nášho slovenského spoločenstva sa napriek tomu už skôr stretol, oboznámil sa s ich činnosťou a sledoval diania v našej národnostnej menšine. Veľvyslanec Rosocha sa na včerajšej recepcii prihovoril slovami: „Dovoľte aby som v mojom mene a v mene svojej manželky a v mene celého kolektívu zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v prvom rade vás oficiálne privítal na dnešnej krajanskej recepcie. V máji budú dva roky kedy som odovzdával poverovacie listiny prezidentovi Srbskej republiky." Poznamenal pán veľvyslanec a dodal, že jedným z najdôležitejších bodov pre neho je krajanská agenda.

  • Solidarita a vzájomná podpora

    I napriek obmedzením možnostiam hmotnej podpory krajanov sa Matica slovenská snaží plniť všetky požiadavky, ktoré jej krajania počas roka pravidelne adresujú. Primárne pristupuje k plneniu požiadaviek prijatých na zasadaní jej najvyššieho poradného orgánu pre krajanskú problematiku – Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri MS. Dnes ju tvorí 17 zástupov z desiatich krajín sveta (Čierna Hora, Česko, Francúzsko, Chorvátsko, Kanada, Maďarsko, Rumunsko, Poľsko, Švédsko, Ukrajina). Tieto organizácie spoločne vyslovili návrh, či by Matica slovenská mohla zabezpečiť pre krajanskú mládež nahrávky slovenských ľudových piesní a rozprávok.

  • Zdenkovi Medveďovi Malého princa

    Posledných devätnásť rokov kreativitu mladých umelcov v oblasti drámy, hudby, výtvarného a úžitkového umenia finančne podporuje Nadácia Malý princ, ktorú založili Alexandra Vegezzi Boškov a Antonio Vegezzi, pričom každý rok udeľujú študentom tri ceny. Jedným z laureátov v školskom roku 2021/22 je Petrovčan Zdenko Ivan Medveď, master svetelného dizajnu z Katedry dramatických umení. Pre študentov Akadémie umení je ocenenie Nadácie Malý princ veľkým povzbudením a stimulom k samostatnému rozvoju kariéry a vstupu na umelecký trh. Cena je peňažná v hodnote 1 500 eur v dinároch a odovzdaná bola na dnešnej slávnosti v Kultúrnej stanici „Svilara" v Novom Sade.

  • Keď nás bolí cudzí bôľ...

    „Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života." (Kniha prísloví 4, 23)

    O človeku, ktorý voči blížnym nič necíti, hovoríme že je bezcitný a že má tvrdé srdce. Nemá sa z čoho radovať. Je to človek, do ktorého nepreniká už nič. Jeho myseľ je vzdorovitá, jeho vnútro pyšné, jeho srdce tvrdé. Také srdce nemôže byť uzdravujúcim žriedlom života, lebo z neho vyviera kalná voda a nie číra, žblnkotavá, liečivá. Cvičme preto naše empatické cítenie a strážme si svoje srdcia. Láska a radosť majú uzdravujúcu moc. Humanitárny bazár v Kulpíne, ktorý prebiehal včera popoludní, ešte raz potvrdil, že sú medzi nami ľudia, ktorých srdcia nie sú zatvrdilé, ktorí sa vedia tešiť zo šťastia iných a ktorých bolí cudzí bôľ. Anne Molnárovej z Hložian, ktorá súrne potrebuje liečbu v Turecku, sa zozbieralo 48.200,00. Predajný bazár zorganizovali Anna Horvátová a Nataša Zimanová v spolupráci so Spolkom žien z Kulpína.

  • Kraslice a jarná výzdoba v Nadlaku

    Počas tohto víkendu, 2. a 3. apríla 2022, v rumunskom Nadlaku prebiehala 11. Medzinárodná výstava kraslíc a jarných výzdob. V duchu veľkonočných sviatkov a vítania jari Miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov z Nadlaku, za podpory Kultúrno-vedeckej spoločnosti Ivana Krasku a Spoločnosti pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, už roky v predveľkonočnom období organizuje toto krásne podujatie. Aj v tomto roku sa na ňom stretli Slováci z viacerých krajín a ani tentokrát nevystali účastníci z našich vojvodinských slovenských prostredí. Iniciátorkou podujatia bola v roku 2008 Anička Dováľová. V tomto roku organizátor usporiadal tiež dielňu pre deti.

  • DIDA 2022

    Vernisáž troch výstav: plagátov vystupujúcich predstavení, fotografií DIDA dáva divy a obrazov Zachované od zabudnutia Anny Babiakovej, predstavovala úvodnú časť 27. ročníka Festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA v Pivnici. Z jednej strany trúchlivá spomienka na Jozefa Chrčeka a Jána Kmeťka – dva „divy", ktoré mohutneli spolu s týmto festivalom a ktorým sa vlani pretrhla životná púť, v strede osem plagátov súťažiacich predstavení a na druhej strane úplne inak rezonoval priestor, kde boli pestré, výšivkami pospletané obrazy učiteľky výtvarnej kultúry Anny Babiakovej, roky pôsobiacej v pivnickej základnej škole. V druhej časti prvého festivalového dňa, ktorá už prebiehala na javisku, Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM, otvorila festival a herci zo Šuňavy, zo Slovenskej republiky, s predstavením Ženský zákon Jozefa Gregora Tajovského aj oficiálne naštartovali tohtoročný festival.

  • V čele kulpínskych vinárov zostáva Michal Dovičin

    Po dvojročnej prestávke dnes na rybárskej chate v Kulpíne svoje výročné a volebné zhromaždenie usporiadalo Združenie vinárov a vinohradníkov z Kulpína. Prítomných členov spolku a hostí privítal predseda Michal Dovičin. Súvahu činnosti za obdobie rokov 2019, 2020 a 2021 podal tajomník kulpínskych vinárov Radoslav Kolarski. Finančnú správu za uplynulé obdobie a finančný plán na tento rok vypracoval nový pokladník Miroslav Zima a z nej vyplýva, že spolok aj počas pandémie hospodáril veľmi dobre. Vo volebnej časti schôdze jednohlasne na ďalšie mandátne obdobie zvolili doterajšieho predsedu kulpínskych vinárov Michala Dovičina. Výkonná rada zostala v doterajšom zložení, iba namiesto Michala Miškára, ktorý sa vzdal mandátu, do jej radov ako nový člen pribudol mladý kulpínsky vinohradník Vlastislav Chalupka. Do Dozornej rady pribudli Gustáv Petráš a Daniela Plachtinská, ktorá sa zároveň poďakovala za pomoc členom združenia, ktorý jej pomáhali pri výsadbe nového vinohradu. Branislav Plachtinský navrhol do plánu zaradiť aspoň jeden spoločný výlet členov združenia.

  • Dievča, ktoré prežilo Osvienčim

    Bola jednou z väzenkýň v Osvienčime, v nacistickej "továrni na smrť", a jednou z tých málopočetných, ktorí sa z toho pekla na zemi – koncentračného tábora Auschwitz-Birkenaua, dostali von. Boriška Valfish, Židovka, ktorá sa narodila v Kulpíne 4. februára 1932, bola vystrašeným 12-ročným dievčaťom, keď v roku 1944 nechápavo stála s rodičmi pred doktorom Mengelem. On ich rozdelil, pre ňu určil smer vpravo, kým jej rodičom ukázal smer doľava, ktorý končil v plynových komorách. Dievča nechápalo, čo sa deje, prečo sem prišlo a nemohlo pochopiť ani to, čo mu hovoria. Nevedelo, že sa s rodičmi v tej chvíli navždy lúčilo. Nestačili si povedať ani len zbohom, a matke nebolo dovolené ani naposledy zovrieť dcérku v náručí. Vtedy sa dvaja naši spoluobčania, Kulpínčania, manželský pár Izidor Valfish a Eva Valfish, rodená Kohn, stali obeťami nenávisti, aj keď sa ničím neprevinili, životy im boli násilne uhasené pre židovský pôvod. Ich dcéra Boriška Juríková rod. Valfish sa nedávno, pred Vianocami, po 76 rokoch 17. decembra 2021 pobrala za rodičmi.

  • Naduváre

    Chýrečná kulpínska kuchárka, ktorá v minulosti, v šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia varievala na svadbách, teta Anna Koruniaková pre svoju rodinu rada vyprážala "naduváre". Čo je to za špecialitu prezradila novinárom Ľudového kalendára na rok 1988.

  • Odovzdané automobily domu zdravia v Petrovci

    V utorok 29. marca 2022 so začiatkom o 12.00 hodine na nádvorí domu zdravia v Báčskom Petrovci Obec Báčsky Petrovec odovzdala dva automobily značky FIAT PANDA Zdravotníckej ustanovizni Dom zdravia Báčsky Petrovec.

  • Dotácie ÚSŽZ 2022

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie na rok 2022 konečné výsledky – protokoly schválených a zamietnutých žiadostí o dotácie na rok 2022, ktoré boli schválené dňa 25.03.2022. Schválených je úhrne 767 žiadostí v celkovej hodnote 1,772.148,60 €. Najvyššia schválená suma je 250.000 €, ktorú získal Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku na 1. etapu rekonštrukcie budovy Slovenského multifunkčného centra v Nadlaku. Keď ide o Srbsko Obec Kovačica získala 100.000 € na III. fázu rekonštrukcie domu kultúry v Padine a 30.000 € je schválených aj na rekonštrukciu a modernizáciu divadelnej sály Domu kultúry 3. októbra v Kovačici.

  • Ján Amos Komenský – 430 rokov od narodenia

    Základná škola v Kulpíne nesie meno významného slovenského pedagóga a spisovateľa Jana Amosa Komenského narodeného 28. marca a tento dátum je zvolený za Deň školy v Kulpíne . Komenský bol presvedčený o dobrote ľudstva a tiež o možnosti vychovávania povahy. Podľa neho sa každé dieťa dá vychovať v dobrotu a každý človek sa dokáže zmeniť v dobrého. Podstata človeka je podľa Komenského konať dobro. Jan Amos Komenský je významná osobnosť nielen v oblasti pedagogiky a výchovy, ale aj v oblasti filozofie. Bol filozof, pedagóg, spisovateľ, teológ... Považuje sa za českého filozofa, no je považovaný aj za významnú osobnosť slovenskej a maďarskej kultúry. Narodil sa 28. marca 1592 v dedinke Nivnice v Čechách.

  • K sedemdesiatinám Pavla Hajka

    Kovačický insitný maliar Pavel Hajko sa narodil 25. marca 1952 v Kovačici. Ukončil strednú učňovskú školu (odbor stolár) v roku 1970. S manželkou Evou má synov Silvestra a Daniela. Maľuje od roku 1972. Po prvýkrát vystavoval v roku 1974 v rámci kolektívnej výstavy v Kovačici. Od polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia jeho hlavným maliarskym motívom bol kohút – ako symbol života, boja a lásky. Jeho obrazy vyžarujú erotiku. Okrem olejomalieb, robil aj výkresy a maľoval aj na skle. V roku 1981 sa stal členom Združenia kovačických insitných maliarov. Mal mnoho samostatných výstav a vystavoval aj v rámci početných kolektívnych výstav doma a v zahraničí. O mesiac bude mať ďalšiu samostatnú výstavu, tentokrát v Martine. Zúčastnil sa aj mnohých výtvarných kolónií. Mnohé obrazy daroval na charitatívne účely.

  • V Budapešti odhalili pamätnú tabuľu J. K. Viktorinovi

    Dielo Jozefa Karola Viktorina od 20. marca 2022 trvalo pripomína v kostole sv. Anny v Budapešti nová pamätná tabuľa. Práve tu, na adrese vtedajšej nemeckej farnosti pôsobil J. K. Viktorin ako kňaz v rokoch 1856 – 1866. Slávnostnej udalosti sa na pozvanie Slovenskej samosprávy v Budapešti zúčastnila delegácia Matice slovenskej (MS) na čele s jej predsedom Mariánom Gešperom.

  • NATO chemická vojna

    Pred 23 rokmi NATO zaútočilo na Juhosláviu. Nálety sa začali 24. marca 1999 o 19:45 SEČ. O tri roky neskôr, v roku 2002 na Biologickej fakulte v Belehrade bol s najvyššou známkou obhájený doktorát, ktorého autorka Miljana Stojanovićová-Milosavljevićová na základe terénneho výskumu dospela k záveru, že NATO viedlo nielen ozbrojenú, ale dokonca aj chemickú vojnu proti Srbsku, no bez použitia chemických zbraní. Stačilo bombardovať priemyselné závody. Napríklad pri bombardovaní továrne automobilov Zastava v Kragujevci boli zasiahnuté transformátory, z ktorých unikal do rieky Lepenica veľmi jedovatý pyralénový olej. Vplyvom požiaru bolo ovzdušie znečistené ešte toxickejšími dioxínmi a fosgénom, čo je silný jed... - Pyralen dorazil z Lepenice do rieky Moravy a táto sa vlieva do Dunaja, takže boli znečistené mnohé vodné toky nielen v Juhoslávii. V Novom Sade NATO lietadlá týždne bombardovali rafinériu, z ktorej sa dlho valil hustý, čierny dym, ktorý nebolo možné uhasiť.

  • K jubileu Gustáva Maršalla-Petrovského

    Slovenský spisovateľ Gustáv Maršall sa narodil pred 160 rokmi 23. marca 1862 v Petrovci. Petrovec bol v tom čase súčasťou tzv. Dolnej zeme v bývalom Uhorsku. K svojmu menu pridal prídomok Petrovský na znak úcty k svojmu rodnému mestu a publikoval pod menom Gustáv Maršall-Petrovský. Do USA odišiel na sklonku roka 1892, aby sa vyhol šiestim mesiacom väzenia, ktoré mu hrozili za politickú činnosť. V zámorí potom pozoroval život slovenských komunít v New Yorku, Pittsburghu, Clevelande a Chicagu, kde pracoval predovšetkým ako spisovateľ a vydavateľ početných slovenských novín, almanachov a kníh. Jeho literárne úspechy sa dočkali uznania u priateľov i nepriateľov. Napriek tomu bol chudobný a keď umrel 15. júna 1916, pochovali ho v hrobe pre bedárov. Priatelia neskôr urobili zbierku a získali tak peniaze potrebné na dôstojný pohreb a uctenie si jeho pamiatky. Postavili mu krásny pomník na Českom cintoríne v Chicagu. Píše v predslove anglického prekladu knihy Zpod závejov amerických Ondrej Miháľ, predseda Kanadského slovenského inštitútu.

  • Orchestrík medzinárodne ocenený

    Na II. medzinárodnej súťaži mladých interpretov-inštrumentalistov v Moskve, ktorá prebiehala online, Orchestrík zo Selenče je ocenený druhou cenou medzinárodnej odbornej poroty. Súťaž prebiehala v ôsmych kategóriách a Orchestrík bol zaradený do kategórie "Kreatívne tímy". Odborná porota hodnotila zručnosť a techniku, presnosť, súlad, kvalitu zvuku, muzikálnosť...a selenčským žiakom, s ktorými desaťročie pracuje dirigent PaedDr. Juraj Súdi, PhD. sa rozhodla udeliť titul „Laureát" II. stupňa. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční na Galakoncerte víťazov, v Katedrále v Moskve, Likhov per. 27. marca 2022, na ktorom sa, žiaľ, Selenčania nemôžu zúčastniť, avšak cene sa predsa nesmierne potešili. V zahraničí síce vystupovali, no doteraz sa zúčastnili iba na domácich súťažiach. Toto je ich prvé medzinárodné ocenenie. Blahoželáme!

  • Testosterón v SVD

    Mali si povedať „áno", ale ona povedala „nie" a priamo pri oltári sa vrhla na iného muža. Tento výjav, na ktorý sa nadväzuje celé predstavenie, si však divák musí iba domyslieť, keďže je to takzvaná mužská predloha a v nej hrajú iba muži. Muži sa bez prítomnosti žien rozprávajú „chlapsky", agresívne a vulgárne. A rozprávajú sa stále o ženách...Vraj, ich mužská agresivita vychádza predovšetkým zo samotnej existencie žien! V názorovom rozpore o získanie ženskej priazne stoja na jednej strane dominantní alfasamci s bohatými, často neobvyklými skúsenosťami a na druhej strane sú tí, čo so ženami nemajú veľké skúsenosti, sú podriadení, a v tomto príbehu sú to znalci biológie a práva, ktorí vedia vtipne vysvetliť fungovanie prírody, úlohu testosterónu a toho živočíšneho pudu v človeku. A kto že z tohto sporu vyjde víťazne? Žena. Keď zazvoní telefón a žena zavolá domov, aj tí alfasamci sa menia v krotkých psíkov. Muži na dne vlastnej úprimnosti... to je Testosterón, najnovšie predstavenie Slovenského vojvodinského divadla. Poldruha hodiny smiechu.

  • Čo bolí kulpínskych poľovníkov...

    Poľovnícke združenie Bažant/Fazan z Kulpína v sobotu večer 19. marca 2022 malo výročné zhromaždenie. Domácich poľovníkov, ako aj hostí zo susedných revírov, privítal predseda kulpínských poľovníkov Branislav Plachtinský a po ňom tajomník Správnej rady poľovníckeho spolku Zoroslav Brtka podal správu o minuloročnej lovnej sezóne a správca revíra Zdeno Maglovský sa zmienil o počte diviny a plánoch na tento rok. Z finančnej správy pokladníka Andreja Širku vyplýva, že záverečným dňom roku 2021 na účte spolku bolo 14.320 dinárov.

  • Zima s knihou v Petrovci

    Včerajším večierkom na petrovskom gymnáziu sa zakončil tohtoročný v poradí už deviaty cyklus literárneho podujatia Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca Zima s knihou. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík na toto podujatie pozval nateraz najväčší počet hostí. Prezentovaná bola tvorba až piatich literátov: Annamárie Boldockej Grbićovej, Zdenky Valentovej Belićovej, Zorana Đerića, Miroslava Aleksića a dizertačná práca Samuela Koruniaka. Spoluorganizátormi Zimy s knihou boli Gymnázium Jána Kollára a Spolok petrovských žien. Večierok otvorili mladí hudobníci Lucija Stajićová, husle a Zoran Mitić, gitara, ktorí zahrali Beethovenovu Sonátu mesačného svitu. V programe účinkovali tiež Alena Pešková, Marta Pavčoková a Miroslav Babiak. Na úvod prítomných privítala riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská.

  • Jubileum J. M. Hurbana

    Slovenská verejnosť a osobitne Beckov a Cirkevný zbor v Hlbokom na Slovensku, kde Jozef Miloslav Hurban prežil svoj aktívny život a kde v súčasnosti pôsobí ThMgr. Juraj Šefčík, si pripomínajú 205. výročie narodenia tohto velikána slovenských dejín. Narodil sa 19. marca 1817 v Beckove a umrel 21. februára 1888 v Hlbokom. Bol evanjelický kňaz, tiež prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849. Zanechal stopy aj v živote Srbov a tiež vojvodinských Slovákov. Po zrušení vojenskej hranice roku 1871, na konvente slovenskej evanjelickej cirkvi v Starej Pazove, jeho stredného syna Vladimíra si staropazovský cirkevný zbor zvolil za svojho farára a vnuk tohto významného štúrovca Vladimír Hurban Vladimírov (VHV) prežil celý svoj život vo svojom rodisku v Starej Pazove.

  • Jubilantka Maja Boldocká

    Profesorka Mária Boldocká (nar. Labátová) sa narodila 16. marca 1947 v Kulpíne. Základnú školu skončila v rodisku a gymnázium v Báčskom Petrovci. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade vyštudovala biológiu. Po absolvovaní štúdia v roku 1970 sa zamestnala na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci, kde ako profesorka biológie, krátko i psychológie, pôsobila až po odchod do výslužbyv v roku 2005, teda plných 35 rokov. Vedľa svojich základných pracovných povinností počas celého pracovného veku viedla i školský biologický krúžok, neskôr ekologický krúžok a organizovala príležitostné ekologicko-umelecké programy a ekologické výstavy v rámci školy a celej obce.

  • Zima s knihou v Kysáči

    Večierok Zima s knihou, ktorý sa v organizácii Spolku kysáčskych žien a v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom roky organizuje, prebiehal dnes 16. marca na Starej fare v Kysáči. Domácich a hostí privítala Ľudmila Berediová Stupavská, predsedníčka Spolku kysáčskych žien a o najnovších vydaniach Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca hovoril riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Zmienil sa o bohatej vlaňajšej knižnej produkcii s osobitným dôrazom na novú edíciu Predsa koľaj, v ktorej ako prvá kniha vyšla básnická zbierka Paľa Bohuša Na prahu a v poradí šiesta publikácia v tejto edícii je prvotina Annamárie Boldockej Grbićovej Provinčný weltschmerz. Prezentovaná bola aj kniha Webom do Kulpína Kataríny Pucovskej, ktorá vyšla mimo edície a ňou SVC uzavrelo rok 2021.

  • Pupinova busta v Kovačici

    Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici od zajtra 16. marca 2022 bude zdobiť busta nášho veľkého vedca, ktorého meno škola hrdo nesie. Bustu Mihajla Pupina narodeného v Idvore, v Kovačickej obci, slávnostne odhalia na pravé poludnie a hold tomuto velikánovi, profesorovi, vynálezcovi, vlastencovi, publicistovi, humanistovi... vzdajú aj v októbri v Belehrade, kde na Bulvári kráľa Aleksandra postavia sochu Mihajla Pupina. O tom dnes informoval divákov kovačickej rádio-televízie RTV Ok redaktor Ján Špringeľ.

  • Aby sa skončila vojna a nastal mier!

    Zakarpatská oblasť je oblasť na západe Ukrajiny na území Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny až po 2. svetovej vojne sovietskou anexiou. Administratívnym strediskom oblasti je Užhorod a je to jediná ukrajinská oblasť, ktorá hraničí so štyrmi štátmi – Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Preto je aj etnicky veľmi pestrá. Spolu tam odjakživa nažívajú rôzne národnostné menšiny, medzi nimi sú aj Slováci, ktorí sú roztrúsení po viacerých slovenských lokalitách. „Do 24. februára sme mali pokojný, bežný život – chodili sme do kostola na slovenské sv. omše, naše deti navštevovali jedinú na Ukrajine školu so slovenským vyučovacím jazykom, chodili sme na výstavy, koncerty, spoločenské podujatia. Deň 24. februára 2022 zastavil náš život. V tento deň začala vojna, ktorú nám zhotovil susedný štát Rusko. Prvý okamih bol naplnený mnohými otázkami: Čo ďalej? Máme utekať, ak áno, kam? Ďalej boli slzy beznádeje a hľadanie informácií, avšak otázky ostali bez odpovede," napísala pre kultúrno- spoločenský časopis Život Kamila Kryvka, Slovenka zo Zakarpatskej Ukrajiny, narodená v Užhorode.

  • O krajanoch s krajanmi

    Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip vás pozýva na druhú z online diskusií s krajanmi. Prvé online stretnutie ukázalo, že tém, o ktorých sa chceme a mali by sme sa rozprávať, je mnoho. Rozhodli sme sa preto pokračovať vo všeobecnom duchu:
    - vypočuť si vaše skúsenosti, požiadavky a návrhy
    - odpovedať na otázky o našej činnosti, podpore krajanov či zmenách v štátnej politike voči Slovákom žijúcim v zahraničí, prípadne na iné krajanské témy

  • 19 rokov po Đinđićovi

    Vedomosti, to je sila, to je moc. Ak sa však nevedomosti stanú mocou, následky bývajú ťažké. Hovoril o tom pred devätnástimi rokmi premiér Srbska Zoran Đinđić a potom ho 12. marca 2003 navždy umlčali. Pred tromi rokmi, v dnešný deň, opoziční lídri organizovali protestnú prechádzku #1od5miliona, ktorá prebiehala zo sloganom: "Ak dnes neuspieme, jediným dôvodom toho sme my sami." Pred tromi rokmi ich snaha vyšla nazmar. Prečo? Odpoveď ponúka úvodník v knihe Đinđić, kde čítame: "Rozprávka o Zoranovi Đinđićovi je rozprávka o nás a našej ťažko meniteľnej náture. Jedine v tej oblasti Zoran nebol nadostač múdry. Preveľmi dôveroval svojmu ľudu, preveľmi nás miloval, ak tak chcete. A my? My sme si jednoducho nezaslúžili jeho lásku a dôveru. Preto nám je aj takto ako nám je..." Knihu Đinđić podpisuje skupina autorov a publikovaná bola pri príležitosti 15-ročnice Đinđićovej vraždy vo vydavateľstve Vukotić media. Ubehlo, hľa, aj devätnásť rokov. Srbsko sa Zoranovou vraždou akoby zastavilo a zostalo stáť, či spať. Treba sa zobudiť. „Pohyb, to sú zmeny, to je zdokonaľovanie, modernizácia, to sú reformy," hovoril Đinđić. V Belehrade sa aj dnes uskutočnila tradičná „Prechádzka za Zorana".

  • Kanadský Slovák 80-ročný

    „S božou a vašou pomocou!" odznelo v ústrednej správe Kanadskej slovenskej ligy (KSL) 5. marca 1942 pri príležitosti vydania prvého čísla novín slovenskej menšiny v Kanade – Kanadský Slovák. Začiatkom marca si slovenská spoločnosť doma i v zahraničí pripomenula 80. výročie nepretržitého vydávania tohto posledného slovenského periodika v Kanade.

  • Evanjelické múzeum na Slovensku

    Slávnostné otvorenie Múzea Lutherovej reformácie na Slovensku prebiehalo dnes v budove na Palárikovej ulici 20 v Bratislave, kde múzeum sídli spolu s Ústredným archívom Evanjelickej cirkvi a.v. (ECAV) na Slovensku. Expozícia v súčasnej podobe bola dokončená koncom minulého roka, keď múzeum bolo aj formálne otvorené, avšak kvôli pandémii, slávnostné otvorenie sa odročilo na dnešný deň. Úvodom vzácnych hostí privítala Renáta Vinczeová, zastupujúca generálna dozorkyňa ECAV na Slovensku a po nej sa prihovoril generálny biskup ECAV Ivan Eľko. O výstave sa zmienil Martin Miti Kováč, autor a realizátor projektu Múzea Lutherovej reformácie na Slovensku.

  • Mirko Petrovič a Adela, rodená Čajaková

    V roku 1945 v akcii Mať volá Mirko Petrovič, evanjelický kaplán v Petrovci, sa s rodinou presťahoval z Dolnej zeme na Slovensko. Avšak, radosť z krajšieho života netrvala dlho, už v roku 1950 bol tam odsúdený na trest väzenia ako titovský špión. Vyriekli mu trest 23 rokov a peňažný trest 10 tisíc! Ihneď ho zavreli do žalára a jeho manželku a tri deti v rámci Akcie B na Štedrý večer roku 1952 násilne vysťahovali z bytu na Ferjenčíkovej ulici č. 2 a presťahovali na Oravu. Chybu uznali až v roku 1968, kedy Mirka Petroviča čiastočne rehabilitovali a odškodnili. Povolili mu návrat do Bratislavy, pridali byt na Meteorovej ulici, kde ubytovali aj ďalších prepustených, čo zostali nažive. Ako dôchodca pomáhal cirkvi, vykonával služby Božie aj v nemeckom jazyku. Umiera 4. januára 1983. So zosnulým sa rozlúčil generálny biskup Ján Michalko. Odpočíva v Slávičom údolí v rodinnej hrobke, v ktorej leží aj jeho dcéra Kornélia a manželka Adela, rodená Čajaková.

  • Tri ženy, tri ťažké osudy

    Tri naše významné osobnosti, predchodkyne dnešného ženského hnutia: Františka Jozefína Jarošiová, Eržika Mičátková a Mariena Czoczeková Eichardtová si našli miesto v knihe „Znamenite žene Novog Sada" (Významné ženy Nového Sadu) Gordany Stojakovićovej. Autorka do knihy spracovala biografie 65 žien, ktoré hýbali kultúrou a školstvom v Novom Sade v 19. a začiatkom 20. storočia. Na niekoľko žien osobitne poukazovala aj v propagačnom flayeri, a napriek tomu, že kniha vyšla tlačou pred takmer štvrťstoročím, vraciame sa k nej z viacerých dôvodov – je Medzinárodný deň žien a v roku 2022 si pripomíname jubileá: 145 rokov úmrtia Jozefíny Jarošiovej, 150 rokov narodenia Eržiky Mičátkovej a 130 rokov narodenia a 50 rokov úmrtia Marieny Czoczekovej Eichardtovej.

  • Ženy búrajú stereotypy

    Ženy od narodenia žijú v stereotypoch, že nie sú rovné mužom a pod vplyvom tohto hlboko zakoreneného presvedčenia, najčastejšie sa aj samé zaradia do podradnej úlohy. Tie rodové stereotypy obmedzujú potom schopnosť žien rozvíjať svoj potenciál, zvoliť si povolanie a rozhodovať o svojom živote. Proti stereotypom musíme preto bojovať, opačne nás ony budú v rozvoji spoločnosti vracať dozadu. Tento rok pri príležitosti Medzinárodného dňa žien organizácia UN Women, s podporou EÚ a Ministerstva pre európsku integráciu Srbska, spustili kampaň proti rodovým stereotypom so zameraním na: neplatenú prácu, mužské a ženské povolania, dedičstvo, jazyk a podnikanie žien. V rámci projektu „Kľúčové kroky k rodovej rovnosti" dnes boli udelené nenávratné finančné prostriedky vo výške 20,2 milióna dinárov šiestim ženským organizáciám zo Srbska. Tie budú realizovať projekty, ktoré prispejú k boju proti rodovým stereotypom. Medzi organizácie, ktorým prostriedky boli schválené je aj Akadémia ženského podnikania z Nového Sadu, ktorú roky úspešne vedie Jana Hudecová Zabunov.

  • Ján Bačúr maľuje vyše 70 rokov...

    ...a stále je činný. Dokončuje svoj v poradí už 3008. obraz! Veľa je aj vysloviť a kde to namaľovať! Keby sa tie obrazy rozdelili na celý jeho život, bolo by to asi 36 obrazov ročne, čiže tri v každom mesiaci jeho života. Taká produktivita by bola nadmerná aj keby sa zaoberal výlučne maľovaním. No, pán Bačúr si celú pracovnú dobu odpracoval ako matrikár v Padine, tiež sa roky aktívne zaoberal futbalom, písal kroniku svojej osady, aj kroniku svojho života... Po prvýkrát vystavoval svoje práce keď mal iba trinásť rokov, v rámci kolektívnej výstavy v Padine. Na tento rok, v ktorom oslávi svoje 85. narodeniny, si tiež stanovil náročné plány: usporiadať veľkú výstavu, na ktorej sa predstaví s 85 obrazmi, tiež so svojimi veľkými ručne písanými a cifrovanými knihami, ktorých má už 45, so svojimi tromi knihami-osobnými kronikami, monografiou a 24. plagátmi, na ktorých predstaví novinárov, ktorí ho podporovali na jeho umeleckej ceste. Momentálne pre svoju kolekciu dokončuje obraz Štyri ročné obdobia (120x100 cm), keďže si pred asi mesiacom jeho známy obraz s týmto pomenovaním kúpil veľvyslanec SR v Belehrade J.E. Fedor Rosocha s manželkou.

  • Za Michalom Gombárom

    Kysáč stratil jedného vzácneho človeka. Tuzemskú púť ukončil a presťahoval sa do večnosti neúnavný pracovník na roli dedičnej. 27. februára vo veku neplných 89 rokov zomrel kysáčsky učiteľ, matičiar, národovec, kultúrny dejateľ a spisovateľ Michal Gombár. Narodil sa v remeselníckej rodine 17. augusta v roku 1933 v Kysáči. Základnú školu skončil v rodisku a potom sa zapísal na gymnázium v Petrovci. Tu ukončil malú matúru a neskoršie i učiteľskú školu v roku 1953. V tom istom roku aj nastúpil do práce v Kysáči a o rok neskôr s manželkou šli pracovať do Jánošíka. Po určitom čase sa vrátil do Kysáča, kde najprv pracoval ako tajomník školy a potom ako učiteľ. K žiakom mal pekný prístup, vždy usmiaty a naladený, dával im nielen pozitívum do života, ale i lásku a vedomosti k peknému slovu. Mnoho rokov sa venoval zveľaďovaniu kultúrneho ochotníctva, najmä divadelného v Kysáči.

  • Medzinárodný veľtrh kníh

    Bibliografia Jána Kišgeciho vyšla v roku 2021 ako šiesty zväzok v edícii Bibliografie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Vydaná bola pri príležitosti osemdesiatin nášho známeho vedeckého, kultúrneho a spoločenského pracovníka prof.Dr. Jána Kišgeciho a zostavovateľkou tejto bibliografickej publikácie je Boženka Bažíková. Včerajšia prezentácia knihy prebiehala za ich prítomnosti a na nej sa prihovoril i riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty, taktiež Ladislav Čáni a Katarína Melegová Melichová. Knihu predstavili v prvý deň Medzinárodného knižného veľtrhu, ktorý prebieha v Master stredisku Novosadského veľtrhu a potrvá do 10. marca. Vstup je voľný a takmer všetky vydavateľstvá ponúkajú nákupy kníh za výhodných podmienok a tiež aj atraktívne zľavy.

  • Ministerka Gojkovićová v Kovačici

    V cykle 2023-2024 by sa Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku malo nominovať na zápis na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Prípravy na tento významný krok pre Slovákov v Srbsku sú v plnom prúde, o čom svedčí aj včerajšia návšteva podpredsedníčky vlády a ministerky kultúry a informovania Srbska Maje Gojkovićovej Kovačice. Navštívila Galériu insitného umenia, kde sa stretla s riaditeľkou Annou Žolnajovou Barcovou a Galériu Babka, kde hovorila s jej majiteľom Pavlom Babkom. Spolubesedníci ministerku informovali o prípravách podkladov pre nomináciu na zoznam UNESCO. Témou rozhovorov s Pavlom Babkom bola tiež aj výstava v Paríži, ktorú Galéria Babka v spolupráci s Ministerstvom kultúry a informovania Srbska usporiada v dňoch 14. marca až 2. apríla 2022.

  • Popolec a pôst

    V indiánskej kultúre existuje jeden príbeh o dvoch vlkoch, v ktorom starý otec učí svojho vnuka dôležitú životnú lekciu. Starý otec vysvetľuje svojmu vnukovi, že vo vnútri nás všetkých prebieha stály boj dvoch vlkov, ktorí v nás žijú. Jeden z nich je zlý. Je to hnev, závisť, žiarlivosť, chamtivosť, arogancia, odpor, klamstvá, falošná pýcha, nadradenosť a egoizmus... ale aj smútok, ľútosť, sebaúcta, vina a menejcennosť. Ten vlk nás zožiera. Druhý vlk je dobrý. Je to radosť, pokoj, láska, nádej, pokora, láskavosť, zhovievavosť, empatia, veľkorysosť, pravda, súcit a viera." Ten vlk nás dvíha. Vnuk nad tým chvíľu premýšľa a spýta sa: „Ktorý vlk vyhrá?" Starý otec odpovie: „Ten, ktorého kŕmiš." Dnes je Popolec, čiže Popolcová streda, alebo aj Škaredá streda, ktorou sa pre kresťanov začína pôst, obdobie ticha, obdobie hlbokého uvažovania nad sebou. Životná lekcia príbehu o dvoch vlkoch nás učí, že naša budúcnosť a náš osud je aj v našich rukách.

  • Margitka, dovoľte, nech vám nalejem...

    ...takto sa úspešnej, mladej slovenskej spisovateľke Margite Figuli prihovoril bratislavský lekár Jozef Šuster, pivnický rodák a odchovanec petrovského gymnázia, na čo ona prikývla a opätovala jeho úsmev. Beťári spisovatelia vraj ešte skôr vymysleli rýmovačku: „Tutuli, tutuli, ktože ma pritúli, to čarovné dievča – Margita Figuli." A veru, bolo to čarovné dievča a pritúlilo švárneho mladého muža Jozefa Šustera (Šustra), za ktorého sa v roku 1939 aj vydala a s ním strávila 41 rokov, do jeho smrti v roku 1980. Dnes si pripomíname 115. výročie narodenia prof. MUDr. Jozefa Šustera (1. 3. 1907 Pivnica, Srbsko – 14. 5. 1980 Bratislava).

  • 15. Selenčské sláviky – medzinárodné

    Na prehliadke Selenčské sláviky 2022, ktorá prebiehala v piatok 25. a v nedeľu 27. februára, svoje spevácke a hudobné vlohy predviedlo 60 malých sólistov za sprievodu 30-členného orchestra. Krojovaní účastníci oba dni smelo vychádzali na javisko pred početné obecenstvo, a to je vlastne aj hlavným cieľom tohto nesúťažného festivalu: od malých nôh priprávať nádejných interpretov na verejný prednes a upevniť a prehĺbiť láska k ľudovému spevu a kroju. Tentoraz sa ale v prednese vyskúšali nielen "selenčské sláviky", lež aj malí interpreti zo Slovenska (Zvolen), Maďarska (Veňarec), Aradáča, Nového Sadu, Hložian, Lalite a Báču. Keďže je toto podujatie nielen sviatkom slovenskej ľudovej piesne, ale aj ľudového kroja, všetci speváci vystupovali v hrdých krojoch. Orchestrom dirigoval doktor hudobnej pedagogiky Juraj Súdi, ktorý zároveň mal na starosti aj úpravu piesní a nacvičovanie spevákov, v čom mu roky pomáha aj syn Juraj, kým manželka Renata pripravuje konferencierov.

  • Vladislav Stanko, podnikanie a podpora krajanov

    V Srbsku, a predovšetkým medzi vojvodinskými Slovákmi, Vladislava Stanka stretávame už niekoľko rokov. Svalnatý pán nemôže byť nepovšimnutý. Neraz je v sprievode atraktívnych dám, čo upúta ešte viac zvedavých pohľadov. Už viac rokov finančne podporuje mnohé akcie na Slovensku a v Česku a u nás Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci, ale aj ďalšie podujatia. Bude partnerom aj tohtoročných Slovenských národných slávností, tiež osláv 220-ročnice Kovačice, Festivalu českého a slovenského piva v Niši, Paprikašiády českej menšiny v Českom Sele... Počas týždenného pobytu v Srbsku podpísal tiež viacero zmlúv a dohodol ďalšiu spoluprácu European institute Prague s pobočkami v Belehrade, Novom Sade a Niši, ktoré ponúkajú základné a postgraduálne manažérske štúdium MBA, MPA, MPH, LL.M. a tiež exkluzívne doktorské štúdium programu DBA, DPA, DrPH, LL.D.

  • Kam?

    Ston zašlých čias
    v rodičoch zanechal starý kvas.
    Vzdych matiek, vdov,
    plač sirôt a nevydaných diev
    brzdí chod?
    Mocní vládcovia mlčia.
    Lesk zlata, cengot striebra hovorí...
    Hlas sirén, hrkot fabrík
    volajú do práce — do boja.
    Nebesá čudne zbarvené,
    vietor divnou piesňou šumí.

    Duch sa kolíše a srdce sa zviera... Napísal mladý evanjelický kňaz Štefan Valent-Šubarov krátko pred tým ako bol okupantom zavraždený v prvých dňoch okupácie Juhoslávie v druhej svetovej vojne. Ľudstvo sa tou hrôzou nepoučilo. Plač sirôt znova čuť a zas sirény trúbia na poplach.

  • Osamostatnenie kulpínskeho cirkevného zboru

    Kulpín pred 200 rokmi, v roku 1822, získal prvého evanjelického farára. Bol ním Ján Rohoň, ktorý sa narodil v Kulpíne 27. decembra 1797 a bol synom druhého kulpínskeho učiteľa, znamenitého osvietenca Juraja Rohoňa a Evy, rodenej Vašašovej. Do ľudovej školy chodil v Hložanoch, do gymnázia v Novom Vrbase, údajne aj do srbského gymnázia v Sriemskych Karlovciach, a študoval v Bratislave. Po štúdiách bol kratšiu dobu vychovávateľom vo Veľkom Kereši (Nagykórôs) a keď prijal pozvanie Kulpínčanov, koncom roka 1821 bol vysvätený za evanjelického farára v Banskej Bystrici a do úradu v Kulpíne bol slávnostne uvedený 6. januára 1822, kde pôsobil do konca roku 1831, keď sa po smrti svojho otca Juraja stal jeho nástupcom v Hložanoch, kde umrel 18. januára 1857. Uvádza to Dr. Samuel Čelovský v knihe Pamätnica – Spomenica 1789-1989 vydanej pri príležitosti 200 rokov školy v Kulpíne.

  • Matica slovenská v Juhoslávii (1932 – 1941)

    Matica slovenská v Juhoslávii, dnes Matica slovenská v Srbsku, bola založená pred 90 rokmi v Petrovci, okrem iného aj vďaka testamentu slovenského národovca Samka Baláža, rodáka z Petrovca, ktorý poručil na založenie Matice slovenskej sumu 40 tisíc dinárov, ktoré sa mali použiť len na výstavbu matičnej budovy, pre ktorú dal aj miesto v Petrovci. Uvádzame úryvok z obsiahlejšieho textu Jána Podhradského zverejneného v Národnom kalendári 2002.

  • Tŕnistá životná cesta Pavla Šuľana

    Keď v roku 2000 členovia výboru Spolku Slovákov z Juhoslávie odovzdávali v Bratislave Dr. Pavlovi Šuľanovi čestné členstvo Matice Slovenskej v Juhoslávii mal vtedy už 94 rokov a za sebou život plný úspechov a pádov, radosti a sklamania. Krivka životných úspechov stále oscilovala, raz bol oslavovaný, inokedy zavrhnutý. V duši s trpkosťou prežitých vojnových hrôz, ale aj s hlbokými ranami na srdci, ktoré vznikli v povojnovom období, keď namiesto vyznamenaní za zásluhy, násilne bol z Bratislavy presťahovaný na východ Slovenska, kde musel pracovať ako trestanec za mizerný plat vo Východoslovenských strojárňach v Košiciach. Mal pritom zakončené dve fakulty: teológiu a filozofiu, ale aj vojenské hodnosti, ktoré si zaslúžil v boji. Do boja šiel dobrovoľne, lebo ako teológ a filozof dobre vedel, že na bojiskách, viac než inde, treba človeku duchovná posila. Neváhal preto a už v marci 1941, skôr ako sa plameň II. svetovej vojny rozšíril na juhoslovanskom území, opustil báčskopalanskú cirkev a odišiel ako dobrovoľník bojovať po boku s československými dobrovoľníkmi. Veď, pred desaťročím študoval aj v Bratislave a aj v Prahe.

  • Delegácia Archívu Vojvodiny navštívila SR

    V týchto dňoch delegácia Archívu Vojvodiny z Nového Sadu: Dr. Nebojša Kuzmanović, riaditeľ, Kristijan Obšust, zástupca riaditeľa a Vladimír Mučibabić, operátor digitalizácie a fotograf, absolvovala niekoľko stretnutí s vysokými predstaviteľmi kultúrneho a politického života Slovenskej republiky, tiež s predstaviteľmi občianskeho sektora. V piatok 18.2.2022 na pozvanie predstaviteľov rezortu obrany SR sa hostia z Vojvodiny stretli v Bratislave so slovenským ministra obrany Jaroslavom Naďom.

  • Rekonštrukcia kostola Nanebovstúpenia Pána v Kulpíne

    Rekonštrukcia pravoslávneho chrámu Nanebovstúpenia Pána (Вазнесења Господњег) v Kulpíne sa začala vlani v novembri, po tom ako júlová búrka zrazila kríž z kostolnej veže. Rekonštrukčné práce aj ďalej pokračujú, avšak kríž sa už vzpína na chráme.

  • Pocity uväznené v skle

    Výstava svetoznámeho slovenského umeleckého sklára Jána Zoričáka sa po Belehrade presunula do Nového Sadu, kde ju vo štvrtok v Kultúrnej stanici Svilara slávnostne otvoril slovenský veľvyslanec Fedor Rosocha. Zážitok umocnilo skvelé vystúpenie SKUS Šafárik z Nového Sadu. Informuje o tom na svojej facebookovej stránke Slovenské veľvyslanectvo v Srbsku a správu dopĺňa fotografiami krásnych umeleckých diel urobených zo skla rukami majstra. Výstavu pomenovali Nezabudnime a ňou sa Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade zapojilo do projektu Nový Sad, európske sídelné mesto kultúry 2022. Heslom projektu je Za nové mosty a uvedenou expozíciou sa symbolicky vybudoval ďalší most spolupráce v priateľských vzťahoch Slovenska a Srbska. Diela, ktoré sú vystavené, majú prepojenie na histórii Srbska a pocitmi autora rozprávajú aj o našich útrapách v 90-tich rokoch. Výstava potrvá do 3. marca 2022.

  • V Galérii Babka prezentovali knihu o Nemanjićovcoch

    Kniha Dr. Duška Lopandića Nemanjićovci - panovníci a doba srbského stredoveku (Nemanjići – vladari i vreme srpskog srednjeg veka) je príbeh o rozmachu a zániku najvýznamnejšej srbskej dynastie stredovekého Srbska, o zrode a vzostupe kráľovstva, o ríši, o obrane pred osmanskou inváziou až po pád despotizmu. Prezentácia slovenského vydania knihy v preklade Rastislava Popovića sa uskutočnila v piatok 18. februára 2022 v Galérii Babka v Kovačici pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka. O knihe hovorili Dr. Ratomir Milikić, historik, Miroslav Mlinarček, master historik, Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka a Dr. Mojmír Vrlík, honorárny konzul Srbska v Martine, ktorý v mene Spolku Srbov na Slovensku odovzdal knihy pre každú školu so slovenským vyučovaním v Srbsku. O význame slovenského prekladu knihy sa zmienil Dragan Stojović, prvý poradca v Ministerstve zahraničných vecí z Oddelenia pre susedné krajiny a juhovýchodnú Európu, ktorý sa vo významnej miere pričinil o vydanie knihy v slovenčine. V mene Obce Kovačica prítomných pozdravila Marijana Melišová, asistentka obecného predsedu a v mene Veľvyslanectva SR v Belehrade sa prihovoril Boris Konček, 3. tajomník veľvyslanectva.

  • Za Katarínou Kopčokovou

    Katarína Kopčoková (1938 - 2022), učiteľka na dôchodku, ináč najmladšia zo starej gardy petrovských učiteľov, na ktorých si bývalí žiaci často a s láskou spomínajú, 21 rokov pôsobila v Kulpíne a v Petrovci v rozpätí rokov 1979 - 1994, keď ju kolegovia zo ZŠ Jána Čajaka vyprevadili do dôchodku. „Do kostola chodím pravidelne a nielen v nedeľu, najväčší pôžitok mi robí práca s kvetmi o ktoré sa starám vo dvoch domoch, veľa čítam, vnukovia ma zásobujú novými vydaniami kníh zo Slovenska, navštevujem zopár kolegýň, pomáham dcére, jej rodine, snažím sa byť užitočná" – na tie slová Kataríny Kopčokovej si dnes na spoločenskej sieti spomenula naša novinárka na dôchodku Anna Dudášová a napísala ich v texte pod fotografiou Kataríny Kopčokovej, ktorú urobila v roku 2018 keď o nej chystala článok do Národného kalendára na rok 2019.

  • Slováci v zahraničí a Štefan Boleslav Roman

    Vo vydavateľstve Matice slovenskej aktuálne vyšiel tridsiaty ôsmy ročník vedeckej recenzovanej ročenky Slováci v zahraničí. V tomto roku ročenka sa orientuje na sté výročie narodenia Štefana Boleslava Romana. Obsahuje unikátnu štúdiu Pavla Pareničku a kvalitný biografický príspevok Petra Cabadaja. Okrem problematiky slovenského exilu zborník tradične prináša dolnozemskú problematiku. Štúdie Jána Babiaka a Štefana Chrťana zo Srbska reflektujú dejiny osídľovania i školstva v Kovačici, autor Ján Jančovic sa zameriava na tristé výročie osídlenia Poľného Berinčoku. Patrik Šenkár sa venuje poézii Jána Chovanca z Rumunska, recenziu knižného diela výskumnej pracovníčky z Maďarska zameranú na Čabiansky kalendár pripravila Alžbeta Uhrinová. Kratšie biografie významných krajanov pôsobiacich v zámorí z pera Petra Cabadaja pripomínajú výročia Juraja J. Töröka, Ladislava Grosmana, Ladislava Gunderu, Jána L. Doránskeho, Frica Motošku a Márie Maghútovej-Párovskej. O ročenke informuje PhDr. Zuzana Pavelcová, riaditeľka Krajanského múzea z Martina, ktorá tiež vyzýva krajanov prihlásiť sa na vedecký seminár s názvom Život a dielo Štefana Boleslava Romana.

  • Pro Cultura Slovaca 2022

    Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (Maďarsko), Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (Srbsko) a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (Rumunsko) (zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v Slovenskej republike, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca navrhli potenciálnych ocenených na rok 2022, a to najneskôr do 15. marca 2022 e-mailom na uksm@slovaci.hu a následne aj v tlačenej podobe na adresu Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (1114 Budapest, Ulászló u. 21., Maďarsko). Cena Pro Cultura Slovaca sa udeľuje každoročne pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (18. apríl) počnúc rokom 2018 za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov.

  • 14. február – slovenčina, láska, víno...

    Časy sa míňajú: dni, noci tiahnu preč.
    Život len zostáva, čo starne na dereši,
    a milé pohladenie unavenej duši
    dáva rodná reč...

    ...napísal PhDr. Imrich Kružliak, pseudonym Marian Žiar, významná osobnosť slovenského povojnového exilu, ktorí sa dožili vyše 104 rokov. Jeho verše si zvolilo Súkromné etnografické múzeum Humno na propagáciu 14. februára – neoficiálneho dňa spisovnej slovenčiny. Okrem sv. Valentína a sv. Trifuna, máme teda aj tretí dôvod na oslavu dnešného dňa. Pri príležitosti tohto dňa bieloblatskí žiaci radia milovať, a to každú osobu: aj priateľov, rodičov, starých rodičov, susedovcov, učiteľov... A nielen dnes, ale aj zajtra, napozajtra, tento týždeň a celý rok. Milujme.

  • K sedemdesiatinám Jána Brtku

    Ján Brtka, významná osobnosť novosadských Slovákov, ktorý roky pôsobí v novosadskom cirkevnom zbore, je dlhoročným dozorcom, ale aj členom cirkevného spevokolu, je aktívnym matičiarom a v Slovenskom kultúrnom centre P.J. Šafárika v Novom Sade dodnes spieva a tancuje, sa dožíva významného životného jubilea – sedemdesiatin. Jubilantovi gratulujeme a pri tejto príležitosti ponúkame úryvok z jeho textu Spomienky, spomienky... (1973 — 2020) zverejneného v knižke Minulosť dneška III, ktorú vydalo SKC P.J. Šafárika pri príležitosti storočnice pôsobenia.

  • Webom do Kulpína a Zima s knihou

    V knihe Webom do Kulpína sú zhrnuté texty o Kulpíne a Kulpínčanoch, ktoré boli zverejnené v poslednom 15-ročnom období na stránke www.kulpin.net. Sú to predovšetkým publicistické texty, ktoré Katarína Pucovská v minulých rokoch zverejnila na webovej stránke. Okrem autorky, na večierku sa prihovoril Pavel Gaža, predseda MOMS Kulpín, ktorý sa zmienil o spolupráci kulpínskeho MOMS a kulpínskej webovej stránky. Vladimír Valentík, riaditeľ SVC z Báčskeho Petrovca predstavil najnovšiu knižnú produkciu SVC. Texty z knihy Webom do Kulpína čítala Viera Dorčová Babiaková a hudobné predely patrili mladému kulpínskemu gitaristovi Zoranovi Mitićovi. Prezentácia knihy prebiehala v piatkový podvečer 11. 02. 2022 v kulpínskej základnej škole. Vydavatelia: www.kulpin.net, MOMS Kulpín a SVC Báčsky Petrovec.

  • Nové zvony v Petrovci roku 1922

    Petrovčania si pred 100 rokmi zadovážili nové zvony na kostolnú vežu. Na malom zvone písalo „Ev. a. v. C. Petrovská 1922 K Sláve Božej a na rozpomienku 0. Severíniho." Na veľkom zase „Hrad Prepevný Jest Pán Buh Náš." Zvony boli vyrobené pred storočím v Záhrebe, avšak do Petrovca boli prepravené začiatkom februára roku 1923. Nové zvony prilákali ku kostolu početných Petrovčanov. Bola to mimoriadna udalosť pre celú dedinu. Kratší text Vladimíra Valentíka o tejto udalosti je zverejnený v Národnom kalendári 2002.

  • Vasa Stajić, významný Vojvodinčan

    Vasa Stajić sa narodil 10. februára 1878 v Mokrine a zomrel v Novom Sade pred 75 rokmi, v deň svojich narodenín, 10. februára 1947. Bol veľkým zástancom demokratických myšlienok a autonómie Vojvodiny, nazývali ho posledným apoštolom starej Vojvodiny. Zanechal neprekonané práce o politických, hospodárskych a kultúrnych dejinách Nového Sadu a životopisy jeho slávnych občanov.

  • IN MEMORIAM – Ján Kolárik

    V stredu 9. februára vo veku 56 rokov zomrel učiteľ, kultúrny predstaviteľ, predseda Výboru pre školstvo Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, predseda Miestneho výboru Matice slovenskej v Padine a predseda Rady miestneho spoločenstva v Padine Ján Kolárik.

  • Đorđe pl. Stratimirović Kulpinski

    Đorđe pl. Stratimirović Kulpinski – tak seba podpisoval slávny generál srbských dejín, ktorého okrúhle jubileum – 200-ročnicu narodenia si pripomíname v týchto dňoch. Narodil sa 7. februára 1822 v Novom Sade, no seba považoval za Kulpínčana, keďže sa v Novom Sade narodil len zhodou okolností. Jeho tehotná matka, ktorá bola na návšteve v Novom Sade u rodičov, sa totiž pre vysoké snehové záveje nemohla načas vrátiť domov do Kulpína. Odrastal však v Kulpíne, so Slovákmi a Slováci: Juraj Rohoň a Michal Godra boli aj jeho prvými učiteľmi. Bratislavu tiež často navštevoval, keďže bol dvakrát poslancom Uhorského parlamentu v Požune (srbské archaické pomenovanie pre Bratislavu). Keď mal iba 26 rokov velil srbskému vojsku a boje vyhrával. Napriek mnohým zásluhám vyhostený bol z krajiny a zomrel v cudzine. Po vyše storočí jeho telesné pozostatky boli vlani exhumované a z Viedne prepravené do Nového Sadu.

  • Vladimír Plavec 1922-1976

    Dnes si pripomíname storočnicu narodenia docenta patologickej anatómie Lekárskej fakulty v Novom Sade Vladimíra Plavca. Narodil sa v Novom Sade 7. februára 1922 rodičom Michalovi Plavcovi, architektovi a matke Kataríne r. Vujkovićovej, domácej. Jeho otec Michal Plavec (1879 – 1944) sa narodil v Petrovci, kde po sebe zanechal monument – projektoval veľkolepú budovu gymnázia. Syn Vladimír zakončil základnú školu a gymnázium v Novom Sade. Maturoval v júni 1940 a v tom istom roku sa zapísal na Lekársku fakultu v Belehrade. V októbri 1944 ako dobrovoľník vstúpil do radov NOV a POJ. Demobilizovaný bol (1. 12. 1945) ako záložný sanitný poručík. Po demobilizovaní pokračoval v štúdiu na Lekárskej fakulte v Belehrade. Absolvoval ju roku 1948 s priemernou známkou 9,45. Už ako študent (od 9. 1946) pracoval ako demonštrátor na Patologickom inštitúte Lekárskej fakulty v Belehrade do ukončenia štúdia. V priebehu štúdia(1947) bol účastníkom výstavby Mládežníckej trate Šamac – Sarajevo. Po ukončení štúdia (1948) získal hodnosť asistenta Patologického inštitútu Lekárskej fakulty v Belehrade a zároveň vykonával aj funkciu asistenta na Stomatologickej fakulte v Belehrade. Špecialistickú skúšku z patologickej anatómie zložil v Belehrade s výborným prospechom (1952). Na osobnú žiadosť bol v tom istom roku preložený do Nového Sadu.

  • Juraj Pagáč (1912 – 1982)

    Juraj Pagáč sa narodil 6. februára roku 1912 v Hložanoch z chudobných rodičov otca Juraja a matky Márie rod. Uramovej. Základnú školu skončil v rodisku a gymnázium v Petrovci. Keďže mu v jeseň roku 1931 otec nešťastne zahynul, z materiálnych príčin nemohol ani maturovať a chcel sa zapísať na železničiarsku školu do Belehradu, kde ho pre nedostatok miesta neprijali. Maturoval dodatočne v roku 1934 a odišiel študovať teológiu do Bratislavy, ktorú skončil v roku 1939. Za farára bol vysvätený 15. júla 1939 biskupom Samuelom Starkem. Krátko kaplánoval v Kovačici pri seniorovi J. Janišovi ale pre nemoc laliťského farára Emila Heinleina bol menovaný za kaplána v Laliti. Po smrti farára E. Heinleina zostal i ďalej kaplánom, lebo mu pre neznalosť maďarčiny nebolo dovolené dať sa voliť za farára.

  • 99 rokov ženského spolku v Padine

    Počiatky spolkovej činnosti žien v Padine datujú z roku 1923, potom v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch činnosť žien bola najvýraznejšia a v deväťdesiatych rokoch ich aktivity zanikli. Činnosť bola obnovená 5. februára 2003. V Zborníku prác II. Padina 1806 — 2006 v texte prof. Dr. Jána Babiaka, Dr.Sc, Spolkografia Padina, na strane 266 sa dozvedáme, že prvé ženské združenie v Padine, Odbočka Ústredného spolku československých žien bolo založené v októbri 1923. Od tých čias v osade s prestávkami pôsobí ženské združenie. Od 2006. roku každoročne Spolok žien píše a úspešne realizuje projekty na tému Oživovanie spomienok z minulosti starých Padinčanov a na tému Zachovajme od zabudnutia. Uvádza to predsedníčkou Spolku žien v Padine Elenka Haníková na úvod krásnej knihy Zachovajme od zabudnutia – tradičný odev žien v Padine, ktorú padinské spolkárky vydali v roku 2018.

  • Rok kroku Vojvodiny do televízie

    Dnešný deň 4. februára z roku 1971 možno považovať za prvý krok Vojvodiny do televízie. V ten deň sa totiž vydalo ustanovujúce uznesenie Rady Novosadského rozhlasu, ktorým sa v rámci Novosadského rozhlasu založila samostatná pracovná jednotka Televízia vo výstavbe, s úlohou vybudovať televízne stredisko a televíznu sieť a zabezpečiť podmienky pre výrobu a vysielanie televízneho programu v jazykoch národov a národností Socialistickej autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Písal o tom pred polstoročím Ján Širka v Ľudovom kalendári 1972.

  • Ocenenie M. Demákovi a rozlúčka veľvyslanca M. Babića

    Veľvyslanec Srbska v Bratislave J.E. Momčilo Babić končí zajtra 4. februára svoj diplomatický mandát na Slovensku a jednou z jeho posledných oficiálnych aktivít bolo odovzdávanie Plakety za životné dielo nášmu významnému básnikovi a prekladateľovi Miroslavovi Demákovi. Toto vysoké ocenenie mu udelil Zväz spisovateľov Srbska a ceremoniál odovzdávania ceny sa konal na Veľvyslanectve Srbskej republiky v Bratislave. Veľvyslanec Babić pripomenul, že je M. Demák veľmi významný umelecký tvorca, ktorému sa darí jedinečným a tvorivým spôsobom prepájať literárne diela Srbska a Slovenska. Prispieva tak k lepšiemu porozumeniu, poznaniu a spojeniu dvoch národov. Viac TU: http://bratislava.mfa.gov.rs/cir/newstext.php?subaction=showfull&id=1643710857&ucat=106&template=HeadlinesCir&#disqus_thread

  • Sto rokov spolku žien v Petrovci

    „V roku 1921 vznikli spolky žien v Báčskom Petrovci, Kysáči a v Starej Pazove. Ešte predtým v Kovačici. V Petrovci na SNS bola výstava obrazov Zuzky Medveďovej a potom i zasadnutie, na ktorom sa rozhodlo o zakladaní spolku žien. Bolo to obdobie rozkvetu pre Petrovec. Novozaložené gymnázium, tlačiareň, Slovenské národné slávnosti. Pribudlo i založenie spolku. Aktivistky vzdelané ženy najviac úsilia vynaložili o to, aby pre spolkársku činnosť získali ženy domáce, nezamestnané. Čas plynul, kým sa podarilo presvedčiť Petrovčanky zo sedliackych rodín, aby účinkovali v spolku. Vo veľkej hospodárskej kríze to zase bolo ťažké. Ale už bolo jasné, že aj ženy musia mať svoje dôstojné miesto v spoločnosti a musia si ho samy vydobyť. Obdobie druhej svetovej vojny stmelilo rady žien — bojovníčok, ošetrovateliek a vôbec osôb, ktoré často vystavili svoj život nebezpečiu. A po vojne duli iné vetry. Znovu sa hľadali dobrovoľníčky na obnovovanie krajiny a rôzne iné aktivity. Boli také. Neúnavné. Pracovité. Plné nových nápadov. Držali sa hesla „ísť napred, necúvať". Svedčí o tom aj táto kniha, ktorú vám predkladáme," uvádza v úvode knihy Sto rokov spolku žien v Petrovci jej zostavovateľka Mária Gašparovská, súčasná predsedníčka Spolku petrovských žien. Knihu dnes prezentovali v budove Obce Báčsky Petrovec.

  • PIC? Čo s ním?

    Je nešťastná trinástka iba mýtus? Pre PIC, čiže Podnikateľsko inovačné centrum z Báčskeho Petrovca trinástka sa stala osudovou. Ambiciózne a európsky utvorené, moderné stredisko, ktoré malo byť podporou mladým podnikateľom, po 13 rokoch zavrelo im dvere. Aj keď bolo podporené z prostriedkov slovenskej vlády v rámci Fondu SlovakAid vo výške 200 000,00 € a projektom bol presne definovaný účel pôsobenia, vlani v lete Centru bolo odňaté právo v uvedených priestoroch pokračovať vo svojej činnosti. Upozornila jeho riaditeľka Jana Zabunov, ktorá svoj list členom obecnej správy a médiám končí konštatáciou: Každý z nás čelí určitým nepravdám. Ide len o to, či tieto svojim konaním, alebo nekonaním budeme aj ďalej živiť a podporovať. Účel, na ktorý bola v roku 2008 poskytnutá podpora SlovakAidu, je uvedený aj na webovej stránke Obce Báčsky Petrovec, kde v texte zo dňa 06. októbra 2008 píše: https://www.backipetrovac.rs/sk/pic/poslovni-i-inovativni-centar a o rok neskôr tiež toto: https://www.backipetrovac.rs/sk/vesti/investicije/otvoren-poslovni-i-inovativni-centar-u-backom-petrovcu

  • Pred 200 rokmi v Petrovci

    Aký bol rok 1822 a ako sa v tom roku žilo v Petrovci možno sa dočítať z kroniky Jána Stehlu. Výber z jeho záznamov urobil Dr. Ján Kišgeci v knihe Petrovská dedina, ktorú vydal pred štvrťstoročím, v roku 1997. Stehlo o tom roku 1822 píše, že sa zbožie všetkých druhov predávalo veľmi lacno, ba ani za tú najnižšiu cenu sa predať nemohlo. Peňazí nebolo a bolo treba vyčleňovať na stavbu kostola. O tom roku 1822 vo svojej kronike Stehlo tiež uvádza: "Cirkevná pokladnica je prázdna a vyčerpaná, no v stavbe sa ďalej pokračovalo. Usadlíci rovnako peňazí zbavení svoje povinné podiely tiež do cirkvi splácať nemôžu. A tak temer celú hromadu zbožia — zosypku máme nazberanú a iba ako chudobní a bezbranní ju vyprázdňujeme! Čo a aká bude naozaj budúcnosť preťažká, treba bude okrem stavby kostola v Petrovci aj školskú budovu postaviť, pretože sa tá stará už ide zvaliť, a keby aj nie, tak už dnes pre toľký počet školských detí nevyhovuje." Školákov vtedy bolo 210 chlapcov a 200 dievčat. Cirkev počítala 4364 duší.

  • VK Železničar – VK Kulpín 0:3

    Druhá časť majstrovstiev v I. volejbalovej lige Srbska odštartovala v sobotu 29. januára. Kulpínski volejbalisti boli hosťami druhoumiestnenému celku VK Železničar Belehrad. Tento klub je inak najstarším belehradským klubom a po Červenej hviezde a klube Partizán najpopulárnejším resp. najlepší volejbalový klub v Belehrade. Zápas bol derby kolom, hralo sa veľmi kvalitne a bojovne, férovo a korektne. Kulpínske mužstvo má kvalitnú zostavu, ktorá obetavo bojovala a bola veľmi dobrá vo všetkých segmentoch hry. V prvých dvoch setoch domáci viedli, no Kulpínčanom sa podarilo tento náskok nielen dohoniť, ale aj otočiť výsledok vo svoj prospech. Je to znakom kvalitných a mentálne silných mužstiev a Kulpínčania tam patria. Prvý aj druhý set Kulpín vyhral identickým výsledkom 26:24, v treťom sete Kulpín od začiatku presvedčivo viedol a set vyhral 25:20. Treba podotknúť, že za víťazstvo sa zaslúžili všetci hráči. Kulpínčania majú v tíme skvelú atmosféru, ktorá okrem iného prináša aj dobré výsledky.

  • IN MEMORIAM – Juraj Zdycha

    Juraj Zdycha, rozhlasový spevák a vyše dvoch desaťročí aj člen cirkevného spevokolu v Kovačici, sa už, žiaľ, dvakrát modlí v nebesách. Pred desaťročím ešte hovoril: „Kto spieva cirkevné piesne, ten sa dvakrát modlí." Spieval od malička a spieval veľmi rád. Mal krásny hlas a špecifický prednes. Pochádzal z hudobnej rodiny, jeho matka Katarína rod. Marková, bola chýrečná speváčka zo známej hudobnej rodiny Markovcov. Matkin otec a starý otec Juraja Zdychu, bol v mladosti s bratmi na zárobkoch v Amerike a keďže všetci boli dobrí hudobníci a poznali i noty, v Amerike si našli prácu v orchestri a nahrali na platne aj nejaké skladby. Po návrate do Kovačice starý otec popri remeselníctve spieval a hrával aj na svadbách. Povedal to v októbri 1991 v rozhovore s Kvetoslavou Benkovou, po svojej prvej účasti na nejakom festivale, Juraj Zdycha a po prvej rozhlasovej nahrávke, v hudobnej relácii Novosadského rozhlasu: https://www.youtube.com/watch?v=gYA7VWwy1Ks. Hudobná redaktorka Kvetoslava Benková v uvedenej relácii predstavujúc hosťa povedala, že Juraj Zdycha spieva autentické piesne a má svojrázny štýl, s akým sa mohlo pochváliť len niekoľko našich spevákov.

  • IN MEMORIAM – Ľudovít Pomichal

    "Raz, keď sa miera naplní
    a pretrhne sa struna,
    po každom živote ostáva
    ľahučké prázdno tuná..."

    Veršami Nepočuteľné laudácio Milana Rúfusa smútiaca rodina dnes s hlbokým žiaľom oznámila úmrtie Ľudovíta Pomichala. Zomrel nečakane vo veku nedožitých 65 rokov. Bol veľkým priateľom dolnozemských Slovákov a bude nám veľmi chýbať. Bol aj veľkým priaznivcom portálu kulpin.net a pri každej príležitosti nás posmeľoval a podporoval. Obdivoval každú snahu ktorou sa Slováci v diaspóre činili o zachovanie slovenskosti. Oduševňovala ma jeho takmer detská prostoduchosť a rovnako tak aj štýl písania. Akoby každým svojim napísaným riadkom chcel urobiť svet lepším a krajším. Po ňom už "ľahučké prázdno tuná" zostáva. Spomíname na neho s láskou, úctou a vďakou. "A po tom prázdne spoznajú, akí sme vlastne boli". Česť jeho pamiatke!

  • Holokaust

    Dnes je Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN a tento deň má pripomínať utrpenie obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Je to zdvihnutý prst na upozornenie, stále memento, stále opakovanie, že zlo v človeku dokáže páchať neslýchané zverstvá.Vždy boli, sú a budú ľudia dobrí aj tí zlí. A ak tým zlým dáme šancu, všetko sa to, v nejakom inom scenári, môže zopakovať. Holokaust (gréc.) hromadné vraždenie, obyčajne spálením, páchali fašistickí okupanti v rámci genocídy namierenej predovšetkým na židovské etnikum. V II. sv. vojne bolo vyvraždených okolo 6 miliónov Židov. Nacistická perzekúcia postihla aj ďalšie etnické, náboženské a politické skupiny, teda nezaobišla ani Srbov a ani Slovákov a ani deti. Dátum pamiatky obetí holokaustu určilo Valné zhromaždenie OSN na 27. januára, pretože v tento deň v roku 1945 Červená armáda oslobodila nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau. Jednotlivé krajiny si však mohli určiť aj iný dátum, veľa krajín ho slávi práve 29. januára, avšak na Slovensku bol určený pamätný deň obetí holokaustu 9. september a v Srbsku 22. apríl.

  • Webom do Kulpína

    Ako poslednú knihu v roku 2021 SVC vydalo knihu Webom do Kulpína Kataríny Pucovskej. Ide o kroniku Kulpína 2007 – 2021, presnejšie webom www.kulpin.net zachytených udalostí v Kulpíne počas 15-ročného obdobia, koľko existuje aj webová stránka. Knihu spoločne vydali kulpin.net, MOMS Kulpín a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca a finančne ju podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Kniha má 185 strán z čoho 50 strán tvorí farebná fotografická príloha.

  • Ondrej Peťkovský oslávil 75. narodeniny

    Evanjelický farár Ondrej Peťkovský pred mesiacom oslávil 75. narodeniny, no v kňazskej službe pokračuje. V decembri 2018 nastúpil ako námestný farár do cirkevného zboru Beckov na Slovensku. Uvádza sa to v decembrovom dvojčísle Evanjelického posla spod Tatier a rozhovor s jubilantom urobila kantorka v Beckove Darina Jarábková. Vďaka iniciatíve Oľgy Fejdiovej z Liptovského Mikuláša, vnučky zakladateľa petrovského gymnázia Júliusa Kubányho, ponúkame výňatky z textu.

  • Na oslave stých narodenín

    Antónia Kriváková, petrovská lekárka na dôchodku, dnes oslavuje krásne jubileum – sté narodeniny. Narodila sa 24. januára 1922 v českej dedine Dežanovec, o čom viac TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11513-antonia-krivakova-sa-doziva-100-rokov. Je veľmi málo ľudí, ktorí sa dožijú takého požehnaného veku a dokonca zriedkaví sú aj tí, čo sa im naskytne možnosť byť s oslávencom pri takejto krásnej príležitosti. Keďže som tú česť mala a keďže radosť bola veľká, s dovolením rodiny ju ďalej zdieľam. Krásne, šťastné úsmevy oslávenkyne hovoria viac než tisíc slov. Úsmevy patrili všetkým: dcéram, vnúčatám, pravnúčatám, rodine... Dnes sa zišla iba jedna časť jej najbližších, ostatní pricestujú zajtra a pozajtra a na sobotu všetci spolu ešte raz oslávia. Nazdravie, pani Tonka a s úsmevom kráčajte aj ďalším úsekom života...

  • Zlatko Klátik – k stému výročiu narodenia

    Zlatko Klátik, slovenský básnik, prozaik, literárny historik a kritik, prekladateľ, autor kníh pre deti a mládež sa narodil v Starej Pazove, v učiteľskej rodine 24. januára 1922. Vzdelanie získaval v rodisku, Novom Sade a Vukovare, neskôr pokračoval v štúdiu na učiteľskom ústave v Sombore. V rokoch 1941 – 1943 pôsobil ako učiteľ na menšinových školách vo Velkom Središti, Ľube, Lugu a v Erdevíku, v rokoch 1943 – 1944 sa zúčastnil juhoslovanského protifašistického odboja ako partizán. V roku 1945 bol šéfredaktor časopisu Hlas ľudu a v období 1946 – 49 profesorom na gymnáziu v Báčskom Petrovci, pričom študoval na filozofickej fakulte v Belehrade.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články